PROFIL
Jitka Rožňová (nar. 14. 5. 1976) s trvalým bydliskom v Nových Zámkoch študuje masmediálny marketing a reklamu na FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pracuje ako umelec v slobodnom povolaní.
Zaoberá sa umeleckým prekladom i vlastnou poetickou tvorbou; spolupracuje s časopismi Dotyky, Romboid, Knižná revue, Literárny týždenník, Irodalmi Szemle, Szőrös Kő, Kalligram.
Venuje sa tiež performance a alternatívnemu umeniu, pripravuje a realizuje literárne projekty doma i v zahraničí.
Je spoluzakladateľkou a členkou Spolku avantgardne tvoriacich umelcov (SATU) a tajomníčkou celoslovenského občianskeho združenia na podporu žien v umení ANIMA.
Na vydanie čaká jej básnická zbierka Predstava milovania.
Ocenenia v literárnych súťažiach:
Čestné uznanie: Literárne Šurany (1995, 1998, 2003)
Cena: Wolkrova Polianka (1998)
Čestné uznanie: Wolkrova Polianka (2002)
I. miesto: Gorazdov literárny Prešov (2002)
III. miesto: Literárna súťaž Margity Dobrovičovej (2003)
Preklady:
György Szaszák: Košickí výtvarníci (AB ART, Bratislava 2000)
Dezső Monoszlóy: Päť ročných období lásky (AB ART, Bratislava 2001)
+ preklady v literárnych časopisoch a antológiách
na guľôčky
v násobku troch tvárí
raz sever
dvakrát juh
trikrát spinka
rotujúca v koži
pod kožou
jamka na guľôčky
prevliekanie nití
oko za oko
roztratí sa
pohľad
keď ho nezachytíš
po daždi
sa ustielajú
pierka
(dúhovky bez spánku)
za vrchom vrch
za kameňom rozpredaná skala
keď potrebujem …
keď potrebujem teplo
ťahám si ho slamkou
z peny oblačného brehu
koľkokrát sme sa stretli
žena
orosená po okraj konárov
muž
v sparnom lete
ramená otvorené dokorán
všeláska
keď
objímame cudzie prahy
pod dverami
v páse slnečného papiera
***
keď potrebujem nehu
zhŕňam si ju z vlahy tvojej strechy
klokoce vrkoč
ťažko posplietaný
tichý úder biča
kočiš zapráskal
po nábreží
prebehol kôň
kopytami pozošíval
v tebe rany
ženy
(rany muža stoja vo mne nedotknuté)
po(tom)
nepokoj
prvý ako milovanie
odsunuté
keď je krátko
po ňom
***
v mene otca i syna
po praslici žena
pohla
plachtou
súcou na ľúbenie
***
ohýbaš sa v rukách
kováčove
dlane
roztvorené na tri
míle
od pahreby
***
v perinách duša
ako tieň
v pravom uhle júla
v kostole včera
odzvonili smrti
v kostole dnes
keď sa k sebe
schúlia
strmé vrchy
v prosbe
zbožnej ženy
na skok
od teba je
na skok
k záhybom
šiat
dievčenských
keď nimi
zalomcujú prsty
preletia
tiene v napnutých
plachtách
chlapca
čln v koryte
hranica
prosebná a čistá
odo mňa je
iba na skok
k rieke
tanec pod špičkami
akoby si mlčal
keď vravíš
mlčím
ryba
krížom preložená
na dne
tvojho pleca
po vinobraní
stav beztiaže
keď sa i posledný
zúfalec
vznáša
netušiac
či od šťastia
***
telo si
zloží svoje
kufre
v predsieni
ako mnohí pred ním
ako mnohí po ňom
poodhalíš nôžku
odnímateľnú
polohu
svetla
***
kam stáčaš
vôňu ženy
omamnú a teplú
doráňanú plačom
ktorý trvá
a trvá
kým mu stačia slzy
***
v sude strihá
hladinu
rozochvená túžba
od koreňov
drž ma
kým sa brodím
húštinou
popolavým závojom
na končeku
nevestinho vlasu
pramienok malých záhad
predpoklad
stebla
predpoklad
muža
ktorý na kolenách
denne
prosí
o veľa
oveľa viac
ako predtým
***
poludnie je sparné
sliny sa pominuli
ako leto
prichodí nám myslieť
na jablká
***
po pás ponorená
v čistote
strieborných kruhov
zápästie podložilo
svoju priamku
rukám
drž ma
kým ma nepustíš
budem
vlahou zaviata
skamenená
od koreňov
rastú
stohy dreva
napoludnie
koľkože sa ti ušlo slov
princíp
nepretržitého chvenia
osík v našom dvore
rovnováha narušená
tam kde sa krútia
v strmom kolotoči
túžby a túžby
v miskách
tanieroch
a v šľapajach
od pahreby
smerom
k môjmu menu
koľkože sa ti ušlo
prelietavých tvárí
raz tu
potom
strely zabudnuté
v dlani
každému čo
jeho je
vášeň muža
v roztúženej žene
pokým nezabolí
z iného miesta
keď mi osud nadelil
za vrece svojej priazne
práve si spal
na inom mieste
v inej izbe
keď mi mráz zlámal
prvé barly
o ktoré sa môžem
oprieť
tvoje plece
v inej izbe
spíš
keď čítam
že mi píšeš
z iného miesta
jarná
topí sa sneh
bochníky štvorlístkov
aj tie čo
nám viac neporastú
na plantáži
strážim v hrsti
pre šťastie
letná
čerešne
náušnice opantané
vlastnou zrelosťou
chcú počuť
ako rastie dotyk
keď mi ho
občas venčíš
po prste
jesenná
kým si neoholíš bradu
zarastáš kôrou
pichľavou
teplou pecou
spod konára
pomyslená zvučka
padajúcich plodov
zimná
v rankách slabých dní
sa nedorežeš rána
zima plná čaju
studňa občas prázdna
vtedy keď sa do nej
chodíš zo mňa
napiť
mačka a vtáky
keď mačka pradie hodváb
v pomarančovej svieci
spopolnieva šnúrka
knôt
predmet
bytosť
vec tieňa
v ktorom
doznievajú pierka
letmé orchestrálky vtákov
predstava milovania
strom
z ktorého neodlietam
je môj
keď konštruujem
priamku
podobizeň telies
v mojom vnútri
skladačku hviezd
praclík
ktorý chutí
pahorku a briežku
palica doznela
priamo a radodajne
úder
o ktorom nič neviem
trela som si nos
o tvoje líce
keď mi bola zima
kresba
náčrt
snímok
vedome prerušená
rovnobežnosť stehien
Jitka Rožňová
Foto: Tomáš Thor