Rozhovor s Radovanom Brenkusom a jeho básne

 Dokonalosť tohto sveta spočíva v jeho nedokonalosti

(rozhovor so spisovateľom Radovanom Brenkusom)

 

 

   Radovan Brenkus sa narodil 30. januára 1974 v Bardejove. Ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, v odbore matematika a fyzika. V Košiciach pracoval ako pedagóg, neskôr ako odborný pracovník v Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Založil vydavateľstvo Pectus, v ktorom zastáva funkciu riaditeľa. Je redaktorom literárneho časopisu Dotyky, venuje sa literárnej kritike.

   Svoju literárnu tvorbu prezentuje v Slovenskom rozhlase, publikuje časopisecky na Slovensku (Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Dotyky, Rak, Knižná revue) a v zahraničí (Psí víno, Tvar, Dobrá adresa, Nadwislocze, Nasz Dom, Akant, Gazeta Kulturalna, White Eagle, Literaturna Ukraina). Časť jeho tvorby bola preložená do angličtiny, poľštiny, ruštiny, ukrajinčiny a bulharčiny. Radovan Brenkus, tvorca poetickej vlny novej gotiky, ktorý v próze využíva novoromantické postupy, je považovaný za popredného najkontroverznejšieho spisovateľa mladšej generácie. Knižne debutoval v roku 1997 básnickou zbierkou Pochod mŕtvych, potom čitateľom ponúkol poéziu v zbierkach Rekviem v prachu (2002) a Romanca s bludičkou (2005). V tom istom roku vydal prvú knihu poviedok Návraty pekla, ktorá sa v preklade čoskoro objaví na poľskom knižnom trhu.

  Continue reading Rozhovor s Radovanom Brenkusom a jeho básne

Pavol Garan: Sklené tretie oko

Pavol Garan

Sklené tretie oko

 

 

 

Vraciame sa

 

Vraciame sa k sebe zo studených vojen

a už nami zmieta pokoj po boji.

Iba božie mlyny omieľajú svoje.

Iba my sme z toho celí nesvoji.

 

Vraciame sa k sebe nonverbálnou skratkou,

keď už pekné slovo nemá úroveň.

Pozeráme na štrajk novinárskych škriatkov.

Zábery sú z toho ozaj surové.

 

Za studenou misou hľadím do pohára.

Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.

Text je otvorený – dej sa uzatvára.

Jeho nikto nevyloví za golier.

 

V zelenkavom tichu vzhliadam k iluzórnym

pravdám o poriadku – v strachu z idyly,

na ktorý ťa sotva viac než upozorním

básňou, ktorej slová sa ti zbridili.

 

V zelenkavom tichu hrdza žerie kľučky,

nech už na ne nikdy nikto nesiahne.

Aj my toto ticho užívame mlčky.

Pustíme vás ďalej, ale za prah nie.

 

Viem, že ráno mi dáš valentínske vale.

V uliciach ma zovrú sivé fasády.

Zúfalý a hladný pozriem na sandále.

A len suchý zips ma od nich odradí.

 

Za studenou misou hľadím do pohára.

Pod hladinou zmizol malý gondolier.

Už je to s ním vážne, už sa nevynára.

Už ho nikto nevyloví za golier. Continue reading Pavol Garan: Sklené tretie oko

Andrea Kočalková: Praskot

 

Andrea Kočalková

 

PRASKOT

 

 

 Čoraz častejšie zachytávam ten praskot

 Myslím si o ňom, že mi praskajú spodné čeľuste na tvári. Ale takisto mi praskajú aj kosti na rukách i v nohách. Praskajú tým viac, že to robia naprázdno a celkom zbytočne. A ešte: praskajú mi aj ratanové kreslá, v ktorých sa narovnáva výplet po tom, čo v nich niekto chvíľu sedel. V tej chvíli tu nie som sama.

Continue reading Andrea Kočalková: Praskot

Maroš Andrejčík: Al

Maroš Andrejčík

 

 

 

Al

 

   Neviem, prečo som si práve dnes spomenul na školu. Tá fotka v novinách mi niekoho pripomínala.

   Všetci sme provokatívne nosili rifle, len Alfonz mal v skrini veľkoobchod textilu. Bývali sme na tej istej chodbe, v tehlovej bytovke. Al nosil tesilové nohavice. Občas prespal v mojej izbe. Skrýval sa pred svetom.

   Mama mu umrela, otec prepíjal nádeje na nejaké rifle.

   ,,Pozrite, manekýn!”

   Po škole sa ešte na chvíľu schádzali miestni darebáci na školskom ihrisku. A ja s nimi! Vybavovali sa nevybavené veci z rána.

   Preskočili sme plot.

   ,,Hej, Alfonz! Počul som, že mi chceš zajtra darovať desiatu!”

   Stál som tam, neviem, či som vtedy cítil ľútosť, alebo som sa chcel Alovi tiež vysmievať.

   ,,Môj otec ťažko pracuje, aby mi mohol pripraviť desiatu.”

   ,,Tvoj otec akurát tak ťažko pije!”

   ,,Neurážaj môjho otca!”

   ,,Vidíš, môj otec je lepší! Nepije!”

   ,,Zato ale chodí za pochybnými ženami!” Continue reading Maroš Andrejčík: Al

Mirka Ábelová: Nové básne

Mirka Ábelová    

Nové básne

 

ASI

Asi som ťa mala stretnúť

Aby som napísala ďalšiu báseň

Aby som zistila či to ešte ide či to ešte viem

 

Asi som ťa mala stretnúť

Aby mali veci opäť bolestivé hrany

Aby som sa pichla sama na sebe

 

Asi som ťa mala stretnúť

Aby som sa vrátila k nešťastným

Aby som znovu rozumela Verlainovi

 

Asi som ťa mala stretnúť

Aby ma opäť bozkávalo hrdlo fľaše

Aby som cítila posolstvo vyvolených

 

Asi som ťa mala Continue reading Mirka Ábelová: Nové básne

Monika Kusztal: Moje predstavy bez šiat (blok mladej poľskej poézie)

Monika Kusztal

Moje predstavy bez šiat

 

(blok mladej poľskej poézie)

 

 

 

Otcovi

 

Pozri

nevtesnám sa

do otcovskej dlane

 

Moje hriechy

ako rozfúknuté vlasy

preletujú tvojimi prstami

 

Počúvaj

Nevtesnám sa

do rodičovskej partitúry

priveľa falošných zvukov

priveľa pištiacich sĺz

 

Pozri

Nie som

Utiekla som priezračnosťou prstov

Utiekla som s vetrom času…

No viem že sa vrátim Continue reading Monika Kusztal: Moje predstavy bez šiat (blok mladej poľskej poézie)

Miško Hroššo: O Hane

Miško Hroššo

O Hane

 

-ako som spoznal hanu-

keď som Hanu uvidel prvýkrát, mal som z nej pocit, že je buď úplne sprostá, alebo neviem. skrátka mi pripadala, že nie je v poriadku. sedela v autobuse pri okne, pozerala von tým oknom, no mal som pocit, že hľadí na sklenú tabuľu a vidí, ako sa v nej pohybujú atómy. bola tým pohybom úplne zaujatá. oblečené mala zelené šaty otrasnej farby. a v jednom kuse si škrabala hlavu.

ani neviem prečo, ale zrazu som pocítil čudnú túžbu sadnúť si k tomu dievčisku a robiť jej zlobu. ťahať ju za vlasy alebo ja neviem čo. nie takú zlobu, ako som robil na základnej škole budúcim ženám, ktoré sa mi páčili. chcel som ju proste zmárniť. strašne mi liezla na nervy.

– máš tu voľné? – spýtal som sa a rovno som si aj sadol.

– nie, – povedala hana. lenže ja som už nevstal. bože, ako mi liezli na nervy tie jej otrasné šaty. najradšej by som ich podpálil. aj s ňou. autobus sa rozbehol a ja som sedel vedľa hany, stále skúmala pohyb v okennej tabuli, ani raz sa na mňa nepozrela. štvalo ma to. sedela tam s rukami v lone. a mala ohryzené nechty.

– ako sa voláš? – spýtal som sa. Continue reading Miško Hroššo: O Hane

Linda Šagátová: Cez prah

Linda Šagátová

Cez prah

 

 

Láska

 

Láska je krutá

a občas podvádza.

Dievčatá sa ukazujú s chlapcami,

ich trofejou sú ruka v ruke cesty,

vdovy vravia o nej čiernym súknam,

za závojom ju hľadajú nevesty.

Láska je… ľahká otázka,

na ktorú nikto nevie odpoveď.

Je to šťastie,

ktoré chceme všetci hneď. Continue reading Linda Šagátová: Cez prah

Star Trek I.

Ondrej Herec

Socialistická utópia Star Treku (1. časť)

 

Na planéte Omega IV našla posádka lode Enterprise dva znepriatelené kmene. Khomovia s ázijským výzorom bývajú v dedine, belošskí Yangovia žijú v divočine ako zvieratá. Takmer nemajú reč, no reagujú na slovo “sloboda”. Názvy kmeňov sa odvodzujú od slov “Yankee” a “komunista”. Keby Khomovia boli dobrí a Yangovia zlí, epizódu Sláva Omegy (Omega Glory) by mohol napísať socialistický scenárista. A rovnako aj mnohé ďalšie epizódy Star Treku, iste aspoň jeho prvej generácie. Uniforma bezpečnostnej služby je červená.

  Continue reading Star Trek I.

Roman Michelko: Rusko a globalizácia

      Esej štvrtá

 

                                      Rusko a globalizácia

      Proces globalizácie smeruje nielen  k jednotným ekonomickým, ale aj politickým štandardom. Bohužiaľ, proces vytvárania jedného spoločensko-politického modelu nie je procesom win – win, teda v ktorom obaja víťazia, ale znamená, že niekto  prehráva a naopak, ten druhý  má z toho nadštandardný profit.  Je potom celkom pochopiteľné, že Rusko so svojím obrovským nerastným, ľudským i prírodným potenciálom nemohlo po páde svojho superveľmocenského postavenia  byť  mimo  záujmu síl, ktoré na tomto novom postavení chceli profitovať. Týmto silám nahrávalo viacero okolností. Predovšetkým to bol charakter vlády prezidenta Jeľcina. Ten vytvoril systém, v ktorom  vznikli ideálne podmienky na to, aby veľmi úzky okruh  najbohatších ľudí získal  kontrolu nad nepredstaviteľným bohatstvom, ktoré sa potom  vo veľkom vyvážalo z Ruska, a maximálne na tom profitovali nielen jeho vlastníci oligarchovia, ale aj množstvo investičných či finančných fondov. Ak by tento vývoj nebol za vlády prezidenta Putina korigovaný, dnes by z Ruska napriek nepredstaviteľnému bohatstvu a  súčasným vysokým cenám  strategických surovín (ropa, plyn) bola rozkradnutá a chudobná krajina tretieho sveta. Táto esej má veľmi  zjednodušene  načrtnúť strastiplnú cestu Ruska za posledných 15 rokov  a ukázať, ako sa táto veľká krajina vyrovnala s výzvami globalizácie, alebo inak, ako bola, či skôr nebola (po väčšinu času) schopná odolávať mocensko-politickým vplyvom globalizácie. Continue reading Roman Michelko: Rusko a globalizácia

Radovan Karadžić: Ilegálny plač

RADOVAN KARADŽIĆ
Ilegálny plač

 

 

Peklo

 

Či si si už všimla:
Peklo prešlo
na našu stranu

 

Ulicami blúdia honiaci psi
ňuchajú naše nežné pohľady

Už stratilo zmysel
obávať sa smrti
a večnej tmy:
Čo nás čaká tam
stretlo nás už tu

Peklo vyšlo na svetlo
Ukáže sa každému kto chce vidieť
Chrty zožerú naše myšlienky

Miláčik neboj sa strastí
ani našej smrti
Dva hroby sa stanú nedobytným útočiskom:
Vynoria sa skvelé riešenia
vzplanú v nich naše duše
aby zahasili zdivočené peklo
ktoré prešlo
na našu stranu Continue reading Radovan Karadžić: Ilegálny plač

Kateřina Bolechová: Medúza vyvrhnutá na břeh (blok mladej českej poézie)

Kateřina Bolechová

Medúza vyvrhnutá na břeh

 

(blok mladej českej poézie)

 

 

 

XXX

 

O polovinu míň je mě

možná o dvě třetiny

chapadla nakládají

prolézací zeměkouli

díra zasypána pískem

a děti které netuší Continue reading Kateřina Bolechová: Medúza vyvrhnutá na břeh (blok mladej českej poézie)

Míľniky svetového džezu III.

Míľniky svetového džezu III

 

Hudobné veľkorysosti

 

            V každej oblasti ľudskej činnosti stoja tí najnovší predstavitelia na pleciach predchodcov. Už je len otázka, do akej miery sa im podarí prevýšiť ich. Ak je základňa dobrá, vzniká veľkolepá šanca prebúdzania tvorivosti ďalšej generácie. V džeze táto základňa – Duke Ellington, Miles Davis, Julius Hemphill, George Gershwin, Charlie Parker, Thelonious Monk, Louis Armstrong, John Coltrane a záplava ďalších – dávala tušiť vzniku nových džezových dimenzií. Stalo sa. Jednými z ich významných predstaviteľov sú aj dnes predstavovaní inovátori, ktorí majú absolútne blízko k hudobnej veľkorysosti. Continue reading Míľniky svetového džezu III.

CDotyky

CDotyky

 

BEST OF HUDBA.SK – Hudba.sk – 2008

Zaujímavý a netuctový výber toho najlepšieho, čo za ostatné roky ponúkol hudobný portál www.hudba.sk. Takto stručne „jednovetne” by sa dalo charakterizovať CD s názvom BEST OF HUDBA.SK. V podstate neznáme mená, neznáme kapely, ktoré majú relatívne slušnú šancu preraziť, nielen na slovenskom hudobnom poli, nakoľko pár skupín sa prezentuje aj dobre zvládnutou angličtinou. Veď čo, keď môžu vo svojej na výsosť výsostnej „angličtine” spievať rozliční dymový čarodejníci z Jamajky, tak prečo by občas nemohol po anglicky zanôtiť aj hôrny slovenský junák, či švárna slovenská deva. Continue reading CDotyky

Recenzie

Zuza Cigánová, Šampanské, Káva, Pivo

Magdaléna Cisárová: Marhuľový sad, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2007

 

 

            Cigánová, Cisárová, dve baby, dve autorky, zrelé ako kvalitné víno, píšem ich mená v abecednom poradí, aby som sa ani jednej dámy nedotkla. Teda aj jednotlivým prózam sa budem venovať v poradí abecednom podľa priezviska spisovateľky.

 

            O literárnej hodnote štvrtej knihy Zuzy Cigánovej sa nedá pochybovať. Treba zdôrazniť, že autorka sa s knihou Šampanské, Káva, Pivo zaradila medzi šiestich finalistov súťaže o najlepší prozaický text ANASOFT LITERA za rok 2007.

            Milá je aj obálka a celkový dizajn knihy, za ktorým stojí výtvarník Vlado Popovič. Rozihrané, nezbedné písmo čašníčky značiacej si objednávky zákazníkov krčmy či kaviarne. To je jedno. Continue reading Recenzie

Almanach 25: Próza

Radovan Potočár, 14 rokov, Levice

Vzduchovka

Okolo otcovej vzduchovky, čo visieva v komore, René chodieval každý deň. A zakaždým na ňu zablúdili jeho desaťročné očká a zakaždým si ju ohmatávali, objímali, hladkali. Ale len oči. Ruky na ňu siahnuť nesmeli, ani sa k nej priblížiť, za to by bol výprask storočia. Darmo prosíkal, darmo kľačal, darmo vzlykal. ,,Až keď budeš väčší,” vypadlo zakaždým z dospeláckych úst. A tak len Reného oči smeli zbraň čistiť a nabíjať, presne tak, ako to vždy robil otec, keď sa s puškou chystal do vinice. Nie, na žiadne dobrodružstvo, len plašiť škorce. Obyčajné, nudné vtáky. Continue reading Almanach 25: Próza