Rozhovor s Petrom Cabadajom

„Žijeme v presile a pod intenzívnym tlakom ťažkého slovného delostrelectva,

 

tvrdí Peter Cabadaj – terchovský rodák, básnik, filmár, publicista, dramaturg, scenárista, režisér, organizátor, milovník piva, života…

Výpočet publikácií, výstav, projektov a iných bohumilých činností, ktoré nesú odtlačok energie, entuziazmu, lásky, umu, fortieľu a ľudskosti Petra Cabadaja by zabral nie málo miesta a času, a preto radšej zvolím rozumnejšie riešenie. Nechám Petra Veľkého, aby sám poodkryl viac z toho, čo sa skrýva za jeho prácou, za jeho vášňami, ale i boliestkami a tŕpnutiami…

  Continue reading Rozhovor s Petrom Cabadajom

Literárna súťaž Persona Grata 2008

PERSONA GRATA 2008

 

         Na začiatku apríla 2008 sa v Kultúrnom dome v Námestove uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov literárnej súťaže Persona Grata 2008.  

         Do súťaže sa prihlásilo celkovo 255 autorov, žijúcich nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Srbsku, Francúzsku, Írsku, Škótsku a Anglicku. Vekové zastúpenie súťažiacich bolo veľmi rozmanité. Najmladší prispievatelia majú 16 rokov a najstarší autor 92 rokov.

         Súčasťou slávnostného vyhlásenia výsledkov bolo hudobno-literárne predstavenie Persona Grata 2008. Ocenení autori mali príležitosť osobne sa konfrontovať s tvorbou porotcov, pretože práve členovia poroty boli zároveň aj účastníkmi predstavenia, na ktorom bola rôznymi spôsobmi prezentovaná ich najnovšia tvorba.

         Hodnotnou súčasťou hudobno-literárneho predstavenia Persona Grata 2008 boli hudobné vstupy skupiny Schody z Banskej Bystrica. Hudobná skupina Schody sa predstavila v zložení: Juraj Jamrich – spev, gitara; Rasťo Kašiar – gitara; Zdeno Jaroušek – basgitara; Hollub – bicie.   

 

  Continue reading Literárna súťaž Persona Grata 2008

Pavol Ičo: Podchod

Pavol Ičo

Podchod

 

 

6. 3. 2007

 Ráno ma prebudilo intenzívne pípanie budíka. Pohladil som Dorotu, ako zvyčajne uvaril kávu, osprchoval sa, najedol a počúval rádio, aby som sa dozvedel, že sa dane zase zvýšili, že sa nezamestnaní búria a že už čoskoro príde nová sieť hypermarketov.

 Ako obvykle. Nič sa nedeje, povedal som si v duchu a zbehol po dlhom schodisku na ulicu. Pohľad mi skĺzol na jediný kontajner, už roky primalý pre všetko svinstvo ulice.  Cestou do práce som zatváral oči a snažil sa predstavovať si, že som niekde inde…

 Napadlo ma prejsť na Hlavnú cez Bočnú ulicu. Stále v nej postáva skupina asociálov. Človek sa až bojí ísť okolo. No dnes tu nebol nikto. 

 Prechádzal som okolo vysokých stien s oknami na horných poschodiach. Vedľa jednej zo starých tehlových budov, pri zelenom kontajneri, bol podchod. Nikdy predtým som si ho nevšimol, pretože obyčajne som Bočnou iba prebehol. Continue reading Pavol Ičo: Podchod

Branislav Hájek: Bez teba neodídem

Branislav Hájek

Bez teba neodídem

 

                                                                                                     Foto: Yurai

Poklona obesencovi

 

Na strome

visí obesenec

Nevieme

odkiaľ prišiel

čo ho trápi

či je tu

pre podvody

z dlhej chvíle

z lásky

nerozumie

ľudskej reči

zvieratám

dáva rady

ako prežiť v zime

bez potravy

Raz príde jež

zub má boľavý

inokedy jeleň

partner mu je

neverný

líške

voda zaliala

nory

a straka nevie

ako prekonať

bezpečnostné systémy

takto to trvá

roky

kým jedného dňa

povraz

nezostal prázdny Continue reading Branislav Hájek: Bez teba neodídem

Daniela Bordašová: Výpredaj duší

Daniela Bordašová

Výpredaj duší

 

Fosforeskujúca

blízkosť

 

V tme tvojich očí

hľadám

úlomky nášho sveta

Desí ma predstava

že

raz zľahostajnieš

Pozhasínam

Aj dnes pozhasínam

a

budem bdieť

nad mesiacom

a

tvojím telom

 

Modlime sa

Pri svetle sviečky

 

Za tvoje oči

Za tvoje dlane

Za tvoje vyhasnuté vlasy Continue reading Daniela Bordašová: Výpredaj duší

Katarína Mikolášová: Obrazy z lesného machu

Katarína Mikolášová

Obrazy z lesného machu

 

Porozumenie

si niekde

v priestore mimo mňa

je to tak ďaleko

ako ďaleko sú naše myšlienky

 

nedokončený pohyb rukou

rozmazáva hranicu: opatrne

aby nenarušil výsostné vody

tej druhej

 

poludnie náhle kleslo

ešte rozoznávam obrysy

vecí

ešte rozoznávam môj a tvoj svet

a ich prienik –

hluché miesto tvorí tenkú bublinu

 

obzrieš sa za miznúcim svetlom

potichu zavriem okno Continue reading Katarína Mikolášová: Obrazy z lesného machu

Milan Libiger: Na nočním sídlišti (blok mladej českej poézie)

Milan Libiger

Na nočním sídlišti

 

(blok mladej českej poézie)

 

 

NOVINÁŘSKA

 

Mačetou rozsekal svoji matku

polomrtvá zazvonila ještě na sousedy

u soudu

má pohled zvířete v kleci

pokořený prášky proti schizofrenii

plachý a zranitelný

jeho otec v lavici

si to s ním nemůže vyměnit

ždímá si dlaně

polekaně říká

Všichni ho zavrhli

jenom já ne

a manželka

 

 

ZASE NOC

 

Noc

a pažravé srdce

se prokousává metaforou

zatímco Lukášovi

se klube šestý zub

a na mozku babičky

rozpíjí se kaňa Altzhaimeru

 

zase noc

a soused se z hospody vrací

aby hlídal

syna své dcery

Že jsem jí tu piču nezašil

páře veškeré slovní svetry

a cigaretou noc

  Continue reading Milan Libiger: Na nočním sídlišti (blok mladej českej poézie)

Beata Jagiela: Archaický portrét (blok mladej poľskej poézie)

Beata Jagiela

Archaický portrét

 

(blok mladej poľskej poézie)

 

 

Moje ulice

 

moje ulice sú chladné

dokonalo farebné šerom

 

sedia na nich ženy

s oknami namiesto tvárí

pozerajú na zelené vagóny s uhlím

vyschnuté muškáty

Krista čo ako netopier

visí na stene

 

a kedysi tu bývali bociany

dnes miestny rezbár

vyrezal jedného

ktorý neodletí keď dupneš

 

nocou na mojich uliciach

zem sa lepí na nebo

iba samovrahovia

dokážu ukázať horizont Continue reading Beata Jagiela: Archaický portrét (blok mladej poľskej poézie)

Akty X: chaos a sprisahania proti ľudstvu (3. časť)

Ondrej Herec
Akty X: chaos a sprisahania proti ľudstvu (3. časť)
Samozrejme, nikto si neželá mor. Ale bola by to šanca na nový začiatok.“ (Sontagová, Susan 1989: AIDS and Its Metaphors). „To, čo vidím, keď sa dívam do zrkadla, už nemá zmysel. Som akvárium plné rôznych rybičiek a nepoznám ani ich názvy.“ (Cadiganová, Pat 1992: Fools).

 

Kultúru 20. storočia infikovala paranoja. Posadol ju strach z vírusu, symbolu populárnej kultúry pre smrť, virtuálnu realitu, organizačný útlak a terorizmus. Literatúra aj filmy sú plné hororových príbehov o epidémiách. Strach z infekcie je spoločnou črtou diel ako Philadelphia, Outbreak, Twelve  Monkeys, a samozrejme Aktov X. Názvom „vírus“ identifikujeme nesúrodé biologické a informatické javy. V panike sú nepriateľmi vírusy aj nakazení. Zmätenie vyplýva zo spoločného účinku, z poznania, že hranice medzi telom, prostredím a strojom existujú viac v názoroch než v skutočnosti a vírus nám kradne pohodlnú realitu. Televízny neomýtus Akty X je o sizyfovskej snahe poznávať svet, o nemožnosti poznať ho správne a o nutnosti poznávať ho aj napriek tomu; vírus je v nás, vonkajší nepriateľ je možno vnútorný spojenec a pliaga nás môže priviesť do utópie.

Continue reading Akty X: chaos a sprisahania proti ľudstvu (3. časť)

Ďurino Shelley: India – svätá zem

Cesty do Indie sa časom znovu stali pre dnešnú nezávislú mládež módnou záležitosťou a ja ako veľký fanúšik hinduizmu som sa tam vybral na veľkú reportáž.

Moja prvá fascinácia Indiou sa začala začiatkom 90. rokov v jednom hinduistickom chráme na Seychellských ostrovoch. Prípravy na cestu v skutočnosti trvali niekoľko rokov. Môj život bol od malička zasvätený fotografii a fotky z Indie, hlavne tie čiernobiele, na mňa vždy pôsobili magicky. Pohľady ľudí z takýchto obrázkov boli zvyčajne veľmi uhrančivé a mali pre mňa magickú príťažlivosť. Na cestu do Indie som sa preto nesmierne tešil.

Continue reading Ďurino Shelley: India – svätá zem

Igor Vaverčák: Básne na mojom tele

Igor Vaverčák

Básne na mojom tele

 

 

 

V tme svietilo

                    telo

                        jednoduché slovo

                                                  skomplikovalo

                                                                       svet.

Chceli sa

             spojiť

                     duše

                          čo voľne

                                      plávali.                                                     

  Continue reading Igor Vaverčák: Básne na mojom tele

Míľniky svetového džezu – 2. časť

 Plavecké preteky v tónoch

 

                Keď sa Majster džezu Miles Davis rozhodol po vyše piatich rokoch hudobnej tvorivej odmlky vstať ako bájny vták Fénix z duchovného popola, obklopil sa, ako zvyčajne, novými hudobníkmi. Tak sa pri zrode albumu The Man With The Horn (Muž s trúbkou) ocitol po jeho boku mladý, vtedy 22-ročný  sopránový saxofonista Bill Evans. Po niekdajšom džezrockovom období nezostalo ani stopy. Miles načrtol úplne novú hudobnú cestu. Výrazne dokresľovať mu ju po celé najbližšie roky pomáhal práve Bill Evans.

Continue reading Míľniky svetového džezu – 2. časť

CDotyky

CDotyky

 

Marilyn Mazur/Jan Garbarek

ELIXIR

ECM/DIVYD 2008

 

            Prvá dáma svetového džezu perkusionistka Marilyn Mazur (písali sme o nej v časopise DOTYKY č. 1/2008 v stati Míľniky svetového džezu 1) sa 20. februára tohto roku zaskvela v celej svojej duševnej kráse. V ten deň oficiálne prišiel na svetový trh jej najnovší album Elixir, ktorý je doteraz najveľavravnejším svedectvom jej duchovného zrenia. Marilyn Mazurová v novej podobe, to sú: marimba, špeciálny vibrafón a vodofón, ručné zvončeky, gongy, cimbaly, kúzelný bubon, udu bubon, indiánske zvončeky a množstvo iných, zväčša nepomenovateľných predmetov slúžiacich na tvorbu majestátneho duševného hudobného zámku. Základy tohto monumentálneho chrámu drží Jan Garbarek na tenorovom a sopránovom saxofóne aj na flaute. Z 21 kompozícií prevahu skomponovala Marilyn, v niektorých jej vypomáhal Jan Garbarek. Dôstojnôsť, priestor, netušené roviny času, obdiv a fascinácia nad veľkoleposťou všehomíru – to sú oblasti, kam svoju hudobnú intuíciu nasmerovala Marilyn Mazur v tejto fáze života. Zvuk prichádza ako vánok, ani sa nenazdáte a je z neho Duša Slnka. Lenže to ste už pozabudli, že len pred okamihom bol Dušou ovzdušia. Kým dozneje Totemový tanec, prídete na to, že váš doterajší zhon bol načisto zbytočný. Mal iba ak jeden zmysel – aby ste si naplno uvedomili, že treba vedieť aj postáť, započúvať sa. Hlboko, veľmi hlboko vnímať.

  Continue reading CDotyky

Päť debutov

V spojitosti s doterajšími literárnymi aktivitami Miloša Ferka vznikol apriórny predpoklad, že jeho knižný debut Šťastie za dverami (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007) bude mať ambíciu vniesť do imanentného vývoja kreatívnych výbojov nášho písomníctva badateľne originálny vklad či zreteľný osobnostný posun. Z naznačených hľadísk napriek zrejmej suverenite autorského výkonu román nie je prelomovým príspevkom či citeľným vývinovým impulzom v procese aktuálnej literárnej komunikácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a súvislosti by nebolo vhodné dielo vyhlasovať za literárnu udalosť, pretože by to nezodpovedalo jeho primeranej kritickej reflexii a nadhodnocovalo by to dosiahnuté kóty prezentovaných autorských úsilí.

  Continue reading Päť debutov

Recenzie

Mystifikátor

(Rudolf Sloboda: Láska, Slovart, Bratislava 2002)

 

„Nie láska. Nie rozum, nie presvedčenie o čomsi.

Ale…dovoľte…neúprosnosť k vlastným potrebám.”

                                                                        (Sloboda, 2002, s. 308)

 

  Subjektivizácia v autobiografickom diele:

              V literárnej komunikácii rozlišujeme dva druhy biografie. Autobiografiu a literárnu biografiu.

1.  autobiografia (z gréc. auto = sám), t. j. vlastný životopis autora; 2. literárna biografia napísaná iným autorom. (Žilka, 1987, s. 367) Pojem autobiografia môžeme nahradiť aj pojmom pamäti, memoáre.

Pamäti, memoáre: Žáner medzi umeleckou a vecnou literatúrou, ktorý zaznamenáva spomienky určitej osobnosti na rozličné udalosti, významných ľudí a podobne (Malá slovenská encyklopédia, 1993, s. 525)

  Je to epický žáner. Vyznačuje sa osobitosťami poviedky a vedeckej prózy. Tvorí prechod medzi umeleckou a vecnou literatúrou. Prevažuje v ňom časová následnosť pri opise prežitých udalostí.

Continue reading Recenzie

Almanach 25 – próza

Peter Takáč, Košice

 

Rekonštrukcia činu Eleny Lujzy

 

Doma na klavíri prsty hľadali tóny pre Čajkovského Pohreb bábiky. Elena dohrala a vstala. Nežne prikryla klavír a obliekla si svoj krikľavý sveter. Krátko zastala pohľadom na posteli, na ktorej zvykla ležať prikrytá starou prešívanou dekou. Zabuchla za sebou a zišla dolu po schodoch. Nočná obloha bola dnes veľmi pekná. Cesta bola úzka, predelená čiarou. Z oboch strán prichádzali autá. Z diaľky vyzerala rieka čierna, akoby to tiekla smola. Elena stála na moste a dívala sa, ako sa na hladine čerí mesiac. Ako autá, tak i ona mala tiež svoju cestu. Jednu jedinú. Súčet dospel k výsledku. Len chvíľu sedela na zábradlí, až temná frakcia mesiaca prevzala vládu…

Continue reading Almanach 25 – próza

Almanach 25 – Odkazy

ODKAZY

 

– Zoltán R. (?): Poviedka Omyl unudenej pripomína trocha filmový príbeh, zmes dobrodružstva, exotiky, akcie, tajomstva atď. Celkom slušné ingrediencie na chutný príbeh, ktorý keď sa sfilmuje, bude zaradený do „prime-time” v najbáječnejšej televízií M. V tomto prípade výsledok ruší najmä neuvážené, neopodstatnené a násilné využívanie bohemizmov, preexponované a silácke pózy, falošné tóny vo výraze, kostrbatá štylistika a v nie poslednom rade GRAMATIKA (na svojej pohodlnej prdely… ozíva sa škrípanie… znie to ako saxafón…). Pri poviedke Medzi cudzími priateľmi som ani po prečítaní 4 – 5-tich strán nevedel, kto je tá Susan, Laura, Rebecka, Becki, alebo Becki bola Rebecka? No uznaj, napríklad táto „telefonická” scéna:

Continue reading Almanach 25 – Odkazy