CDotyky

Miles – Cool + Collected –  Sony/BMG 2OO6

 

Život geniálneho otca trúbky Milesa Davisa vyzerá byť už od roku 1989, teda od jeho smrti uzavretý a s minimálne 17O albumami je jeho dielo viac než kolosálne. Davis niekoľkokrát zmenil tvár džezu a počnúc rokom 1945,  a ž do konca aktívneho muzicírovania vystupoval prakticky s každou hviezdou džezu, ktorá niečo znamenala a prinášala do hudby novátorský, neošúchaný postoj. Viacerých priateľov, známych, či členov rodiny, vychoval na svojom muzicírovaní, vytiahol ich na výslnie, podporil poriadne sólovú kariéru. Hrať s Davisom  v štúdiu, na jam session, či nebodaj v jeho skupine sa medzi hudobníkmi považovalo za česť a zvláštne šťastie, privilégium pre pár vyvolených. Je prakticky nemožné dokonale zmapovať všetky skladby , ktoré po celom svete za tie dlhé roky  Miles nahral, aj keď je mnohým jasné, ktoré majstrove albumy sú prelomové, výnimočné, ojedinelé, znamenajú zlom džezu, nový skok v hudbe. Cool džez, filmová hudba, scénická, elektronická, funky, psychedelický elektro – džezrock, free – džez, to všetko niekedy Davis hral, nahral, spoluvytváral, posúval inde a ďalej. Bol bohém, boxer a búrlivák, výtvarník, extravagantný i extatický šoumen a bol a vždy bude  pre svojich fanúšikov bohom hudby. Preto nikoho neprekvapí kompilácia jeho skvelých, dnes už klasických skladieb s albumov Kind Of Blue, Porgy a Bess, Miles + Coltrane, či E. S. P. alebo You are under arest, akýsi výber pre fajnšmekrov, na ktorý sa podujal Steve Berkowitz za láskavého pochopenia Davisovej rodiny. Viem si predstaviť, že ak sa dostanete k pár desiatkam majstrových platní, sami si môžete zložiť podobných a možno aj lepších kompilátov nespočet. To ale neznamená, že tento nie je skvelý, jedinečný a dá sa zacykliť do prehrávaču aj na dva dni a nikoho neznudí, ani príliš neomrzí. Možno že aj preto, že Davis bol v hudobnom myslení vždy o dva – tri kroky pred všetkými, nezadržateľne a nadčasovo iný, svojský, omamne originálny..

 

 

 

Judas Priest – The Essential – Sony/BMG 2OO6

 

Kto by sa nepamätal, na dobu nedávnu, keď sa mládež delila na metalistov a depešákov. Pre tých prvých, vlasatých, večne navlečených v riflovom, v kožených bundách a s hrozivými, kovom vybíjanými ozdobami aj s všakovakými nášivkami pekelných príšer nazdobených chlapcov, chlapov a chuligánov, bolo, je a  asi bude meno anglickej skupiny Judas Priest vždy spoľahlivou legendou, ktorá ich i dnes (aj s ich synmi metalistami) pritiahne na veľký rockový megakoncert. Kapela sa formovala pred tridsiatimi rokmi v Birminghame a jej  dvoj CD – The Essential je reprezentatívnym výberom z vyše dvadsiatich radových albumov s dôrazom na najnovšiu tvorbu po roku 2OOO. Judášovi chlapi na booklete ožili v slušivej koži ozdobenej striebornými cvočkami. Zostarli len v tvári a vypadlo im pár pokrčených vlasov. No ich hudba je ale rovnako mladá a silná ako na počiatku kariéry. Heavy metal v čírej, čistej, prapôvodnej podobe. Dunivé, presne šliapajúce bicie, spolu s razantnou, tvrdou basou, ostré vyhrávky dvoch gitár, ekvilibristické rýchle, presne vystavané sóla,  a spev, kde sa len ťažko odhadujú konečné hlasové možnosti, vysoké céčka speváka Roba Halforda. Judáši sú legendou od ktorej sa môžu učiť všetci tí suverénni, super rýchli, speed, death, či doom a ešte neviem akí metalisti, ktorých hudba sa zlieva na CD po pár kúskoch do nezapamätateľného, otravného rachotu. Judas Priest sú metalisti, ktorí písali a píšu piesne s originálnou a jasnou stavbou, šikovnou štruktúrou, kde nie je núdza o svieže harmonické nápady a výnimočné hráčske výkony. Skladby sú nahrané nádherne čisto, text je zrozumiteľný a dostatočne temný, aby sa chlapi nemuseli nikdy naozaj modliť. Aj keď hudbu Judas Priestu nepočúvate tak, že susedom praskajú steny, skladby vyniknú. Niet divu, že skupina bola v roku 2OO5 uvedená do rockovej siene slávy. Ortodoxní metalisti, ktorí celé dni mykajú v prvých radách rock-monsters-show svojimi starostlivo pestovanými vlasiskami hovoria, že Black Sabbath sú heavy a Judas Priest metal. Ale verte Judášovcom…

 

 

 

Čechomor – Stalo se živě – Sony/BMG 2OO6

 

Českomoravská skupina Čechomor sa za pár rokov existencie stala fenoménom, ktorý je známy po pódiách celej hudbymilovnej EÚ. Je to šokujúcejšie o to viac, že netvorí žiadnu strhujúcu multimediálnu show, ale „len hrá” hudbu. A ešte k tomu folklór. Ľudové piesne, či ich ponášky, v originálnej modernej rock-popovej úprave strhnú publikum od 6 po 666 rokov. Z piesní Čechomoru hraných s mimoriadnym nasadením len tak tryská číra radosť z muzicírovania. Každá zo skladieb ma zvláštne originálne aranžmá a tak sa vedľa seba ocitne pokojne elektrická gitara, husle, píšťalka, gajdy, akordeón, elektrická viola, krídlovka, trombón, aby si pekne porozumeli. Dobrá hudba vytvára etnické presahy, osloví aj iných a medzi hosťami sa zaskvie japonský bubeník a hráč na flautu shakuhachi Joji Hirota, írsky ľudový spevák Larla Ó Lionáird, či ortodoxná česká rockerka Lenka Dusilová, ktorá je v skupine stálym hosťom.. Každý z nich do kapely prirodzene zapadne a ozvláštni ju na pár chvíľ očarujúcim spôsobom, až máme pocit, že Čechomor by pokojne mohol hrať nielen české ľudovky, ale aj írske, japonské, keltské, či mystické, šamanské skladby, pretože jednoducho na to má hráčsky, aranžérsky a  hlavne energeticky, keďže celý koncert je o transformovaní energií, ukrytých jednako v hudbe, ale aj v textoch. Hudba Čechomoru má moc zbližovať, nenásilne a múdro zabávať, tvoriť mosty medzi minulosťou a súčasnosťou, ukazuje folklór ako čosi stále živé a inšpiratívne. Aj keď sa mi doposiaľ zdali ako riadne mediálne vyžmýkaná skupina, po tomto CD mám veľkú chuť ísť  si na ich najbližší koncert  mládenecky povyskočiť.

                                     

 

 

Daniel Landa – Bouře – Live – Sony/BMG 2OO6

 

Pán Daniel Landa je od zmeny režimu v českej kultúre neprehliadnuteľnou osobnosťou. Najprv skín (skupina Orlík), potom herec, či už v divadle, alebo vo filme, tvorca muzikálov, zakladateľ pseudonáboženskej lóže, automobilový pretekár, kickboxer a neviem čo ešte ďalej. Landa má v Čechách (a nielen tam) dosť fanúšikov, ako i očitých odporcov. Vyčítajú mu kadečo, rasizmus, skrytý fašizmus, oslavu násilia, či skôr sily, podivné vlastenectvo, celoživotné provokatérstvo, ku ktorému sa napokon hrdo hlási.

Landove piesne si spolu s ním na  2CD Live – Bouře spievajú tisíce fanúšikov, ktorí si jeho kontroverzné texty vzali za svoje. Spevák a autor textov i hudby sa snaží písať pesničky s jasným posolstvom. Skladby, ktoré vravia o niečom konkrétnom.. O násilí, o viere v skutočné  husitské vlastenectvo,  trvalo naviazané s dejinnými udalosťami, čo formovali český štát, ale aj o pocitoch odcudzenia medzi ľuďmi, sile strachu, samoty, či kritike kresťanstva. Zaspomína na mŕtvych priateľov závodníkov a vzápätí vystrihne temer satirickú parafrázu  o bohu a večnosti, alebo o malosti primitíva. Najviac mi vadí kvalitatívna rozkolísanosť textov, nudná monotematická pseudomravoučnosť a potom ich interpretácia, „spevákom” Landom, ktorý vlastne ani nespieva, ale len akosi čudesne deklamuje, polospieva – polorecituje. Nikto mu neupiera jeho svojský prejav, ale možno by bolo aspoň dobre pri konečnom mixe albumu dohliadnuť na zvukovú réžiu nahrávky, keď spev je  občas prekrývaný rozbláznenou gitarou, či Landa v snahe dodržat rytmus hudby mele tak, že mu nie je skoro rozumieť. O hudbe sa dá  vravieť viac, je pompézna, potom pochodová, militaristická, inokedy rýdzo rocková, ľudovo-krčmová, ale aj ležérne jamajská, dojemná až patetická. Ápropos pátos, to je čosi čoho má Landa značný nadbytok, tak že aj jeho najvážnejšie vyslovené myšlienky môžu vyznieť prinajmenšom  relatívne smiešne. Čierno-biele videnie sveta, bohovia, démoni, zaklínanie a sily dobra, osud, posledný súd, temné hlbiny, či dobrí a  tie ostatné svine, to  hovorí o akejsi zvláštnej rozprávkovosti vsadenej do dnešnej doby či  nástojčivom, nostalgickom spomínaní na spravodlivý čas rytiersky.. Landov konferanc medzi jednotlivými číslami ma milo pobavil. Ospravedlňovať sa z pódia mužovi XY že som mu možno niekedy rozbil hubu, alebo iného-inú psychicky potrýznil je ako hodiť kameň do mora. Malilinké smiešne žblnk, no keď sa to naživo nahrá na CD, tak je to vyhlásenie, ktoré ma robí trvale lepším, alebo ma k niečomu dokonca zaväzuje? No neviem… Landa dokonca nenápadne vyzve svojich fanúšikov aby nevolili komunistov a aby sa stali skutočnými občanmi, teda šli voliť… Landovej koncertnej zostave nemožno uprieť zohratosť a originálne zloženie, keď sa k rockovej zostave pridruží husľový kvintet, trúbka a zbor. Napriek tomu si myslím, že šírkou záberu Landovej tvorivosti je v českých pomeroch výnimočnou osobnosťou a že jeho vlastná tvorba so skupinou bude len 2O% z toho, podľa čoho si ho kultúrny ľud jeho krajiny uchová v dejinnej pamäti.

 

 

 

Hey – Echosystem – Sony/BMG 2OO5

 

Keď som prvýkrát vypočul Cd tejto poľskej skupiny pripadalo mi obyčajné, fádne, skoro až nudné. Nuž, ale potom by nevyšlo vo veľkom medzinárodnom nakladateľstve, tak som sa sústredil a zistil že: Niekedy naozaj povrchne počúvam hudbu. Poľská platňa je totiž neobyčajná svojou rafinovanou obyčajnosťou. Skupina hrá big bít, či ak chcete  rezkú gitarovku, svojrázny rock. A jej zvláštnosťou je, že v dnešnej dobe, keď je čokoľvek prepchaté  namixovanou elektronikou, títo chlapci + dievča elektroniku takmer nepoužívajú. Len slabý booster sem-tam na gitare a v jednej skladbe vokodér. To je asi tak všetko. Žiadne ohurujúce synťáky, namixované ruchy, sýte sample, umelé orchestre, alebo iné pazvuky z elektronickej ríše. Rázny rockový zvuk. Ale čistý, hneď som si spomenul na starý dobrý Cream, alebo Blind Faith, či Johna Mayalla. Potom ma upútal hlas Katarzyny Nosowskej, kryštáľovo číry, taký ako má povedzme Joni Mitchell alebo Alanis Morissette. Skladbičky s basgitarou ako vystrihnutou od pankáčov The Stranglers nádherne odsýpajú a skutočne neviem, ktorá je lepšia a originálnejšia aj, keď akože vyzerajú tak jednoducho. Ďalším plusom je booklet s textami, kde si môžete precvičiť poľštinu a pokojne porozumieť pomerne poetickým textom, ktoré nie sú prvoplánované, naivné ani hlúpo jednoduché. Táto poľská formácia by pokojne mohla zabodovať aj na anglicky hovoriacich trhoch, najmä preto, že píše zrozumiteľné a klasicky vystavané skladby so zapamätateľným refrénom. Hudba Hey má ambície osloviť rockera, starého big bíťáka ale aj strednoprúdového popíkara. Jednoducho nenásilná pohodička, na diaľnicu, do dobré rozbehnutého autíčka. Som si istý, že na koncerte to vedia riadne rozsvietiť!

 

 

Vypočuli a spísali:                             

 -Vaše uši –

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.