Category: č. 2/2006

Trialóg Martina VLADA, Radovana BRENKUSA a Dalimíra STANA

Autor, o ktorom sa nepíše, nie je mŕtvy

 

(Trialóg Martina Vlada, Dalimíra Stana a Radovana Brenkusa)

 

   Martin Vlado sa narodil 7. februára 1959 v Košiciach. Je absolventom košickej Hutníckej fakulty Vysokej školy technickej. Pracoval ako sanitár vo Vinohradskej nemocnici v Prahe, po návrate do Košíc sa zamestnal v Ústave experimentálnej metalurgie SAV, v súčasnosti učí na Technickej univerzite. Knižne publikoval básnické zbierky Prskavky / Malé básne do tmy (1997), Kafedrála / Sen ortodoxného kávičkára (2000), Park Angelinum (2001), Muž oblačného dňa (2003), Insomnia (2003, s Petrom Bilým). Prózu publikoval v SME, Pravde, Slovenských pohľadoch (Cena Slovenských pohľadov za SVŠT v Bratislave. Žije a tvorí v Košiciach od roku 1981. V rokoch 1997 – 1999 viedol edíciu Klub Ozvena v košickom vydavateľstve Slovo. Od roku 1999 vedie slobodnú edíciu DALi v košických vydavateľstvách (Interart, Vienala) a bratislavskom Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Od roku 2004 pôsobí ako tajomník Východoslovenskej pobočky Spolku slovenských spisovateľov. Knižne debutoval básnickou zbierkou Vaša Esencia (1997), ďalej mu vyšli básnické zbierky Oxana (1998), Samotka (2001), Kolotoč alfa (2003), Žreb môjho bytia (2005) a Edo je deväť (2006).

  Continue reading Trialóg Martina VLADA, Radovana BRENKUSA a Dalimíra STANA

Zuzana Fabianová: Strach, že treba odísť

*

máš dlane vlhkejšie

ako utopený motýľ…

– ukryté v zrkadle –

keď sa pozerám

soľ ktorú ti tlačím

do rany

miluješ viac

ako moje

básne

 

*

zaspávam

sníva sa mi lúka

bez kvetín

len hluchonemá vrava

a ráno chlapec

vstáva

natiahne a prudko vytočí

mihalnice

zozeleniem

a rada

pri každom zobúdzaní

dýchaní si

z úst na pery

z kolien na prsia

Continue reading Zuzana Fabianová: Strach, že treba odísť

Peter Getting: Stretnutie v parku, ktoré sa nekonalo

Ráno, skoré ráno v pustom mestskom parku. Všadeprítomná hmla občas úplne zahalí prítomných. Pod stromami s bezlistými konármi je zanedbaný priestor, neďaleká lavička s pradávnym nápisom

pozor, čerstvo natreté!

sa šupí starobou. Hmla leží v chuchvalcoch medzi hojdačkami vŕžucimi vo vetre. Mesto ešte spí. Platí to až na pár výnimiek, ako Bordó diabla (B), urastenú postavu pri  pravidelnom rannom behu, priateľským gestom sa zdraví s náhodnými oproti bežiacimi. Hornú časť tela má odhalenú, spodnú v športových nohaviciach s dvoma otvormi, vzadu pre chvost, vpredu pre hompáľajúce sa majestátne pohlavie. Trojicu, ktorá vystupuje v scénke, dopĺňa aj muž s fantasmagorickými kaktusovými rukami (K). Postáva vedľa, divné hnáty s pichliačmi má spustené pozdĺž tela, zabíja čas nečinnosťou, až kým k nemu nepristupuje ďalšia postava v koženej bunde (Z), ktorá si zasa – či už z nervozity, či preto, že mu je naozaj zima – dýcha do dlaní. Má fičúrsky výraz. Pri týchto dvoch sa pristavuje Bordó diabol, vydychujúc obláčiky pary. Chvíľu klusá na mieste. Pozrú na seba, prikývnu akože ok a začnú.

Continue reading Peter Getting: Stretnutie v parku, ktoré sa nekonalo

Krátky rozhovor s básnikom a prekladateľom Ľubomírom Feldekom

„Páčia sa mi mladé dievčatá!”

 

krátky rozhovor s básnikom a prekladateľom Ľubomírom Feldekom

 

 

V októbri bude v Žiline 3. ročník Žilinského literárneho festivalu. Veľa stretnutí, besied so spisovateľmi, autorské čítania, vyhodnotenia literárnych súťaží, knižný blší trh na Mariánskom námestí, básne vyvesené v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy a mnoho ďalších akcií o literatúre si tak znova po roku môžu návštevníci Žiliny vychutnať a okúsiť na vlastnej koži.  

Minulý rok nemohol na festivale chýbať ani spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek. Slávny žilinský rodák si nenechal ujsť príležitosť osobne zavítať do rodného mesta a podebatovať nielen o literatúre. Vyratúvať jeho knihy, či uvádzať životopisné údaje by bolo asi zbytočné. Feldekov literárny, autorský záber je veľmi široký – od rozprávky až po drámu. Preto bude hádam jednoduchšie nechať básnika hovoriť osobne.

Pre čitateľov Dotykov na niekoľko zvedavých otázok odpovedá Ľubomír Feldek…

 

  Continue reading Krátky rozhovor s básnikom a prekladateľom Ľubomírom Feldekom

Jordan Radičov: Hady na lúkach

                                          JORDAN  RADIČKOV

                         (24. 10. 1929 Kalimanica – 21. 1. 2004 Sofia)

       Je jedným z najvýznamnejších a najznámejších bulharských autorov druhej polovice 20. storočia. Svedčí o tom, že už počas jeho života bol najprekladanejším bulharským tvorcom (romány, poviedky, eseje, cestopisy, rozhovory). Tento jeho primát trvá po dnešné dni. Z jeho rozsiahlej  prozaickej tvorby v slovenčine vyšli knižky Horúce poludnie (1968), My vrabčatá (1973), Abeceda pušného prachu (1976), Všetci a nik (1978) a Nežné poviedky (1987). Neuvádzame tu preklady, ktoré vyšli v zborníkoch a v časopisoch aj po roku 1987 (Slovenské pohľady, Revue svetovej literatúry, Život, Teleplus a inde). Z jeho dramatických diel v slovenskom preklade máme hry Január (1975), Lazariáda, Pokus o lietanie (198O), Železný chlapec (1983), Koše (1984) a Obraz a podoba (1996). Väčšina z nich žala úspechy aj na slovenských profesionálnych a ochotníckych javiskách. Jeden z posledných knižných titulov, ktorý uvidel svetlo sveta za Radičkovho života, je zborník poviedok Hady na lúkach. Niekoľko z ich vám predkladáme. Hneď prvá poviedka O hadoch nám približuje Radičkovov vzťah k týmto plazom. Jordan Radičkov si knihu aj sám ilustroval. Niektoré ilustrácie z nej taktiež prinášame.

                                                                                                                                           (E.K.)

  Continue reading Jordan Radičov: Hady na lúkach

V meste so starobylou príchuťou

Reportáž nielen zo zahraničného pobytu v Rzeszowe

 

 

   V dňoch 21. až 25. mája 2006 sa konalo III. Medzinárodné stretnutie „Literatúra hraníc Poľska, Slovenska a Ukrajiny” v poľskom meste Rzeszow. Pobočka Zväzu poľských literátov v Rzeszowe a Vojvodský dom kultúry uskutočnili podujatie pod patronátom ministra kultúry a národného dedičstva K. M. Ujazdowského. Hlavný organizátor Wieslaw Zieliňski, ktorému pomáhali realizovať bohatý program Marta Šwiderska-Pelinko, Adam Decowski, Janina Ataman Gasiewicz a Celina Depa, pozval zahraničných hostí. Úvodného slova sa ujal Marek Wawrzkiewicz, spisovateľ a predseda hlavnej správy Zväzu poľských literátov vo Varšave. Okrem usporiadateľov sa svojou literárnou tvorbou prezentovali Jurij Zavgorodnyj, Stanislaw Sawkiw (Ukrajina), Romuald Mieczkowski (Litva), Lam Quang My (Vietnam) a taktiež poľskí autori Marek Wawrzkiewicz, Krzysztof Gasiorowski, Andrzej Žmuda, Andrzej Gnarowski, Janusz Termer, Jan Goczol atď. Slovenských spisovateľov zastupovali Radovan Brenkus a Dalimír Stano. Akciu na medzinárodnej úrovni podporili sponzori, mediálni partneri, predstavitelia mesta a Podkarpatského vojvodstva (T. Ferenc, L. Deptula, E. Draus).

 

  Continue reading V meste so starobylou príchuťou

Mal byť Jim Morrison zavraždený? (5.časť)

… istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona) [1], udiať vo februári 1971.

Nemenovaný právnik, ktorého cituje aj americké vydanie Rolling Stone č. 952/953 z júla 2004, údajne prehovoril pod podmienkou zachovania anonymity a okrem iného tiež tvrdil, že Max Fink mal dostať tajnú informáciu, že jeho známy klient má byť údajne vo väzení zavraždený či zlikvidovaný. Varovanie vraj Finkovi oznámil prominentný právnik z Beverly Hills Mickey Rudin, ktorého klientom bol napr. aj Frank Sinatra a o ktorom bolo známe, že má blízke vzťahy s ľuďmi z administratívy vtedajšieho prezidenta U.S.A. Richarda Nixona…  Rudin mal vtedy Finkovi navrhnúť, aby Morrison v záujme vlastnej bezpečnosti čím skôr opustil krajinu, pretože keď začne súdny proces, bude mu odobratý cestovný pas. Francúzsko, ktoré v tom čase nemalo so Spojenými štátmi uzatvorené žiadne zmluvy o vydávaní tzv. „sexuálnych” zločincov, bolo Jimovi navrhnuté ako logické miesto na útek. V mnohých materiáloch o Morrisonovom živote sa uvádza, že jeho odchod do Paríža bol viac menej plánovaný „ozdravovací” pobyt, kedy sa chcel Jim dať do poriadku po nahrávaní posledného radového albumu s názvom L.A. Woman, oddýchnuť si od alkoholu a drog, viac sa venovať písaniu a svojej „vesmírnej družke” Pamele, ktorá odišla s ním. Spomína sa aj skutočnosť súdneho procesu, ktorý Morrisonovi visel nad hlavou ako Damoklov meč a vnútorne ho užieral, no doposiaľ sa nikde neuvádzalo, že Morrisonova cesta do Paríža bola útekom zo strachu o vlastnú existenciu, útekom zo strachu o svoj život…

 

Continue reading Mal byť Jim Morrison zavraždený? (5.časť)

Rock and roll (11. časť)

 

Frank ZAPPA

 

            Existuje na svete len veľmi málo revolučných   rockových hudobníkov, ako bol práve Frank Zappa. Dalo by sa povedať, že: „Zappa je jeden z úkazov, ktoré v istej dobe museli nastať – a keby náhodou nenastali, tak by si ich ľudia museli vymyslieť. Spojiť totiž blues, Edgara Varéseho, Igora Stravinského a seba samého s progresívnym, metaforickým rockom, či fúzujúcim džezom v takej forme a takom prevedení, ako to predvádzal sám Zappa – to už bola silná káva aj pre odborníkov naslovovzatých. Zappov neustály progres a inovácia, až snáď na pár hluchých rokov, keď sa potácal v kríze vlastnej osobnosti, ktorá ho samotného začala akoby pohlcovať – vytvorili z neho legendu a ikonu hodnú nasledovania. Jeho slávny výrok „Never nikomu, kto má nad tridsať!” sa stal symbolom doby rokov šesťdesiatych – aj keď deti kvetov veľmi neuznával.

Continue reading Rock and roll (11. časť)

Ondrej Herec: Godzila

Príbehy so zvieratami v hlavných úlohách možno nazvať „zvieracou fantasy” s úctyhodnými dejinami od mýtov cez bájky, rozprávky, príbehy o drakoch, upíroch či vlkolakoch po King Konga a Godzilu. Názov japonského žánra „kaidžu eiga” znamená „filmy o netvoroch”. Dinosaury sa odlišujú od fantastických netvorov tým, že skutočne žili a na Zemi dodnes žijú ich potomkovia. Ich obrazy v populárnej kultúre splodila fantázia, formovala ich tradícia a veda im prepožičiava hodnovernosť.

Continue reading Ondrej Herec: Godzila

Peter Jaroš – debut

Ďalším spisovateľom, ktorý si spomína na svoj debut je Peter Jaroš narodený v roku 1940 na Liptove v obci Hybe. Známy je najmä ako autor knihy Tisícročná včela, ktorú do nezabudnuteľnej filmovej podoby previedol režisér Juraj Jakubisko. Z jeho ďalších diel treba spomenúť Váhy, Putovanie k nehybnosti, Nemé ucho – hluché oko, či prózu pre mládež Až dobehneš psa. Scenáristicky sa podieľal na:  Deň slnovratu,  Tetované časom, Pacho, hybský zbojník, Lady Dracula alias Báthory story  a iných.

 

  Continue reading Peter Jaroš – debut

Terry Pratchett a jeho Zemplocha

 

Terry Pratchett (celým menom Terence David John Pratchett), anglický autor fantasy literatúry, sa narodil 28. apríla 1948  v Beaconsfielde, v anglickom grófstve Bucks. Vzdelanie získal na High Wycombe Technical High School a, ako sám dodáva, v Beaconsfieldskej verejnej knižnici. Jeho prvým vydaným dielom bola krátka poviedka The Hades Business (Hádova práca), ktorú mu ako trinásťročnému uverejnili v školskom časopise a následne aj     v časopise Science Fantasy. Druhá uverejnená práca sa nazývala Night Dweller (Nočný tvor) a objavila sa v 156. čísle časopisu New Worlds.

Po odchode zo školy v roku 1965 získal prácu v miestnych novinách Bucks Free Press a neskôr pôsobil v niekoľkých ďalších regionálnych novinách v juhozápadnom Anglicku vrátane Western Daily Press a Bath Chronicle. V tomto svojom novinárskom období robil rozhovor s Petrom Bander van Durenom, jedným z riaditeľov malého vydavateľstva. Počas rozhovoru sa zmienil, že sám napísal knihu The Carpet People (Kobercovia). Táto nakoniec vyšla v roku 1971 a bola slávnostne  predstavená v oddelení kobercov obchodného domu Heal’s na Tottenham Court Road v Londýne.

Continue reading Terry Pratchett a jeho Zemplocha

Asexuálne umenie o je ničom

 Rozhovor so Sanchom – maliarom fantasmagórií

 

Zhŕkli sa okolo mňa, v tej miestnosti naplnenej ozvenami, vypustenými z popraskaných pier šialencov. Námesačné sukuby, ktoré majú dlhé hrdlá, napustene včelím jedom. Naháč si oblieka svoju hlavu do vlastných dlaní a krehká milenka vystupuje z oblakov, s horiacim lonom a živými vlasmi. Stúpa po ľadovom kríži, naplnená mliečnou melanchóliou…

(moja malá reflexia po zhliadnutí Sanchových obrazov)

 

  Continue reading Asexuálne umenie o je ničom

Andy Turan: Ostrie lásky

OSTRIE LÁSKY

Po čítaní  poézie Andrijana Turana

(spracoval: Marián Grupač)

 

 

Tanečnica v tme

 

V jazere svetla poď tancovať.

V opustenej obrazárni oblakov

medzi črepinami ciest, čo rodia rýdze slnká

z lazúrových lupeňov

na konci krídel.

 

V tme tancuj

nesmelo nevinná.

Uprostred útočiska uhlíkov

pokojnej pahreby.

Kráčaj krokom kráľovnej.

Sivasté spáleniny

ti prikryje piaď plachty

s tvárou trpiaceho.

  Continue reading Andy Turan: Ostrie lásky

CDotyky

Miles – Cool + Collected –  Sony/BMG 2OO6

 

Život geniálneho otca trúbky Milesa Davisa vyzerá byť už od roku 1989, teda od jeho smrti uzavretý a s minimálne 17O albumami je jeho dielo viac než kolosálne. Davis niekoľkokrát zmenil tvár džezu a počnúc rokom 1945,  a ž do konca aktívneho muzicírovania vystupoval prakticky s každou hviezdou džezu, ktorá niečo znamenala a prinášala do hudby novátorský, neošúchaný postoj. Viacerých priateľov, známych, či členov rodiny, vychoval na svojom muzicírovaní, vytiahol ich na výslnie, podporil poriadne sólovú kariéru. Hrať s Davisom  v štúdiu, na jam session, či nebodaj v jeho skupine sa medzi hudobníkmi považovalo za česť a zvláštne šťastie, privilégium pre pár vyvolených. Je prakticky nemožné dokonale zmapovať všetky skladby , ktoré po celom svete za tie dlhé roky  Miles nahral, aj keď je mnohým jasné, ktoré majstrove albumy sú prelomové, výnimočné, ojedinelé, znamenajú zlom džezu, nový skok v hudbe. Cool džez, filmová hudba, scénická, elektronická, funky, psychedelický elektro – džezrock, free – džez, to všetko niekedy Davis hral, nahral, spoluvytváral, posúval inde a ďalej. Bol bohém, boxer a búrlivák, výtvarník, extravagantný i extatický šoumen a bol a vždy bude  pre svojich fanúšikov bohom hudby. Preto nikoho neprekvapí kompilácia jeho skvelých, dnes už klasických skladieb s albumov Kind Of Blue, Porgy a Bess, Miles + Coltrane, či E. S. P. alebo You are under arest, akýsi výber pre fajnšmekrov, na ktorý sa podujal Steve Berkowitz za láskavého pochopenia Davisovej rodiny. Viem si predstaviť, že ak sa dostanete k pár desiatkam majstrových platní, sami si môžete zložiť podobných a možno aj lepších kompilátov nespočet. To ale neznamená, že tento nie je skvelý, jedinečný a dá sa zacykliť do prehrávaču aj na dva dni a nikoho neznudí, ani príliš neomrzí. Možno že aj preto, že Davis bol v hudobnom myslení vždy o dva – tri kroky pred všetkými, nezadržateľne a nadčasovo iný, svojský, omamne originálny..

 

  Continue reading CDotyky

3 x 30 riadkov

Nápady, náznaky, náčrty

Ivan Sládeček – Dezert – Vydavateľstvo SSS 2003

 

Táto knižka zas len potvrdzuje, že u nás môže dnes už vydať knihu poézie prakticky každý, kto je schopný ako-tak sformulovať, zoradiť a zjednodušiť svoje myšlienky do pár slov a pekných obrazov. Tým nijako nehodnotím či neznehodnocujem autorov aktívny prístup. Pokus o báseň, text novší, novátorskejší, odľahčený a nezviazaný kánonom pravidiel poetickej praxe. Je fajn, že z knižky sa o autorovi dozviem niečo konkrétne, ľudsky uchopiteľné, skoro všedné. Povedzme, že Ivan asi bude mladší ročník so sklonom k počítačom, návštevám tanečných klubov a cestovaniu. Je tak trošku dobrodruh, vyhľadáva extrémne zážitky a asi nie je príliš depresívny typ. Knihu Dezert vnímam ako časový súhrn. Vybrakovanie zásuvky stola (pamäti), kam si autor doposiaľ zaznamenával svoje skúsenosti, príjemné postrehy, zážitky a impresívne dojmy z ciest. Či už do sveta, alebo do polosveta zábavy a zábavičky. Práve vo sfére pomenovania konkrétneho zážitku, jeho uchopenia a spracovania je Sládeček najpresnejší a najzaujímavejší. Inšpirovaný a inšpiratívny aj pre iných. Tu sa nemusí hľadať, lebo vie, lebo sa už našiel. Iné a o inom je, keď píše o vzťahu. Skúma lásku, či čosi ako cit, pochopenie, porozumenie. Tu je nudný, popisný, ošúchaný ako starý sveter zo second-handu, čo už dávno nikto nechce. Kniha celkovo trpí roztrieštenosťou, akoby nemala zodpovedná redaktorka z čoho vyberať. Čo vypustiť, skrátiť, odložiť. Silný a presvedčivý text vystrieda vzápätí poloprázdny povzdych – sotva črta. Celkom som nepochopil ani autorovu snahu obzvláštňovať texty anglickými názvami. Nepripadá mi to ako originálna ozdoba a nijako nepomáha textu. Už vôbec ho nedovysvetlí. Ale i tak je sympatické, že si Sládeček zo života nerobí ťažkú hlavu. Life is life. Hoci vám aj mladí darebáci stiahnu za bieleho dňa zo zadku nové nohavice. A pridajú nenežnú nakladačku. Depresívne ilustrácie  Kataríny Slaninkovej sú síce výborné, ale patria k inej knihe. K rozprávke o opustenom dievčatku, ktoré nikto nikdy nemal rád. Paradoxne nejlepším a najsilnejším textom básnickej  knižky je próza Suttonov sen. Skrýva prísľub, že je autor viac prozaik ako básnik. Môže si vybrať, ktorou cestou ďalej. Dezert bol zatiaľ len drobným zákuskom, pred ktorým by som čakal  riadny hlavný chod.

Continue reading 3 x 30 riadkov

Recenzie

 

Fa i za Guénová – Zajtra bude lepšie

Prel. – Jarmila Pospěchová

Ikar 2006

 

 Allah v paneláku

V nejakom filme, ktorý dnes len hmlisto identifikujem  hrdina hovorí svojmu synovi – Moja puberta bola ťažká….ale tá tvoja ma zabije!

Škoda, že nemôžem uviesť scenáristu a pripísať mu tento výrok k dobru. Niekoľko rokov túto vetu počúvali všetky deti v pubertálnom veku z celej širokej rodiny. Kto prežil , ten vie, puberta je ťažká vec.

Ako vaša, tak  ctených pokračovateľov vašich génov…

Hlavná hrdinka prózy Zajtra bude lepšie je malá Arabka v puberte a aby veci boli ešte komplikovanejšie, žije  v panelákovom gete na predmestí Paríža. Po uši zasadená do sociálnej druhoradosti z niekoľkonásobných dôvodov. Je dievča, je Arabka v Európe, jej

otec matku a dcéru   opustil  a je chudobná. Druhoradosť jej dáva pocíť na každom kroku rovnako arabská societa ,ako   biela francúzska majorita.

Je to tmavé, zle oblečené dieťa s fritovacím olejom vo vlasoch….

Čo dodať? Možno len, že túto situáciu poznáte zo svojej puberty, ten pocit inakosti, nezaraditeľnosti, výlučnosti a  samoty … Chvíľa, keď tak veľmi potrebujete aby vás ten skvelý koletív  triedy   prijal medzi seba a vy ste sa stali jednou / jedným / z nich, z tých dokonalých. Konečne niekam patriť a zapadnúť.  Miesto toho však odierate posledné schodíky detskej pubescentnej hierarchie, alebo žijete v krutom vylúčení…Pocit, ktorý kdesi hlboko vo vás  zrejme zostane už naveky a budete čakať celú dlhú dospelosť na to, aby ste sa sním ako tak vyrovnali.   Práve touto univerzálnosťou veľmi špecifického príbehu dospievania oslovuje autorka neomylne najširšie možné spektrum publika. Rasové určenie a arabské etnikum  môže byť len dokonalým a zaujímavým inštrumentáriom k vyrozprávaniu vlastnej osobitosti obligátneho  príbehu ….Príbeh je,  vo všetkej jeho individualite,  dokonale prenosný.. Je rozprávaním o ľudskej bytosti, ktorá poznáva sama seba a svet dookola. 

Continue reading Recenzie