Igor Vaverčák: Básne na mojom tele

Igor Vaverčák

Básne na mojom tele

 

 

 

V tme svietilo

                    telo

                        jednoduché slovo

                                                  skomplikovalo

                                                                       svet.

Chceli sa

             spojiť

                     duše

                          čo voľne

                                      plávali.                                                     

 

Súdené                                                           

          križovatky.

 

 Chceli sa     

              zastaviť

                        a nájsť

                                 spoločný

                                              let.

Bodavá

           bolesť

                   nedáva             

                             im

                                spať.

 

Zmysly

          Napäté.

 

Sucho        

         v krku                 

                  ostal

                         len prekliaty

                                            s m ä d . . .

 

 

 

Kryštály hmly

temné tóny organu

vyblednutá aura

úškrn na tvári

schránka je tesná

žiaden zápis v diári.

 

Letel som nahý

mračná ukazovali smer.

 

 

 

Si nádherná

ako básne,

čo píšeš rukou

po mojom tele.

 

Odpusť Bože,

že chcem všetko,

aj nenásytné bozky,

čo rozohrajú orchester.

 

Dokola sme ho chceli počúvať.

 

 

 

„…nedávaj mi toľko Bože,

aby si mi to potom nevzal.”

 

túlam sa sám

učiť sa

dožiť sa dňa

dožiť sa svitania

púšťať si slnko

všetkými pórmi

do svojho tesného

tela

 

 

 

U Ž   A S I   N E Z A V O L Á

A N I   N E N A P Í Š E

Z O S T A L   S I   S Á M

A   T O   N I E   J E   K L I Š É

 

 

 

srdce búcha rytmy

                                                neznáme sluchu

                                                                                                sú križovatky

 

sú cesty

                                                prejdime ich

                                                                                                ruka v ruke…….

 

 

 

 

bútľavé vŕby

len vy poznáte

moju tvár

moje bolesti

ešteže vás mám

 

hej moje bútľavé vŕby

ako som vás to rozsadil

na veľkú diaľku

tesnejšie pri sebe

by ste ma zničili

 

 

 

Som pútnik vo vašej záhrade,

slečna –

oberám plody,

zalievam,

kochám sa krásou,

ničím plevy,

túžba byť v nej neustále

pôsobí ako balzam

 

aj Boh sa teší

 

aj Diabol

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.