Míľniky svetového džezu III
Hudobné veľkorysosti
V každej oblasti ľudskej činnosti stoja tí najnovší predstavitelia na pleciach predchodcov. Už je len otázka, do akej miery sa im podarí prevýšiť ich. Ak je základňa dobrá, vzniká veľkolepá šanca prebúdzania tvorivosti ďalšej generácie. V džeze táto základňa – Duke Ellington, Miles Davis, Julius Hemphill, George Gershwin, Charlie Parker, Thelonious Monk, Louis Armstrong, John Coltrane a záplava ďalších – dávala tušiť vzniku nových džezových dimenzií. Stalo sa. Jednými z ich významných predstaviteľov sú aj dnes predstavovaní inovátori, ktorí majú absolútne blízko k hudobnej veľkorysosti.
Dave Douglas, nepreberná rozmanitosť predstáv
Dave Douglas dodnes mnohokrát opakovane priznáva, že jeho duchovným otcom, hudobným guru, je Majster džezu Miles Davis. Možno smelo povedať, že po Milesovej smrti je Dave Douglas jedným z najvýznamnejších žijúcich tvorivých duchov za trúbkou. Sám kráča dokonale vlastnou hudobnou cestou, extrémne poznamenanou tvorivosťou. Aj odborníci ho považujú za jedného z najdôležitejších a najoriginálnejších amerických hudobníkov v oblasti džezu a improvizovanej hudby posledných desaťročí.
Začiatočníkovi v džeze zrejme nasledujúce mená ešte nič nepovedia, ale dobre radím zapamätať si ich raz navždy: každý, kto kvalitnému džezu prepadne, sa s týmito menami bude stretávať až do svojej smrti. Sú to dôležití súčasní umelci John Zorn (bližšie sme o ňom písali v prvej časti Míľnikov svetového džezu), Joe Lovano, Bill Frisell, Don Byron, Steve Lacy, Fred Hersch, Anthony Braxton (bližšie takisto v 1. časti MSD), Myra Melford, Andy Bey, Nick Didkovsky, Trisha Brown, Terry Winters, Jennifer Tipton, Louis Sclavis, Henry Grimes, Tim Berne, Tom Waits, Rabih Abou-Khalil, DJ Olive, Ikue Mori, Han Bennink, Misha Mengelberg, Chris Potter, Uri Caine, Mark Turner, Roswell Rudd, Andrew Cyrille, Marc Ribot, Karsh Kale, Mark Dresser, Mark Feldman, Marty Ehrlich a mnohí iní. Sú to všetko tvorcovia, ktorí dávajú obrovskú pečať súčasnej hudbe a pomáhajú udávať tón, kadiaľ sa moderný džez a kvalitná súčasná hudba vôbec budú uberať. Keďže sú to tvorcovia neveľmi vzdialení od geniality, hádate správne – v rozhlase sa s ich tvorbou a hrou nestretnete. Lebo súčasná technická civilizácia je už raz taká. Čo nám neumožňujú výdobytky rozhlasu, nahradia nám nosiče CD, DVD, MC, LP, prípadne aj nejaký koncert naživo (to keby sa náhodou organizátori Bratislavských jazzových dní, ktorí na to dostávajú aj nemalý grant, rozhodli ukázať domácemu publiku skutočné kvality džezu – verím, že k tomu dospejú).
Dave Douglas pôsobí ako skladateľ, interpret a improvizátor, učiteľ, ale aj organizátor umeleckých podujatí. Od roku 1993 nahral vyše dvadsať albumov pôvodnej hudby a zúčastnil sa na nahrávaní podstatne viac než sto albumov. V marci 2008 oslávil svoju štyridsaťpäťku, no už dávno predtým, než dosiahol tento vek, sa mohol pochváliť desiatimi rôznymi skupinami, v ktorých účinkuje. Od roku 1993 je členom Johnovho Zornovho Masada quartetu (Greg Cogen – basa, Joey Baron – bicie, na Slovensku distribuuje Hevhetia).
Od roku 1993 vedie The Tiny Bell Trio (Jim Black – bicie, Brad Shepik – gitara), priekopníckej skupiny kombinujúcej džez s balkánskou hudbou, ktorá nahrala štyri albumy nového hudobného materiálu. V roku 2003 skomponoval poetické vystúpenie, v ktorom zaznel spev a klavír, lebo účinkoval Andy Bey – vystúpenie malo premiéru vo Village Vanguard, slávnom koncertnom pôsobisku mnohých džezových veľhviezd. Od roku 2003 je Dave umeleckým riaditeľom Medzinárodnej dielne pre džez a kreatívnu hudbu (The Banff International Workshop in Jazz and Creative Music), kde spolupracuje s takými majstrami, ako sú Bill Frisell, John Abercrombie, Mark Turner, Louis Sclavis a mnohí iní.
Od roku 1994 do roku 2001 viedol Dave Douglas Sextet, s ktorým nahral tri albumy, z nich album Soul and Soul z roku 2000 získal titul Album roka v Down Beat Magazine. V rokoch 1993 až 1997 so svojou skupinou Parallel Worlds nahral tri albumy, ktoré sú čímsi medzi improvizáciou a súčasnou vážnou hudbou. V rokoch 1997 až 2004 viedol komornú skupinu Charms of the Night Sky, v ktorej účinkovali akordeonista Guy Klucsevsek, huslista Mark Feldman a basista Greg Cohen – v tejto zostave nahrali dva albumy. Od roku 1996 do roku 2001 viedol The Dave Douglas Quartet, kde účinkovali Chris Potter, James Genus a Ben Perowsky, v tejto podobe nahrali dva albumy. Vo voľných chvíľach komponuje, účinkuje na najvýznamnejších džezových festivaloch súčasnosti, zapája sa do spolupráce aj na projektoch úplne iného razenia, ktorých predstaviteľmi sú Sean Lennon či Suzanne Vega. Opakovane sa stáva trubkárom, skladateľom a džezovým umelcom roka v takých organizáciách, akými sú The New York Jazz Awards, Down Beat, Jazz Times, Jazziz či The Italian Jazz Critic´s Society.
Dave Douglas je Majster džezu, ktorý sa nezvykne opakovať. Každý jeho album je šperk inak opracovaný. Osobitnú zmienku si zaslúži album Bow River Falls, na ktorom Dave Douglas hrá na trúbke, Louis Sclavis na klarinete a basovom klarinete, Peggy Lee na čele a Dylan van der Schyff na bicích (plus laptop). Dave Douglas je tvorca, ktorý neváha ísť si zahrať pre lepší zvuk 9 000 stôp vysoko v talianskych Dolomitoch. Niekomu sa vidí jeho hudba náročná. Kto si zvykne na kvalitu, cíti v nej hlbokú zrozumiteľnosť. Aj pri všetkej šírke, ktorá zahŕňa džez, free džez, elektronickú hudbu a world music, svetovú hudbu.
Vybraná diskografia:
1) Dave Douglas – Mountain Passages (na Slovensku distribuuje DIVYD)
2) Dave Douglas/Louis Sclavis/Peggy Lee/Dylan van der Schyff – Bow River Falls (DIVYD)
3) Dave Douglas – Charms of the Night Sky (na Slovensku distribuuje HEVHETIA)
4) Dave Douglas – Songs for Wandering Souls (HEVHETIA)
5) Dave Douglas – Meaning and Mystery (DIVYD)
6) Dave Douglas – Keystone (CD a bonus DVD, DIVYD)
7) Dave Douglas – In Our Lifetime
8) The Tiny Bell Trio – The Tiny Bell Trio
9) Dave Douglas – Live in Europe
10) Masada – Masada 1 až 10 (desať samostatných albumov DIW, na Slovensku distribuuje HEVHETIA)
11) Dave Douglas – A Thousand Evenings
12) Dave Douglas – Strange Liberation
13) Dave Douglas – Convergence
14) Dave Douglas – El Trilogy
15) Dave Douglas – Freak In
16) Dave Douglas – Witness
17) Dave Douglas – Live at the Jazz Standard
18) Dave Douglas – Selections from Live at the Jazz Standard
19) Dave Douglas – Moonshine
20) Dave Douglas – Magic Triangle
Tim Berne, tvorivá liaheň v hlave
Spy versus Spy je album, ktorý sme už spomínali v súvislosti s tvorbou Johna Zorna. Spolupodieľal sa na ňom výraznou mierou aj iný významný americký altový saxofonista a skladateľ Tim Berne. Kým Tim nepočul nahrávku Júliusa Hemphilla z roku 1972 nazvanú Dogon A.D., o džez sa príliš nezaujímal. Táto snímka zmenila celý jeho život. Hemphill bol známy pre jeho integráciu soulovej hudby a funku s free džezom. Tim Berne prišiel v roku 1974 do New Yorku s jasným zámerom a cieľom – začal brať lekcie u Hemphilla, neskôr s ním začal nahrávať albumy. Vzácnou ukážkou takejto tvorby je takmer 34-minútová Hemphillova kompozícia z roku 1976 Water Music for Woodwinds, na ktorej Tim Berne hrá na altový a baritónový saxofón: tento unikát nájdete na albume Julius Hemphill – One Atmosphere (TZADIK/HEVHETIA).
V roku 1979 už bol Tim Berne dostatočne hudobne zrelý na to, aby mohol realizovať vlastné nahrávky u firmy Empire Records. Pre Columbiu nahral albumy Fulton Street Maul a Sanctified Dreams. Ďalší významný medzník v jeho živote a tvorbe nastal v roku 1988, keď pre JMT Productions (Jazz and Music of Today, Džez a dnešná hudba, vychýrená značka JMT, distribuovaná firmou Winter and Winter/HEVHETIA) v podobe Miniature (Tim Berne – altový saxofón, Joey Baron – bicie a elektronické bicie, Hank Roberts – čelo, spev a elektronické čelo) nahráva dva albumy. Táto nadčasová hudba znie dnes, dvadsať rokov po nahraní, akoby ju mali nahrať najskôr o dvadsať rokov, čiže niekedy okolo roku 2028. Ako skladatelia sa na prvom albume Miniature prejavujú všetci traja hudobníci. Každý z nich sa neskôr zaradí medzi najúžasnejších tvorcov, hráčov, skladateľov a improvizátorov, inovátorov, spontánnych hráčov súčasnosti. Pravdaže, už v názve Miniature je vyslovené aj to, čo sa deje pri komponovaní a neskôr pri hraní – skladby sú krátke, majú od dva a pol minúty maximálne po osem a trištvrte minúty. Neskôr bude Tim Berne známy práve tým, že jeho kompozície majú pokojne od dvadsať do tridsať minút (The Other, The Legend of P-1, The Maze (for Julius), ale aj okolo štyridsať minút (Impacted Wisdom, A Slight Discrepancy In Ther Figures).
Jeho tvorba je dosť členitá, najlepšie sa v nej orientuje podľa názvov skupín: Tim Berne´s Bloodcount (Tim Berne, Michael Formanek, Chris Speed, Jim Black, Marc Ducret), Tim Berne´s Caos Totale (Tim Berne, Mark Dresser, Steve Swell, Bobby Previte, Herb Robertson, Marc Ducret, Django Bates), Big Satan (Tim Berne, Tom Rainey, Marc Ducret), Hard Cell (Tim Berne, Tom Rainey, Craig Taborn), Science Friction (Tim Berne, Tom Rainey, Craig Taborn, Marc Ducret), Paraphrase (Tim Berne, Tom Rainey, Drew Gress) a už spomínaná skupina Miniature (Tim Berne, Joey Baron, Hank Roberts). Ak v predošlej generácii bol obrovským pojmom ako altový saxofonista Charlie Parker, túto štafetu v súčasnosti prebral Tim Berne.
Vybraná diskografia:
1) Tim Berne´s Caos Totale – Nice View (W&W/na Slovensku distribuuje HEVHETIA)
2) Tim Berne´s Bloodcount – Poisoned Minds – The Paris Concert II
3) Big Satan – I Think They Liked It Honey (HEVHETIA)
4) Peter Herborn – Something Personal
5) Tim Berne – Diminutive Mysteries (Mostly Hemphill)
6) Tim Berne´s Caos Totale – Pace Yourself
7) Tim Berne – The Shell Game (na Slovensku distribuuje DIVYD)
8) Miniature – Miniature (Joey Baron, Tim Berne, Hank Roberts – HEVHETIA)
9) Julius Hemphill – One Atmosphere (TZADIK/HEVHETIA)
10) Tim Berne – The Five Year Plan
11) Tim Berne´s Fractured Fairy Tales
12) Tim Berne´s Bloodcount – Lowlife – Tha Paris Concert One
13) Tim Berne´s Bloodcount – Memory Select – The Paris Concert Three
14) Tim Berne – Saturation Point
15) Tim Berne – The Sevens
16) Tim Berne – Acoustic and Electric Hard Cell Live
17) Tim Berne – Feign
18) Tim Berne – Discretion
19) Tim Berne – Please Advise
20) Tim Berne – Livein Cognito
Gary Thomas, prominentný pojem súčasnej moderny
Moje prvé vážne stretnutie s tvorbou tenorového a sopránového saxofonistu a flautistu Garyho Thomasa sa udialo počúvaním albumu Exile´s Gate. Tento pôvodný album Polydoru z roku 1993 vydal nanovo Winter and Winter v roku 2005, aby pooprášil geniálnu atmosféru nadčasového džezu. Gary Thomas za tenorovým saxofónom, Tim Murphy za hammond organom, Paul Bollenback za elektrickou gitarou, Jack DeJohnette za bicími, Marvin Sewell za elektrickou gitarou, Ed Howard za akustickou basou, Terri Lyne Carrington za bicími a Steve Moss za perkusiami vytvárajú brilantnú dusivú ťažkú atmosféru plnú ponurých farieb, strhávajú poslucháča do hudobného deja, dalo by sa povedať, že Exile´s Gate je také úplne neškodné hudobné LSD. Jeho účinok vyhasne po 56 minútach, ôsmich sekundách – tak dlho trvá album, dozvuky pretrvávajú oveľa dlhšie. Gary sa tu prejavuje nielen ako nadmerne talentovaný saxofonista, ale aj ako skladateľ.
Tento rodák z Baltimoru, kde aj stále žije, je raritou medzi súčasnými saxofónovými hráčmi – tak súdia aj odborníci. Osobne si myslím, že nahradil zosnulého tenorového saxofonistu Johna Coltrana. Hudobne aj celkovou atmosférou albumov sa vyšplhal tak vysoko, že ostatní majú čo robiť, aby z preteku nevypadli (poznám aj výnimku, necháme si ju na neskôr).
Gary mal to šťastie, že dostal zavčasu príležitosť účinkovať s takými silnými hudobníkmi, ako sú saxofonista Steve Coleman (písali sme o ňom v druhom pokračovaní Míľnikov svetového džezu), trubkár Wallace Rooney, speváčka Cassandra Wilson, trubkár, skladateľ a obrovský inovátor, Majster džezu Miles Davis aj ako člen Jack DeJohnette´s Special Edition (niektorí si túto fantastickú zostavu pamätáme z účinkovania na Bratislavských jazzových dňoch). Nielen ja, aj mnohí iní ho často porovnávajú s velikánmi ako sú John Coltrane či Sonny Rollins, prípadne Billy Harper.
Keď Gary Thomas vytvoril svoj prvý album pre JMT nazvaný By any means necessary, dospel k čomusi takému zvláštnemu, že v časopise Downbeat to označili za „post-bop-techno-hip-hop-out-jazz”. Poslucháči sa ešte ani nestihli otriasť zo šoku z tohto albumu a Gary tu bol s ďalším knokautom, s albumom While the gate is open, kde sa opätovne deje jeho futuristická fúzia abstraktných bopových liniek a mieša sa s chladnou počítačovou inteligenciou. Kompozície v štýle scifi, to je hudba, v ktorej je Gary Thomas ako doma.
Už spomínaný album Exile´s Gate bol tým, s ktorým mal Gary veľmi úspešné turné v roku 1994 po festivaloch, akým je letný džezový festival vo švajčiarskom Montreux či na talianskom Umbria Jazz Festivale. Na ďalší projekt sa Gary pripravoval osemnásť mesiacov – hiphopový projekt nazval Overkill a podľa informácií z internetu mal byť titul albumu Murder in the worst degree. Nič také sa nestalo, Winter and Winter vydala tento nevšedný projekt pod prostým názvom Overkill. Gary Thomas tu hrá na tenorový a sopránový saxofón, George Colligan na klavír, Marvin Sewell na gitaru, John Lamkin III na bicie. Gary si prizval Ransoma za trúbku, ale aj Maysu na vokály, ďalej sú tu Jovanotti, Barrikade, Ransom, Pork Chop, Godfaddah, No Name, Mustapha a Lean-Nut ako raperi. S výnimkou jednej asi polminútovej skladbičky je celý projekt z tvorivej dielne Garyho.
Ak bolo dusno počas projektu Exile´s Gate, čo povedať o temne raperov z Overkill, kde saxofón počuť len zdiaľky, odboku a akoby mimochodom. Tvorí vlastne len jeden z možných hlasov. Najlepší raperi sveta vrátane talianskeho umelca Jovanottiho a speváka z Incognita Maysu Leaka tu spolu s vyzretými hudobníkmi predvádzajú čosi nepomenovateľné, nevšedné, a hoci temné, predsa krásne. S Overkillom Garyho partia muzikantov úspešne pochodila festivaly vo Varšave, Jazze na Dunaji, Kodani a okrem iného boli aj v Montreux. Tu hudobná kritika napísala, že Overkill bol ďaleko najzaujímavejším vystúpením tohoročného festivalu.
Gary Thomas má aj iné podoby. Skladateľ a aranžér Peter Herborn napríklad zaranžoval šesť kompozícii Johna Coltrana, kde si na albume Traces of Trane za účasti WDR Big Bandu zahrali gitarista Marc Ducret, bubeník Tom Rainey, trombonista Robin Eubanks a Gary Thomas na tenorovom saxofóne a flaute. My Favourite Things, Impressions, Naima, Acknowledgement, Love-To Be-The Drum Thing a Resolution tu dostávajú úplne inú podobu, ešte podstatne zložitejšiu, než sa to podarilo velikánovi Johnovi Coltranovi. Nevravel som, že po zosnulom Johnovi je na tenorovom výslní Gary?
Vybraná diskografia:
1) Peter Herborn – Traces of Trane (Winter and Winter/HEVHETIA)
2) Gary Thomas – Overkill
3) Gary Thomas – Exile´s Gate
4) Gary Thomas – Till We Have Faces (HEVHETIA)
5) Gary Thomas – The Kold Kage
6) Gary Thomas – While the Gate is open
7) Gary Thomas – Code Violations
8) Gary Thomas – By any means necessary
9) Gary Thomas – Seventh quadrant
10) Tony Reedus – Incognito
11) Jack DeJohnette´s Special Edition – Earthwalk
12) Jack DeJohnette´s Special Edition – Irresistible Forces
13) Jack DeJohnetet´s Special Edition – Audio Visualscapes
14) Greg Osby – Man-Talk for moderns/Vol. X
15) Wallace Rooney – Obsession
16) Cassandra Wilson – Jump World
17) Michelle Rosewoman – Contrast High
18) Cecil Brooks III – The Collective
19) Steve Coleman – Sine Die
20) Gary Thomas – Pari ah´s Pari ah (HEVHETIA)
Brad Mehldau, jeden z najsvojráznejších klaviristov
Džezový virtuózny klavirista Brad Mehldau sa vypracoval k špičkovej forme neuveriteľne rýchlo. Od raných deväťdesiatych rokov minulého storočia upútal pozornosť mnohých až natoľko, že ktorý nový pozoruhodný album ste chytili do rúk, takmer všade bol prizvaný ku hre na klavír Brad. Aspoň chvíľami to robilo taký dojem. Hudobníci to s dychtivosťou mať ho ako značku na albume (zjavne aj kvôli predajnosti) preháňali. Lenže Brad Mehldau neúprosne znovu a znovu potvrdzoval svoje kvality, dokazoval, že je nielen technicky mimoriadne zdatný hráč, ale aj podkutý jemný improvizátor, nenápadný inovátor.
Súbežne s hraním s najrozmanitejšími hudobníkmi pri práci na albumoch v štúdiách rozbiehal mimoriadne hudobne príťažlivú spoluprácu, ktorá sa rýchlo vyšplhala medzi nadčasové hudby sveta: od roku 1995 začal fungovať v triu s basistom Larrym Grenadierom a bubeníkom Jorgem Rossym. V tomto triu realizoval v priebehu rokov 1996 až 2001 päť albumov v podobe art of the trio, umenie v triu, z toho posledná nahrávka vyšla v podobe dvojalbumu. Dokopy šesť diskov, čiže šesť príležitostí k návratom do Village Vanguard v New Yorku, kde koncerty postupne odzneli. Po ťažkom hudobnom oblúku vytvorenom Davom Douglasom, Timom Bernom a Garym Thomasom príjemná odpočinková túra po síce náročnom džezovom priestore, ale v porovnaní s predchodcami predsa len odpočinkovým miestom, džezovým azylom.
Po umeniach v triu Brad v roku 2004 realizoval album Anything Goes. O rok neskôr si už Brad trúfol na sólový album, rýdzo klavírny Elegiac Cycle. Udržať pozornosť poslucháča zhruba hodinu sám nie je jednoduché. Brad si to plne uvedomoval. Po tomto samostatnom vystúpení nahral vo svojom klasickom obsadení, v triumviráte s Rossym a Grenadierom, album Places. K nim postupne popribúdali novšie a novšie práce presvedčujúce publikum o nevšednom talente tohto hráča, improvizátora, inovátora, ale aj o talente jeho hudobných partnerov.
Pokiaľ ide o improvizáciu, Mehldau je v nej nesporným majstrom. Ani poslucháči zvyknutí na improvizačné nadmerné danosti Chicka Coreu, Keitha Jarretta, Herbieho Hancocka nemôžu neuznať Mehldauov prínos. Publikum ho prijalo aj ako člena skvelého tria, aj ako sólového klaviristu. Od expresionizmu nemá nikdy ďaleko k práve opačným tendenciám. Nebráni sa podobám hudby, necháva ju voľne tiecť, znieť tak, ako mu práve prúdi zo srdca a mozgu do citlivých prstov a klávesnice.
Brad zažil aj spoluprácu s najuznávanejšími inovátormi sveta, napr. basistom Charlie Hadenom a saxofonistom Lee Konitzom. Spolupracoval aj so skupinou slávneho saxofonistu Joshua Redmana. Zažil tiež účinkovanie s takými zvučnými menami hudobníkov, ako sú saxofonista Wayne Shorter, gitarista John Scofield (nezabudnuteľná je jeho spolupráca s Milesom Davisom v osemdesiatych rokoch minulého storočia) a saxofonista Charles Lloyd. Mehldau, rodák z Floridy, ročník 1970, je dostatočne mladý, aby stihol svet zásobiť desiatkami budúcich skvelých titulov, albumami, ktoré sa rodia a ešte len budú rodiť v jeho nápaditej hlave.
Vybraná diskografia:
1) Brad Mehldau – Introducing Brad Mehldau (na Slovensku distribuuje DIVYD)
2) Brad Mehldau – The Art of the Trio (DIVYD)
3) Brad Mehldau – The Art of the Trio, vol. II – Live At The Village Vanguard (DIVYD)
4) Brad Mehldau – The Art of the Trio III – Songs
5) Brad Mehldau – The Art of the Trio, vol. IV – Back At The Vanguard (DIVYD)
6) Brad Mehldau – Elegiac Cycle
7) Brad Mehldau – Places (DIVYD)
8) Brad Mehldau – The Art of the Trio – vol. V – Progression
9) Brad Mehldau – Largo
10) Brad Mehldau – Anything Goes
11) Brad Mehldau – Live in Tokyo
12) Brad Mehldau – Day is Done
13) Brad Mehldau – House on Hill
14) Mehldau, Rossy, Rossy, Sambeat – New York-Barcelona Crossings volume 1 and 2
15) Mehldau, Turner, Bernstein, Grenadier, Parker – Consenting Addults
16) Mehldau, Haden, Konitz – Alone Together
17) Mehldau, Haden, Konitz – Another Shade of Blue
18) Fleurine – Close Enough For Love
19) Brad Mehldau, Pat Metheny – Metheny/Mehldau (DIVYD)
20) Mehldau, Metheny, Grenadier, Ballard – Metheny Mehldau Quartet
(Pokračovanie)
MILOŠ DRASTICH