Krátky rozhovor s básnikom a prekladateľom Ľubomírom Feldekom

„Páčia sa mi mladé dievčatá!”

 

krátky rozhovor s básnikom a prekladateľom Ľubomírom Feldekom

 

 

V októbri bude v Žiline 3. ročník Žilinského literárneho festivalu. Veľa stretnutí, besied so spisovateľmi, autorské čítania, vyhodnotenia literárnych súťaží, knižný blší trh na Mariánskom námestí, básne vyvesené v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy a mnoho ďalších akcií o literatúre si tak znova po roku môžu návštevníci Žiliny vychutnať a okúsiť na vlastnej koži.  

Minulý rok nemohol na festivale chýbať ani spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek. Slávny žilinský rodák si nenechal ujsť príležitosť osobne zavítať do rodného mesta a podebatovať nielen o literatúre. Vyratúvať jeho knihy, či uvádzať životopisné údaje by bolo asi zbytočné. Feldekov literárny, autorský záber je veľmi široký – od rozprávky až po drámu. Preto bude hádam jednoduchšie nechať básnika hovoriť osobne.

Pre čitateľov Dotykov na niekoľko zvedavých otázok odpovedá Ľubomír Feldek…

 

 

Máte nejakú tému, nápad, ktorý ste chceli už dávno literárne spracovať a doposiaľ ste sa k tomu nedostali?

 

Mám taký pocit, že som sa poriadne nedostal k sebe, lebo väčšinu svojho života trávim v službách iných autorov. Lepšie dnes ovládam Shakespearov životopis ako vlastný, hoci Shakespearov životopis neovláda takmer nikto. Takže tá téma, ku ktorej by som sa chcel konečne na staré kolená dostať, som ja.

 

Vstupenky na vrcholové športové podujatia sú na Slovensku astronomicky vysoké, aj napriek tomu sa idú ľudia po nich utĺcť. Prečo potom, podľa vás, hromžia na vysoké ceny kvalitných kníh?

 

Ja si tiež myslím, že knihy sú drahé, že by mohli byť trošku lacnejšie… Na športové podujatia nechodím, takže neviem, koľko tam stoja vstupenky, ale podľa tých prázdnych štadiónov sa mi zdá, že ten divák na cenu vstupeniek patrične odpovedá. Je to hanba, keď sa hrajú medzištátne zápasy, a hľadiská sú prázdne. V Žiline, vždy v nedeľu, keď sa chýlilo k ligovému zápasu, bol už dávno pred začiatkom zápasu vypredaný štadión… Bolo to plné a všetci sme len čakali na to, kedy sa už mužstvá začnú objavovať pred kabínami a v tej chvíli – na tribúne bol vždy jeden taký človek, ktorý vedel krásne spievať – tento chlapík tak nádherné zaspieval: „Pójme Žilina!” A mohol sa začať ligový zápas. A bolo vypredané, vždy! Ja si myslím, že veci by mali byť cenovo primerané tým, ktorí majú tieto veci radi.

 

 

Čo vás okrem literatúry, literárnej činnosti zamestnáva najviac?

 

Ja sa už vlastne už ani ničomu inému ako literatúre ani nevenujem.

 

 

Borgés raz poznamenal, že nie je dôležité čítať, ale znova čítať. Máte svoju obľúbenú knihu, báseň, poviedku, ktorú pravidelne a opakovane čítate?

 

Určite je to tých niekoľko básnikov, ktorých mám rád a ktorých som už vymenoval. Ale rád by som k nim, prirodzene, pridal aj slovenských básnikov. My sme totiž veľmi plachí či skromní. Myslíme si, že sa nemôžeme rovnať svetovej poézií… Ja, ktorý som prekladať mnoho slávnych básnikov, ktorí napríklad žili v období, keď Ján Botto písal svoju Smrť Jánošíkovu, môžem zodpovedne povedať, že Botto nie je o nič horší ako Puškin a ostatní a že Smrť Jánošíkova je svetová báseň! Ale my si to neuvedomujeme, my si stále myslíme, že sme horší. Nie sme horší! Treba milovať aj slovenskú poéziu.

 

Všímate si aj súčasnú mladú slovenskú literatúru? Kto vás zaujal?

 

Zhodou okolností som dostal akési právo si do Žiliny (na autorské čítanie v rámci Žilinského literárneho festivalu 2005 – pozn. MG) pozvať práve tých mladších, ktorí ma zaujali. Takže je tu so mnou dnes Juraj Šebesta, autor veľmi peknej knižky poviedok Triezvenie, ku ktorej som písal doslov, je tu aj Erik Ondreička, autor básnickej zbierky Na vnútornej strane viečok, ku ktorej som taktiež napísal doslov, je tu Ľubo Dobrovoda, autor knihy Ja, malkáč, ktorú pokladám za úplnú senzáciu v mladej slovenskej próze… Samozrejme, že nejde o úplných mladíkov, sú to štyridsiatnici. A títo ľudia tu budú dnes so mnou v Žiline.

 

 „Všetko už bolo raz povedané.” Súhlasíte?

 

Áno, súhlasím. (smiech) Súhlasím, že všetko už bolo raz povedané. Môžem to povedať ešte raz? Takže, všetko už bolo raz povedané. (smiech)

 

S ktorou literárnou postavou by ste sa chceli stretnúť a prečo?

 

S literárnou postavou… No tak nad týmto som teda nikdy nerozmýšľal. Ale budem rád, keď sa po návrate zo Žiliny stretnem so svojou manželkou, ktorá je literárnou postavou mojich rozprávok a ja som zase literárnou postavou jej fejtónov.

 

Páčia sa vám mladé dievčatá?

 

Prirodzene, že sa mi páčia mladé dievčatá!  

 

Napísali by ste aj teraz nejakú erotickú báseň?

 

Zvoleja! Ak by som mal čas, hneď jednu takú napíšem!

 

 

                                                              pripravil: Marián Grupač

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.