V spojitosti s doterajšími literárnymi aktivitami Miloša Ferka vznikol apriórny predpoklad, že jeho knižný debut Šťastie za dverami (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007) bude mať ambíciu vniesť do imanentného vývoja kreatívnych výbojov nášho písomníctva badateľne originálny vklad či zreteľný osobnostný posun. Z naznačených hľadísk napriek zrejmej suverenite autorského výkonu román nie je prelomovým príspevkom či citeľným vývinovým impulzom v procese aktuálnej literárnej komunikácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a súvislosti by nebolo vhodné dielo vyhlasovať za literárnu udalosť, pretože by to nezodpovedalo jeho primeranej kritickej reflexii a nadhodnocovalo by to dosiahnuté kóty prezentovaných autorských úsilí.
Tvorba Pavla Garana organicky kombinuje erupciu prirodzeného lyrického talentu so spontánnym zvládnutím tradičných poetických foriem, čo sa prejavuje aj v jeho debute Smrť zahroteným prstom (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007). Intelektuálne dimenzie jeho kreatívnych vzopätí ohraničuje nevysoká vzdelanostná hladina, čo však neznamená, že autor nie je relatívne slušne poučený o technike viazaného verša, ako aj o metaforických a imaginatívnych osobitostiach moderného či postmoderného básnenia. S prihliadnutím na uvedené faktory niet pochýb, že aj v budúcnosti bude svojrázny hlas samorastlého autora výrazne znieť v polyfónnej konfigurácii našej národnej lyriky. Jeho dielo treba prijať pozitívne v záujme povzbudenia autora, ale zároveň s kritickými výhradami v záujme toho, aby si autor uvedomil vlastné rezervy a cieľavedome ďalej rozvíjal svoj talent.
Debut Zusky Minichovej Črepiny z oblohy (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007) je vyústením jej predchádzajúcich literárnych pokusov v rámci slovenskej fantastiky, v ktorej sa už dostatočne etablovala a získala renomé i v zainteresovaných kruhoch priaznivcov zvolenej tvorivej metódy v okolitých krajinách. Súbor poviedok svedčí o jej špecifických talentových predpokladoch, žánrových a druhových literárnych preferenciách, ako aj o erudovanosti v prírodovednej sfére. V kontexte predpokladaných kvalitatívnych parametrov serióznych umeleckých hodnôt však treba konštatovať, že jej dielo svojou podstatou a aplikovanými kreatívnymi postupmi inklinuje k polohám poklesnutej literatúry.
V debute Ľubice Somolayovej Prižmúrenými očami (Ars poetica, 2007) absentujú elementárne znaky básnického talentu, obrazotvornosti, emocionálnej pôsobivosti a zmyslovej konkretizácie lyrického posolstva. Jej texty potvrdzujú, že na Slovensku v súčasnosti niet ani približných estetických kritérií, na základe ktorých možno stanoviť, čo je vhodné prezentovať v podobe knižnej publikácie, čo môže získať finančnú podporu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, kto môže pôsobiť ako odborník v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, kto môže reprezentovať slovenskú lyriku v medzinárodných reláciách a podobne. Smutnou odpoveďou na mnohé nevyslovené otázky je všeobecné preferovanie pseudoumeleckého kváziintelektuálstva.
Debut Zuzky Šulajovej Džínsový denník (Slovenský spisovateľ, 2007) je umeleckým omylom roka 2007 v edičnej činnosti akciovej spoločnosti Slovenský spisovateľ, hoci je zrejme pokusom renomovaného vydavateľstva o komerčný objav. Dielo azda prispeje k marketingovým úspechom vydavateľského domu, ktorý sa kedysi orientoval na publikovanie solídnej literárnej produkcie, ale analyzovať atribúty gýča pokladám za rovnako nešťastné ako snahu vysvetľovať anekdotu, na ktorej sa niekto nezasmeje. Závažným problémom kapitánov slovenského knižného priemyslu je ľahkovážne podliehanie nízkym limitom malígneho rozmnožovania slov, povrchnej popisnosti a lacného úsilia o tzv. populárnu literatúru.
Pavol Janík