CDotyky
Marilyn Mazur/Jan Garbarek
ELIXIR
ECM/DIVYD 2008
Prvá dáma svetového džezu perkusionistka Marilyn Mazur (písali sme o nej v časopise DOTYKY č. 1/2008 v stati Míľniky svetového džezu 1) sa 20. februára tohto roku zaskvela v celej svojej duševnej kráse. V ten deň oficiálne prišiel na svetový trh jej najnovší album Elixir, ktorý je doteraz najveľavravnejším svedectvom jej duchovného zrenia. Marilyn Mazurová v novej podobe, to sú: marimba, špeciálny vibrafón a vodofón, ručné zvončeky, gongy, cimbaly, kúzelný bubon, udu bubon, indiánske zvončeky a množstvo iných, zväčša nepomenovateľných predmetov slúžiacich na tvorbu majestátneho duševného hudobného zámku. Základy tohto monumentálneho chrámu drží Jan Garbarek na tenorovom a sopránovom saxofóne aj na flaute. Z 21 kompozícií prevahu skomponovala Marilyn, v niektorých jej vypomáhal Jan Garbarek. Dôstojnôsť, priestor, netušené roviny času, obdiv a fascinácia nad veľkoleposťou všehomíru – to sú oblasti, kam svoju hudobnú intuíciu nasmerovala Marilyn Mazur v tejto fáze života. Zvuk prichádza ako vánok, ani sa nenazdáte a je z neho Duša Slnka. Lenže to ste už pozabudli, že len pred okamihom bol Dušou ovzdušia. Kým dozneje Totemový tanec, prídete na to, že váš doterajší zhon bol načisto zbytočný. Mal iba ak jeden zmysel – aby ste si naplno uvedomili, že treba vedieť aj postáť, započúvať sa. Hlboko, veľmi hlboko vnímať.
Evan Parker/Transatlantic Art Ensemble
BOUSTROPHEDON
ECM/DIVYD 2008
Úvod pôsobí presne ako keď sa džezový orchester rozhodne vytvoriť úctyhodnú suitu. Nová hudba, s ktorou prichádzajú sopránový saxofonista Evan Parker a altový a sopránový saxofonista Roscoe Mitchell (z nezabudnuteľných Art Ensemble), zaznela po prvý raz naživo v Mníchove v septembri roku 2004. Až teraz prichádza k vyzretým džezovým poslucháčom, respektíve k vnímavým poslucháčom novej, neošúchanej hudby. Iné rozmery pre saxofóny, klarinet, flautu, trúbku, flugelhorn, husle, čelo, klavír, kontrabas, bicie aj perkusie. Umelecký orchester takých rozmerov, že ruku si museli hudobníci podať priamo cez Atlantik. Starí majstri vážnej hudby by pri počúvaní tohto hodinového koncertu uznanlivo pokyvovali hlavami: áno, hudba sa uberá dobrou cestou. Hudba jednoznačne. Otázka skôr znie, či aj poslucháči. Lebo koľko ľudí vôbec kedy počulo meno Evan Parker? Koľko z nich vie, že tento originálny hudobník tvorí nepredstaviteľne silné, vždy radikálne odlišné hudobné diela už desaťročia? Podobne Roscoe Mitchell prakticky celý život komponuje náročné skladby a uvádza ich na CD nosičoch pozvoľným tempom do života. Nielen v niekdajšej podobe Art Ensemble of Chicago, čiže Art Ensemble. Vyšli mu vzácne albumy pod vlastným menom, o ktorých sa z čudesných dôvodov z médií nedozvieme nič. Asi preto, že hudba tohto typu je príliš veľkolepá. Uznávam, že si ju málokto bude popiskovať. Na to ani nebola určená. Transatlantický umelecký orchester s Evanom Parkerom na čele, to je sústo len pre rozmýšľajúcich a pozorne počúvajúcich, vnímavých.
Charles Lloyd Quartet
RABO DE NUBE
ECM/DIVYD 2008
Keď sa tenorový saxofonista a altový flautista Charles Lloyd veľmi rozhnevá, zahrá si aj na tarogato. Presne to urobil na svojom čerstvom albume Rabo de Nube. Keďže sa mu nechcelo postávať na pódiu samému, prizval si klaviristu Jasona Morana, kontrabasistu Reubena Rogersa a bubeníka a perkusionistu Erica Harlanda do kvarteta. Hodina a štvrť hlbokej meditácie – tak sa v tomto hudobnom diele predstavuje Charles, ktorého vysoké kvality obdivujeme už bezmála štyridsať rokov. Postupne majestátne znejú kompozície Prometheus, Migration of Spirit (Putovanie duše), Booker´s Garden, Ramanujan, Le Colline de Monk, Sweet Georgia Bright a Rabo de Nube. Charles Lloyd sa po celý život drží zdravej zásady dať primeraný priestor všetkým talentovaným spoluhráčom. Hoci sám je jednička, druhoradí muzikanti s ním nikdy ani nehrali. Obdivuhodný klavírny výkon len nenápadne, zato dostatočne podfarbuje kontrabas, jemne vyšperkovaný perkusiami. Cit, obrovský, hlboký cit v hráčoch, to je presne to, čo robí túto hudbu nadmieru silnou. Toto je jediná moc sveta, ktorá je voči iným nielenže absolútne neškodná, ale naopak, celému živému okoliu pomáha rásť.
Veronica Mortensen
HAPPINESS…IS NOT INCLUDED
Stunt Records/HEVHETIA 2007
Ak sa povie džezová liaheň, kde to stále vrie, skúsenejšiemu hneď naskočí asociácia – Dánsko. Také je Dánsko posledných desaťročí, o ktorom na Slovensku takmer nič nevieme, hoci nie je až také nepodobné (až na to more navôkol). Veronica Mortensenová, to je mladá dánska krv, pekný, príjemný hlas, lahodný džezový spev, príjemné hudobné nápady priamo z jej hlavy a pera. A texty v angličtine sú taktiež jej dielom. Snaživé dievča, usilovná mladá žena. Mladý trubkár Jesper Rils pridáva svoj podiel sviežosti k celkovému lahodnému, odpočinkovému tónu melódií zo severu. Speváčka sa nebráni ani novému pohľadu na strhujúcu kompozíciu Johna Lennona a Paula McCartneyho In My Life (takže nielen Peter Lipa si rád zaspieva The Beatles!). No môže to byť aj skladba z pera Jamesa Taylora Valentine´s Day, s ktorou sa umne pohrá, aby vytvorila nefalšovanú atmosféru pokoja. Jej jedenásť skladieb na albume Happiness…is not included vtláča do duše pečať hlbokej pohody. Skúste, či nie je chytľavá!
Appendix
APPENDIX I.
HEVHETIA 2007
Gitarista a spevák Juraj Benetin, basista Lukáš Fila, tenorový saxofonista Marian Jaslovský a bubeník aj perkusionista Henrich Offermann sa priznali, že sú prváci a do takej triedy si aj sadli: ich album je síce označený jedničkou, ale nie je iba na jedno vypočutie. Na internete o ňom píšu takto: „Upozornenie na úvod: pokiaľ ste doteraz nepočuli domáce kvarteto Appendix, tento text vám to nenahradí…ale sprobovať môžeme: medzi premenlivo lomené beaty podložené hypnotickou funkovou figúrou sa usiluje vtesnať skomolená nepravidelnosť razantných atakov gitary. Po niekoľkých taktoch nastáva znenazdajky presvetlenie a pokračuje sparodovaný hard-core unášaný pasážami swingujúceho basu… Tento free-rockový Appendix je na domácej scéne nesmierne potrebný, preto prosíme neodstraňovať!” Likvidovať nie je prečo. Pojem razantný síce použije len ten, kto nepočul za gitarou Freda Fritha, ale povedzme. Nech majú aj menej skúsení radosť. Je to dielo ihravé, nezbedné, ale ide do ucha, aj keby ste nechceli. A čo chcete ešte viac? Marian Jaslovský tu presviedča, že je rozhodne lepší saxofonista a všeličo hudobné iné (flauta, saxtronics, flutronics, elektrický klavír, syntetizátory) než spisovateľ. Nech pri tom zostane!
Miloš Železňák trio
MILOŠ ŽELEZŇÁK TRIO
HEVHETIA 2007
Je to trio, a nie je to trio – lebo účinkujú tu piati. Ibaže nie naraz, ale vždy v triu. Tri kompozície Vlasy pre tvoj hrebeň, Stále dokola a 25. november nahrali gitarista Miloš Železňák, bubeník Martin Janočko a basista Róbert Ragan, ďalších šesť kompozícií (219,5; „…”; Pohľad z kupé číslo sedem; Lila; Všetko je inak a Ukrutná bolesť) nahrali Miloš Železňák (gitara, šesťstrunové bendžo a fretless gitara), bubeník Martin Valihora a basista Juraj Griglák. Internet sa o albume vyjadril takto: „Nový album gitaristu, skladateľa a pedagóga, ktorého hudobné žánre siahajú od rocku, cez blues až po džez. Rodák z Humenného spolupracoval počas svojej doterajšej hudobnej kariéry s takmer kompletnou domácou hráčskou špičkou, a to hneď niekoľkých generácií. Za všetkých spomeňme Gaba Jonáša, Juraja Grigláka, Martina Valihoru, Marcela Buntaja, Martina Gašpara či Štefana Bugalu. Novinka obsahuje deväť skladieb prevažne v džezovom duchu s jemným nádychom blues.” Ukazuje nám Miloša Železňáka v takej podobe, do akej sa stihol vypracovať v roku 2007. Skúša, padá, napreduje, vstáva, a taká je aj hudba albumu bez mena, ktorý som z núdze nazval MILOŠ ŽELEZŇÁK TRIO.
– Vaše uši –