Rozhovor: Peter Karpinský – Ľudská bytosť ako vybrusený diamant

Ľudská bytosť ako vybrúsený diamant

 

Rozhovor s prozaikom Petrom Karpinským

 

   Peter Karpinský sa narodil 3. 11. 1971 v Gelnici. Žije v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. Pracuje na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove ako vedúci katedry slovenského jazyka. Popri literárnej tvorbe sa zaoberá aj recenzistikou predovšetkým detskej literatúry a z teoretického hľadiska sa venuje i problematike komiksu. Literárne a odborné práce publikoval v mnohých literárnych periodikách (Dotyky, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Knižná revue, Vlna, Literika, Bibiana atď.) a v rozhlase. V literárnej prílohe týždenníka Slovo viedol literárnu dielňu pre mladých autorov. Je laureátom množstva celoslovenských literárnych súťaží (Rubato, Jašíkove Kysuce, Literárny Zvolen, Slovenská poviedka, Poviedka 2003 atď.) a medzinárodnej súťaže Moravský festival poézie. Za svoje knihy získal prémiu Ceny Ivana Kraska za debut v roku 1998 a Cenu za najlepšiu rozprávkovú knihu – zima 2001. Je členom niekoľkých celoslovenských literárnych porôt (Múza, Literárny Kežmarok, Poetická Ľubovňa atď.), ale aj medzinárodnej poľsko-slovenskej poroty poetickej súťaže Sen o Karpatoch.

   Continue reading Rozhovor: Peter Karpinský – Ľudská bytosť ako vybrusený diamant

Peter Ničík: Básne z krajiny Mirandor

Peter Ničík

 BÁSNE Z KRAJINY MIRANDOR

 

Práve na mirandorskej ceste do duše zjavil sa mi

chlapec Milovať budeš svojich nepriateľov

chlapec Mailovať budeš nežne svojim znepriateľom

 

vo vozni úzkokoľajky mirandorských dráh

padal som ako jablko do stredu zeme s poznaním

Ak sa chlapca nenaučím budem sa tu stále kolotočiť

ako digitálny dikobraz

 

okres Hravého lososa pískajúceho si popevok o Nežnej topánke spievajúcej pieseň o člnku

  Continue reading Peter Ničík: Básne z krajiny Mirandor

Peter Bilý: Koncert molekúl, koncert pre nikoho

                                  KONCERT MOLEKÚL, KONCERT PRE NIKOHO

Pamiatke Ivana Horvátha

 

1.

Tereza žije v Paríži. Dva roky. Čakajú ju ďalšie dva. (Ak sa nič vážnejšie a nečakané nestane). Tereza je chemička. Tereza má štvorročné doktorantské štipendium. Tereza (26 rokov, čierne vlasy, modré oči, strednej postavy) je z Košíc. Tereze hocikto závidí, no Tereza si stále myslí, že niet čo.

Tereze sa pred pár mesiacmi zmenil život. Vybavovala si pobyt vo Francúzsku (už tam predtým viackrát ako študentka bola), keď jej prvý, niekoľkoročný a jediný frajer z vysokej začal naliehať na sobáš. Sľuboval a vyžadoval si štvordetnú rodinu (archetyp malého patriarchu, drobnochovateľského sementála), bezpečné hniezdočko (informatik pre vás bez problémov zarobí), teplý krb (ako pre koho). Tereza odmietla, frajer nechápal. Tereza sa nasrala, frajer ju nechal. Dnes je frajer ženatý, našiel matku pre svoje deti. Tereza ide ďalej. Dnes už Tereza nechápe, ako ho mohla kedysi vystáť.

Continue reading Peter Bilý: Koncert molekúl, koncert pre nikoho

Róbert Bielik: Kambodžské rozprávanie

 

                                      KAMBODŽSKÉ ROZPRÁVANIE

   Keď som pred troma rokmi prekračoval thajsko-kambodžskú hranicu, čakal ma civilizačný šok, z ktorého som sa spamätával niekoľko dní. No vtedy som cestoval s Evou, svietilo horúce tropické slnko a v našom hrkotajúcom autobuse – ako psychologická poistka – sedelo zopár ostrieľaných západných dobrodruhov. 

     Teraz ju prekračujem o päťsto kilometrov južnejšie, v provinčnom mestečku Koh Kong, známom ako hniezdo pašerákov, hazardných hráčov a prostitútok, beznádejne sa zotmelo a som sám.

   Continue reading Róbert Bielik: Kambodžské rozprávanie

Robert Ridulský: Ópium rieky, čo sa vlieva do zrkadla

Ilúzie

Za mnou!

Musíš minúť posvätnú relikviu!

Nehľaď na vysušené rastliny, v očiach

ktorých sa vyníma bieloba smrti… Blažene upni na seba len krv a slzy sviec.

Stojím na čele výpravy za novými vzruchmi, ak sa miniem účinku, ocitneme sa na zlej ceste.

Rez!

Len priamo!

Nebočiť!

V reťazci obrazcov stŕhame veľkými rukami nebesá! Vydlabeme dužinu z tých živých tiel!

Ako sa voláš!

Zdrav návštevu vidín!

Zdrav!

Kým žijeme, nasleduj ma!

  Continue reading Robert Ridulský: Ópium rieky, čo sa vlieva do zrkadla

Martin Vlado: Kaviareň

Kaviareň

V kaviarni robia nanič kávu. Mužovi to neprekáža. Chodieva sa do kaviarne pozerať, snívať, spomínať.

Čašník Laci vyzerá ako rocker. Ale to len vyzerá. Namiesto Rolling Stones, Led Zeppelin, Deep Purple, Black Sabbath a Pink Floyd púšťa štamgastom „repeťákov”. Najviac sa mu páčia duetá Krajíčka a Kolínskej.

Continue reading Martin Vlado: Kaviareň

John Winston Lennon (13. časť)

ROCK & ROLL

(časť 13)

 

John Winston LENNON.

 Prístavne mesto Liverpool, vo Veľkej Británii kde sa to všetko vlastne začalo, dostal meno podľa orla držiaceho v zobáku ľaliu. Tento znak bol erbovým symbolom Jána Bezzemka, ktorý v bývalej rybárskej osade z čias legendárneho Richarda Levie srdce, vybudoval v roku 1207 hrad a panstvo a tak položil základy budúceho mesta…

Continue reading John Winston Lennon (13. časť)

Ondrej Herec: Terminátor

Dotazník

Terminátor:  z lat. „terminus”. Ukončovateľ, robot skonštruovaný na zabíjanie, článok medzi človekom a strojom, naznačuje koniec evolúcie ľudstva a začiatok evolúcie strojov.

Iné významy: Astronomický názov pohyblivej línie medzi dňom a nocou na nebeskom telese. V elektronike koniec prenosovej línie; komponent hardvéru, posledné periférne zariadenie v sérii; posledný uzol siete. V programovaní konečné písmeno alfanumerického radu, nulabytové slovo, koniec údajov. Výskumný projekt TERMINATOR Microsoft Research laboratory v Cambridge University sa zaoberá automatickými metódami ukončenia programu. V genetike signál na ukončenie prepisu alebo syntézy génovej sekvencie DNK. V biotechnológii metóda na obmedzenie používania geneticky modifikovaných rastlín. Kódový názov ruského bojového lietadla Su-37 aj modelu auta Ford Mustang Cobra 2003 – 2004. Prezývka ukrajinského masového vraha Anatolija Onoprienka.

Continue reading Ondrej Herec: Terminátor

Básnici s gitarou II.

Maroš M. Bančej

Básnici s gitarou II.

 

Vladimir Vysockij

Hamlet na hradbách Kremľa

           

            Básnici s gitarou… Fenomén, ktorý v polovici šesťdesiatych rokov preletel svetom ako echo od Villonovských čias, ako návrat minnesängrov  a trubadúrov, aj keď v ich prípade nešlo len o lásku. V ich veršoch – piesňach – išlo najmä o hľadanie. Hľadanie miesta vo svete rozdelenom železnou oponou a zatienenom nukleárnymi dáždnikmi. Deti kvetov spolu s Dylanom počúvali makabróznu hru „muža s tamburínou”, vo vtedajšom Československu začal svoje prvé verše snúbiť s gitarou Karel Kryl a v krajine „Veľkého brata” už mal svoj okruh skalných priaznivcov básnik a prozaik Bulat Okudžava. No a podľa Vysockého slov to bol práve on, kto ho pomkol k vlastnej ceste básnika s gitarou. K ceste rovnako hviezdnej ako zničujúcej.

    Continue reading Básnici s gitarou II.

Mal byť Jim Morrison zavraždený? (7. časť)

MAL BYŤ JIM MORRISON ZAVRAŽDENÝ?

(pokračovanie)

 

Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona

  

Časť siedma

 

…istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona), udiať vo februári 1971.

Continue reading Mal byť Jim Morrison zavraždený? (7. časť)

Peter Getting: Oskar

Peter Getting

Oskar

 

Som nedôverčivý človek. Od začiatku cítim ostré tŕne nespochybniteľných pochybností o všetkom, vrátane všetkého. Vnímam, neverím a nič ma nepresvedčí. Ak si myslíte, že ani vy nezhltnete každú omrvinku zmietnutú zo stola poloprávd a zlomených slov, tak si píšte, že ste ešte nestretli pravého pochybovača, a rovnako sa spoľahnite, že ani toto vám neverím. Neverím, že svet je guľa unášaná nikam a že sa nám z toho už dávno nezatočila hlava, neverím, že rovnobežky sa stretávajú v nekonečne a vždy ma prekvapí, že Slnko napriek výpočtom ešte nevyhaslo a vždy ráno bolestne pichne do očí, a už vôbec by som nepriklonil svoju nedôverčivú vieru k tvrdeniu, že budúcnosť, minulosť a prítomnosť sú vymedziteľné pojmy a že je isté, že svetlo a tma nemôžu byť súčasne. Oblaky môžu byť len šialeným výstrelkom znudeného miliardára, ktorý ich vypúšťa z Aljašky, a pochybujem, že všetky cesty vedú do Ríma, aj tá na hajzel. Darčeky už dávno nenosí Ježiško. Symbol zatvorených a otvorených dvier nič neznamená, lebo nepoznám definíciu rozdielu medzi tým, čo je pred nimi a za nimi. Neverím slovám, správam, horoskopom. Preto ani neverím ženám, lebo najneskôr do troch viet sa spýtajú, aké ste v horoskope znamenie, ešte aj v čínskom. Husi. Neverím husiam, kačkám, káčerovi McDonaldovi. Neverím predpovediam počasia. Neverím ničomu, a už celkom isto nie tomu, čo som povedal, tomu predtým aj tomu potom, teda pokiaľ je nejaké predtým a potom.

Continue reading Peter Getting: Oskar

LITERÁRNY KLUB „Mädokýš” Z MARTINA

Literárny klub Mädokýš – Martin

Literárne sídlo:

Literárna chalúpka Janka Cígera – Mädokýš, Kláštor pod Znievom č. 190, 038 43 Kláštor pod Znievom

E-mail a ICQ:

medokys@seznam.czmedokys@zoznam.sk

ICQ: 225199463

Internetová stránka:

www.medokys.szm.sk

 

  Continue reading LITERÁRNY KLUB „Mädokýš” Z MARTINA

3 x 30 riadkov

Kamil Zbruž – Primitív – Petrus  2007

Pokiaľ sa chcete zamyslieť nad novou knihou Kamila Zbruža Primitív, ktorá prišla na pulty kníhkupcov ako jedna z prvých tohoročných noviniek, musíte byť u autora aspoň trošku v obraze. Teda poznať jeho predchádzajúce, o nič menej šokujúce práce. Zbruž na seba upozornil románom Spitý imidž, ktorý je poetizujúcim denníkom i mozaikovou skladačkou skutočných či vymyslených zážitkov. Kolážou básní, podivných vyhlásení, reklám a okázalých oznamov. Aj ďalšie literárne počiny K. Zbruža určite zamotali hlavu nielen kritikom, ale aj jeho čitateľom. Zbruž  naďalej premyslene vyprázdňuje text. Predkladá len jeho nesúvislé útržky, vety, polovety, polosvety, spojené skôr pocitom, ako vnútornou viazanosťou. Nakoniec sa dostáva (pre mňa rozhodne nie prekvapivo) k poznaniu, že slovo je prekonané, a tak vydáva v Barbar(u)skej rulete číslované, prázdne strany. Ticho ako literárny happening, v svetovej literatúre nie však nový, len zopakovaný, pripomenutý.

Continue reading 3 x 30 riadkov

Recenzie

Zvesiť samovraha z lana?

(Radovan Brenkus: Návraty pekla, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2005)

 Čo ťa nezabije, to ťa posilní, alebo peklo v službách vecí pozemských, rovnako, ako slzy radosti a žiaľu. Boj o niečo, čo nás v konečnom dôsledku zničí. „Peklo prichádza s rozkošou, po ktorej túžime. Nevedome o ňu bojujeme, akoby pri hľadaní o nič iné nešlo, a keď ju máme, nie sme ochotní sa jej vzdať. Nato pri spojení s peklom precitneme. Zistíme, že čoskoro zhoríme.” (str. 12)

   Continue reading Recenzie

Almanach 25 – próza

Matej Makovický

 

x x x x x

 

          Muž otvoril oči a poobzeral sa. Bol v podozrivo neosobnej bielej miestnosti. Netušil, ako sa tam dostal, netušil, čo tam robí, ale napriek tomu tam bol mysľou aj telom.

          Zodvihol sa z tvrdej podlahy. Steny, strop, podlaha… Všetko vyzeralo ako v nejakej cele. Prepadol ho jemný pocit zúfalstva. Bezradne sa poobzeral ešte raz. Zrazu zbadal dvere – v podstate to bol len obrys, farbou sa od stien neodlišoval. Podišiel k dverám a s mierne omámenou mysľou vstúpil do druhej miestnosti.

Continue reading Almanach 25 – próza