Asexuálne umenie o je ničom

 Rozhovor so Sanchom – maliarom fantasmagórií

 

Zhŕkli sa okolo mňa, v tej miestnosti naplnenej ozvenami, vypustenými z popraskaných pier šialencov. Námesačné sukuby, ktoré majú dlhé hrdlá, napustene včelím jedom. Naháč si oblieka svoju hlavu do vlastných dlaní a krehká milenka vystupuje z oblakov, s horiacim lonom a živými vlasmi. Stúpa po ľadovom kríži, naplnená mliečnou melanchóliou…

(moja malá reflexia po zhliadnutí Sanchových obrazov)

 

 

     Narodil sa 2. marca 1971 v znamení rýb, je slobodný, nezávislý výtvarník, maliar. Teraz žije a tvorí v Bratislave. Odmalička prejavoval umelecké nadanie, vynikal v kreslení a maľovaní. Ako chlapec veľa času trávil v ateliéri miestneho nadaného výtvarníka, rodinného priateľa. Sancho však neabsolvoval žiadnu školu špeciálneho umeleckého zamerania, napriek tomu sa jeho životné cesty začali zameriavať na profesionálnejšiu umeleckú tvorbu, ktorá už trvá približne 8 – 9 rokov. Keďže je umelecky nezávislý, jeho diela nie sú nikým a ničím ovplyvnené a nie je členom žiadnych združení, spolkov a inštitúcií. Zatiaľ namaľoval asi 80 olejomalieb, 70 portrétov na objednávku, má za sebou pár menších výstav v kaviarňach, maľby a aranžovanie interiérov, niekoľko obrazov predaných v zahraničí, ilustrácie časopisov, bedekerov a tiež reklamnú činnosť v oblasti grafických návrhov. V januári 2006 mal prvú samostatnú predajnú výstavu obrazov v bratislavskej Dúbravke. Jeho tvorba sa zameriava predovšetkým na olejomaľby, ale obľubuje aj pastel, airbrush, akryl a iné kombinácie techník. Štýlovo by svoju tvorbu zaradil k surrealizmu, aj keď to nie je zámerom. Je to figurálna fantazmagória s veľkou dávkou tajomnosti, psychoanalýzy, obludnosti, sexu, nadprirodzenosti, šialenstva, viery, dekadencie, ale aj lásky a melanchólie a iných paralelných svetov.

 

 

     Čo bolo namaľované na tvojom prvom obraze? Na prvom v takom zmysle, že si ho maľoval s vedomím, že bude mať svojich „divákov”?

 

     Bol na ňom huslista – virtuóz, stál na veľkej lebke, ktorá tvorila skalu, okolo bola púšť. Použil som tam prvok, čo využívam vo svojich obrazoch doteraz, neživé veci premieňam za živé a naopak. Ale celkovo, ten obraz nebol dobre namaľovaný, nemal som vtedy ešte dobrú techniku, dokonca som poriadne nevedel miešať farby. Už ho nemám, daroval som ho.

 

   Čo inšpirácia? Po zhliadnutí tvojich obrazov majú možno niektorí ľudia pocit, že využívaš silu „podporných prostriedkov”…

 

     Maliari, ktorí nemajú svoju inšpiráciu, používajú tzv. podporné prostriedky. Ja osobne maľujem vždy s čistou hlavou, a pritom mám nápady aj za šiestich maliarov. Inšpirujem sa filmami, čítaním kníh a tým, čo vidím, čo ma vizuálne zaujme. Napríklad z detstva si pamätám, že z výšky mi strechy s komínmi pripomínali takých malých tučných trpaslíkov. Moje obrazy by sa dali nazvať surrealistickými, ale vyhýbam sa akýmkoľvek takýmto označeniam, je to jednoducho fantazmagória. Ďalšou inšpiráciou sú umelci ako Giger, Helnwein, alebo Bosch. Samozrejme, obdivujem starých majstrov, akými nepochybne bol Rembrandt, či Vermeer van Delft.

 

     Maľovanie, ako štýl života. Čo znamená pre teba? Je ti napríklad aj terapiou?

 

     Necítim sa dobre, keď nemaľujem. Maliarsky proces považujem za akési „sebavyprázdnenie”. Cítim umelecký vnútorný nepokoj tvoriť, je to moja vášeň, dokonca pre mňa maľovanie predstavuje nutnosť.

 

     Maľuješ prevažne olejom na plátno alebo kartón. Nelákajú ťa aj iné techniky?

    

     Využívam aj kombináciu techník, ale nepopieram, že by som v niekedy v budúcnosti rád neskúsil napríklad spojiť maľbu s fotografiou alebo kolážou. Neštítim sa žiadnej techniky, som otvorený akejkoľvek možnosti, ktorá ma nejakým spôsobom osloví.

 

     Tvoje obrazy prevažne pôsobia desivo, niekedy možno až skľučujúco, väčšina ľudí by si ich teda do obývačky nezavesila… Ku niektorým píšeš vlastné vysvetlenia, alebo nejaký slovný doprovod, no samotné ich názvy sú tiež zaujímavé.    

Napríklad: SERPENTOMIRACULUM: Medzi tvoje stehná ponorím túžby ako jazyk hada / kde slasť je ako láva zrodeného…Nevidím, neviem, nemyslím / Slnko Toltékov visí na znamenie / Božstvo, čaro, krv / Na oltár obetí svoju hlavu skláňam v slastnom opojení / Bolesť prichádza pomaly, isto, v nekonečne, uväznená…

     ENDIMION: (mladík, ktorý sa zamiloval do Mesiaca). Modrá hlbočina, hlavu Mesiac skláňa, kdesi hore za ním bledé tiene a sladkosť / rozkoš smútku podozrivo krásna je / Nik nezastaví jeho tápanie, keď zo sna, ako z ťažkoslastnej mory precitne…, ak precitne…

 

     Chcem predovšetkým šokovať, obrazy by mali byť plnepohlavné, pretože asexuálne umenie je o ničom. Zobrazujem veci, ktoré sú ukryté, ktoré sa nevidia. Možno preto rád maľujem v noci, noc má svoju moc. Prvotné, morbídne pudy sú také samy osebe, morbídnymi ich nerobím ja. V mojich obrazoch sa objavujú aj náboženské motívy, v zmysle odpútať sa od hmoty, (hrubohmotnosť), cez dekadenciu, úpadok. Moje maľby v žiadnom prípade nie sú konzervatívne a každá z nich má svoj príbeh. Čo sa týka tých názvov, niektoré obrazy nemajú na prvý pohľad jasný zmysel, preto ho „zozrozumiteľním” na základe slova.

 

     Chcel by si byť známym aj za našimi hranicami, alebo ti stačí pohybovať sa na relatívne malej pôde?

 

     Predovšetkým chcem, aby ľudia moje obrazy poznali, aby som bol v nich čitateľný. Potrebujem určité zadosťučinenie, chcem ukázať prostredníctvom svojich obrazov svoj pohľad. Určite by som sa nebránil, keby ma poznali aj v zahraničí. V tomto smere som kozmopolitný.

 

     Čo ťa dokáže nadchnúť z čítaného slova? Aké oblasti sa snažíš prebádať, čo obohacuje tvoj vnútorný život?

 

     Čítam filozofiu, psychológiu, rôzne mysteriózne záležitosti, o viere i okultizme, zaoberám sa jogou. To všetko mi rozširuje obzor a takto spracovaný je „vyvrhnutý” na plátno.

 

     Na záver definuj umenie podľa Sancha. Čo všetko je dovolené v rámci umenia? Všetko nie?

 

     Veľa ľudí sa mieša do umenia, nevedia, čo je umenie, vlastne ani ja to neviem, tak sa považujem za remeselníka. Ani neviem, kedy je ten správny čas považovať obraz za dobrý, za hotový. Príde to samo od seba. Ak chceš definíciu, tak umenie je osobný vnútorný zážitok a tie ostatné definície by som nechal na kritikov, to sú tí, čo len kecajú, lebo to nevedia. Keby vedeli, tak to robia. V rámci umenia môžem byť pokojne sám sebou, viem, že určite nie som normálny. No úchylný tiež nie som, neznásilňujem drevené sošky…

 

                                                                       

    

 

 

 

 

 

 

 

                                                                   rozhovor pripravila a viedla: Barbora Cyprichová

    

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.