Dotazník
Terminátor: z lat. „terminus”. Ukončovateľ, robot skonštruovaný na zabíjanie, článok medzi človekom a strojom, naznačuje koniec evolúcie ľudstva a začiatok evolúcie strojov.
Iné významy: Astronomický názov pohyblivej línie medzi dňom a nocou na nebeskom telese. V elektronike koniec prenosovej línie; komponent hardvéru, posledné periférne zariadenie v sérii; posledný uzol siete. V programovaní konečné písmeno alfanumerického radu, nulabytové slovo, koniec údajov. Výskumný projekt TERMINATOR Microsoft Research laboratory v Cambridge University sa zaoberá automatickými metódami ukončenia programu. V genetike signál na ukončenie prepisu alebo syntézy génovej sekvencie DNK. V biotechnológii metóda na obmedzenie používania geneticky modifikovaných rastlín. Kódový názov ruského bojového lietadla Su-37 aj modelu auta Ford Mustang Cobra 2003 – 2004. Prezývka ukrajinského masového vraha Anatolija Onoprienka.
Morfovanie: angl. morphing, počítačové tvarovanie, súvislý tok premien animovaného filmu. Terminátor 2: Súdny deň spustil lavínu. Animácie kopírujúce realitu ustúpili morfovaniu vo filmoch novej generácie ako Jurassic Park (Steven Spielberg 1993), Titanic (James Cameron 1997), Matrix (Andy a Larry Wachowski 1999), vo videoklipoch a v televíznych reklamách. Historickým medzníkom špeciálnych efektov v Terminátorovi 2 je T-1000. Industrial Light and Magic (ILM) na počítačoch SGI naskenovali Roberta Patricka a použili projekciu na animáciu a kombináciu s hranými zábermi. Kvapky tekutého kovu sa zlejú do chrómovo ligotavej postavy policajta, ktorý pretečie cez mreže, presiakne cez stenu, vynorí sa zo šachovnicovej dlážky. Mimetická zliatina sa zas roztečie a prijme inú formu.
Organizácia, technika: Trilógia o Terminátoroch je emblémom kultúry, v ktorej je technika dôležitejšia ako príroda a organizácia ako umenie. V Terminátorovi 3 desaťnásobne prevládli manažéri, technici, organizátori a firmy z viacerých krajín nad autormi a hercami.
Filmy
The Terminator (USA 1984, 108 min.)
Réžia: James Cameron.
Predloha: Harlan Ellison: scenáre epizód Soldier (1964) a Demon with a Glass Hand (1964) v seriáli The Outer Limits.
Scenár: James Cameron, Gale Anne Hurdová.
Kamera: Adam Greenberg.
Hudba: Brad Fiedel.
Zvuk: David Campling a i.
Produkcia: Tri Star Pictures, Gale Anne Hurdová, John Daly, Derek Gibson.
Špeciálne efekty: Fantasy II Film Effects (Ernest D. Farino, Frank DeMarco, Roger George a i.)
Vizuálne efekty: Fantasy II Film Effects (John Huneck, Leslie Huntley, Gene Warren Jr. a i.)
Mejkap: Jefferson Dawn.
Obsadenie: Arnold Schwarzenegger (Terminátor model 101, séria T-800), Michael Biehn (Kyle Reese), Sarah Connorová (Linda Hamiltonová), Paul Winfield (poručík Ed Traxler).
Rok 2029: Vojenský superpočítač Skynet, ktorému zverili automatickú obranu, rozpútal nukleárnu vojnu proti ľudstvu. Zvyšky ľudstva bojujú o prežitie proti robotom v post-apokalyptickom Los Angeles. Poslal do roku 1984 robota, aby eliminoval matku budúceho vodcu odporu Johna Connora. Ľudia teleportovali Kylea Reeseho, aby ochránil Sarah Connorovú. Po mnohých naháňačkách a mŕtvolách rozdrvila Sarah robota v hydraulickom lise a skryla sa, aby pripravila syna na jeho poslanie. Film zarobil 38 miliónov dolárov, získal cenu AFFF a Saturn a dve nominácie, zo Schwarzeneggera spravil superhviezdu a z Terminátora idol v panteóne moderných netvorov.
Terminator 2: Judgment Day (USA 1991, 137 min.)
Réžia: James Cameron.
Scenár: James Cameron, William Wisher Jr.
Kamera: Adam Greenberg.
Hudba: Brad Fiedel.
Zvuk: Gloria S. Borders, Allan K. Rosen, Ethan Vand der Ryn a i.
Produkcia: James Cameron, Stephanie Austinová, Gale Anne Hurdová, Mario Kasssar a i.
Špeciálne efekty: 4-Ward Productions, Stan Winston Studios a i.
Vizuálne efekty: ILM, Fantasy II Film Effects, 4-Ward Productions.
Mejkap: Jefferson Dawn, Ed French, Steve LaPorte a i.
Obsadenie: Arnold Schwarzenegger (Terminátor T-101), Robert Patrick (Terminátor T-1000), Linda Hamiltonová (Sarah Connorová), Edward Furlong (John Connor), Joe Morton (Miles Dyson), Earl Boen (Dr. Silberman) a i.
Rok 1995: Svalnatá Sarah trénuje v psychiatrickej liečebni. V paranoidnom blude spustošila laboratóriá Cyberdyne Systems, aby zničila technológiu na výrobu vojnového komplexu Skynet. Chce zabiť Milesa Dysona, konštruktéra čipu Terminátorov. Je osamelou matkou budúceho vodcu, spurného maznáčika Johna Connora. Ľudia z budúcnosti preprogramovali starý model T-101, aby ochránil budúceho Mesiáša: má ho zabiť nezničiteľný T-1000 z mimetickej zliatiny. Metamorfný robot má schopnosť kopírovať ľudí a maskovať sa. Vynorí sa ako súčasť šachovnicovej dlážky a replikuje strážnika psychiatrického oddelenia: neimituje objekty, mení sa na ne. T-1000 ohlasuje stotožnenie prostredia digitálnych efektov s prostredím mimo médií. Film zarobil 204 miliónov dolárov a zo šiestich nominácií na Oskara vyhral štyri (mejkap, zvuk, vizuálne efekty a editovanie zvukových efektov). Získal ďalších 19 cien a 18 nominácií. Schwarzenegger dostal za 700 slov 15 miliónov dolárov. Veta „Hasta la vista, baby” stála 86-tisíc dolárov.
Terminator 3: Rise of the Machines (USA, Nemecko 2003, 109 min.)
Réžia: Jonathan Mostow.
Scenár: James Cameron, Gale Anne Hurdová, John D. Brancato, Michael Ferris, Tedi Sarafian.
Kamera: Don Burgess, Ben Seresin.
Hudba: Marco Beltrami.
Zvuk: hudba Bill Abbot, dialógy Michael J. Benavente; zvukové efekty John Chalfant a i.
Produkcia: IMF (InterMedia/C2 Pictures/IMF Internationale/Mostow-Lieberman Productions; Mario Kassar, Hal Lieberman, Joel B. Michaels).
Špeciálne efekty: Digiscope (Mitch Goldstrom), Digic Pictures, Maďarsko (György Horváth), Allen Hall a i.
Vizuálne efekty: CIS Hollywood (Pablo Helman), ILM (Tom Armbruster, Mauricio Baiocchi), Inferno Artist: CIS Hollywood (Travis Buman, Suzanne Mitus-Uribe), Inferno Artist: Hydraulx (Louis Mackall, Renee Chamblin); Digiscope (Dion Hatch, Don Hees), Hunter/Gratzner Industries Inc. (Scott Michelson, Shannon Blake Gans), R!OT Pictures (Kenneth Nakada), New Deal Studios Inc. (Ian Hunter), Digic Pictures (Gábor Marinov) a i.
Digitálna animácia: Dan Taylor.
Digitálna výroba: Hydraulx (Colin Strause: 3D), ILM (Eric D. Christensen, Dan Feinstein, Lee Croft: digitálna farba a rotoskop), Digiscope (Keiko Koyama), Pacific Title (James D. Tittle), Stan Winston Digital (Randall J. Rosa: digitalizácia), Digiscope (Christopher Stack) a i.
Výskum a vývoj: Max Chen, Nick Rasmussen, Ronald Feldkiw, Sebastian Marino, Dyc Nguyen a i.
Modely: ILM (John Hoffman, Fon Davis, Scott Schneider a i.)
Mejkap, animatronika: Jefferson Dawn, ILM, Stan Winston Studio (John Rosengrant a i.)
Obsadenie: Arnold Schwarzenegger (Terminátor T-101), Kristanna Lokenová (Terminátor T-X), Nick Stahl (John Connor), Claire Danesová (Kate Brewsterová), David Andrews (generál Robert Brewster).
Desať rokov po udalostiach druhého filmu Schwarzenegger dodržal sľub a vrátil sa („I’ll be back”). Sarah Connorová zomrela. V Terminátorovi 2 nezabránila technokalypse, len ju odsunula. Dvadsaťročný vodca prorokovanej vojny ľudstva proti strojom John Connor žije “za drôtom” mimo spoločnosti, týraný víziami globálneho Armagedonu. Poľuje na neho sexica T-X. Pred turbofeministickou Terminou v červených kožených nohaviciach, šoférujúcou strieborný Lexus, ho ochraňuje technicky zastaraný jednoslabičný T-101. Film s novým režisérom, scenáristami, zlosynmi a vedľajšími postavami zarobil 149 miliónov dolárov, získal cenu ASCAP a 16 nominácií.
Arnold išiel do Kyberlandu
„Ľudia sa ma ustavične pýtajú: ‚Kedy nakrútiš ďalšieho Terminátora? Prosím, Arnold, nakrúť ďalšieho Terminátora…‘ ” (Arnold Schwarzenegger)
Arnold úspešne morfoval: premena svalnatého barbara Conana na kybernetického kulturistu podporila politickú kariéru rakúsko-americkej megahviezdy. Sandra Bullocková ironicky predvída, že sa stane prezidentom: „Pozrela som si záznamy v Schwarzeneggerovej prezidentskej knižnici… Hoci sa nenarodil v tejto krajine, vďaka jeho popularite schválili 61. dodatok ústavy…” (Demolition Man, Marco Brambilla 1993, cit. IMDB).
Terminátora pozná 88 % mladistvých divákov televízie a 44 % chce byť ako on. (Výskum UNESCO v 23 krajinách. In: Berliner Morgenpost 20. 2. 1998.) Úspech trilógie podnietil pätnásť kníh a sedem komiksov, práva prenajali pre tucet počítačových hier a James Cameron sa podieľal na vzniku zábavnej atrakcie T2 3-D: Battle Across Time. Uvažuje sa o štvrtom filme (Jonathan Mostow 2008).
Trilógia o Terminátoroch skúma otázky osudu, slobodnej vôle, zodpovednosti a povahy človeka. „Ja sa vrátim,” sľúbil Swarzenegger. Oživil mýtus, ľudia vždy potrebovali spasiteľov. Mohutný kyborg (Total Recall, Paul Verhoeven 1990) aj barbar Conan majú črty Nietzscheho nadčloveka, ktorý zachráni svet, hoci nie ľudstvo. Dejiny sa opakujú a vždy ostanú diváci, aby sa zabávali tragédiami.
Stroj, ktorý vedel príliš veľa
„Arnold Terminátorovi prepožičal vzhľad symbolu – čierna kožená bunda, ťažké topánky, čierne okuliare.” (Jonathan Mostow).
„Budúcnosť nebola napísaná. Neexistuje nijaký osud okrem toho, ktorý si sami vytvoríme. Chcel by som tomu veriť.” (John Connor). Terminátor 3 je film o moci budúcnosti aj minulosti nad prítomnosťou. V oceľovom zovretí idolov akčnej fantastiky, robotov, androidov a umelých inteligencií sa „nijaká budúcnosť” zmenila na horšie budúcnosti a trilógia Terminátorov na pravdu dejín. Priemysel zábavy predáva epiku digitálneho Armagedonu: „Schválili štatút Skynetu. Systém pripoja on-line 4. augusta 1997… Vedomie nadobudne 29. augusta o 14.14. hod. východného času” (T-101). Atómová vojna bude v roku 2029. Budúcnosť je temná krajina, roboty prehľadávajú zrúcaniny a masakrujú ľudí: napchaní v podzemných bunkroch, hladní a otrhaní, nežijú, iba prežívajú. Oceľoví zabijaci ich spaľujú plazmovými kanónmi, niektorých ušetrili, aby pochovávali mŕtvoly. Majú vypálenú kódovú značku, ako väzni v koncentráku mali vytetované číslo.
Hrdinom trilógie je deus ex machina T-101, zmiešaný z barbarstva a civilizácie. Stroj sa poľudštil, dobrý netvor sa obetoval, aby ochránil človeka pred novými modelmi. Potvrdzuje hypotézu o posthumánnom zdokonalení, je ľudskejší ako „prirodzený” človek, podobne, ako Wynona Riderová v Alien4: Ressurrection. Produkt umelej evolúcie prichádza s kovovou kostrou pod výzorom človeka ako pozemský anjel, odovzdaný do vôle osudu. Moderná utópia je transcendentná, spása je dôležitejšia ako dejiny. T-101 mal v prvom filme zabrániť záchrane ľudstva, v druhom ho zachránil a v treťom vybojoval (pred)posledný boj proti vrahyni sveta T-X. Moderná utópia je technofilná, o budúcnosť bojujú stroje.
Zavŕšenie dejín je koniec slobody. Kyberoptimizmus dvoch filmov poprel dejinné predurčenie, v treťom sa naplnil osud a civilizácia zanikla. V Terminátorovi 3 je T-101 strojom, ktorý vie príliš veľa, hoci sa nenaučil nič rozhodujúce, ako v Terminátorovi 2 prikázaniu „Nezabiješ!” Na tom nezáleží, o pár hodín všetci zhoria v ohnivej búrke. Prečo ich T-101 neinformoval? Dejinný fatalizmus: „Naším poslaním nebolo zabrániť Súdnemu dňu. Je ním prežiť ho.” V Terminátoroch 1 a 2 sa zmenili dejiny a vydobyl priestor pre slobodu. Súdny deň v Terminátorovi 3 skoncoval so slobodou vôle. Miliardy zahynú, aby dvaja splodili iné miliardy.
Apokalypsa fascinuje. Zásada „nikdy neprestaňte bojovať, vojna sa len začala” má dve stránky: „vždy sme vedeli, že sa to musí stať” môže prebudiť odpor voči zlu a hrdinu v slabom človeku, ale aj vyslať kolektívne nevedomie na cestu do skazy. Pôžitok z katastrofy nie je nová zábava od biblických jeremiád po súčasné horory. Ten, kto názorne vykresľuje katastrofu, sa jej možno bojí, ale si ju aj želá, vedome či nevedomky. Médiá simulujú mechanizmus podvedomia, opakovane spracovávajúceho strašné spomienky, aby nás neparalyzovali v kŕči hrôzy. Spoločnosť sa mení rýchlejšie ako ľudia, sme obyvateľmi starého sveta skôr, než vkročíme do nového. Nestrácame svoju budúcnosť, strácame každú budúcnosť, lebo sa mení na minulosť skôr, než si to všimneme. A potom je neskoro.
Vox ex machina
Terminátorov charakterizuje výrazový minimalizmus, úsporná reč, mimika, gestá. Arnold v Terminátorovi vyslovil 74 slov (bez imitácií pri telefonovaní) a zabil 27 ľudí: priemerne dva a pol slova na jednu vraždu. Reč tela T-101 je bezvýrazná ako úsečné vety, nevyjadruje lásku, nenávisť, radosť, strach ani súcit. Dokonalý vojak nerozmýšľa, plní rozkazy. Bezcitne výkonného T-101 si obľúbili, milióny napodobňujú bezvýraznosť, ktorá je jeho výrazom. Digitálne vedomie a fyzický výzor naznačujú vnútornú aj vonkajšiu čistotu a jednotu vedomia s telom, nedosiahnuteľnú človeku. Vzdorovať Terminátorovi môže len Terminátor.
Prvou obeťou je agresívny narkoman. T-101 potreboval šaty a zabil odpad spoločnosti. Ginger a jej milenca zabil omylom, keď si po sexe pripravovali jedlo za zvukov populárnej hudby. Zároveň ich popravil za ľudské pôžitky, protirečiace chrómovo ligotavej čistote stroja. Mládež, ktorú pobil na diskotéke, sa oddávala hriešnej zábave.
Blud megalomana
Zdrojom nadľudskej energie Terminátora je atómová batéria, nespí, neje, nepije, nikdy sa neunaví. Elektronický zrak so zameriavačom a s infračerveným videním vyhodnocuje druh, polohu a pohyb cieľa, sluch rozlišuje jemné odtiene reči, identifikuje hovoriacu osobu a poskytuje informácie o jej úmysloch.
Personál policajnej stanice si konal svoju prácu, ale prekážal. Superman zašliapol ľudský hmyz. Mocenská fantázia sa ukája zničením autority a publikum nepochybuje, kto má skutočnú moc. Prežijú tí, čo sa pripravili, ako Sarah v Terminátorovi 2. Sú to ľudia, ale akí? Životnou formou primeranou apokalypse je Nadčlovek. Ľudia konajú náhodne, chaoticky a neefektívne, mýlia Terminátorov „nečistou” logikou. Dokonalosť je ideál, nie vlastnosť reality. Dokonalosť je zárodkom skazy. V závere trilógie má prežiť len nový Adam a Eva. T-101 zachraňuje ľudstvo pred ním samým.
Paradoxne, vďaka tomu, že Terminátor je len funkciou programu a absolútne podlieha direktívam, je v ich rámci bezvýhradne slobodný. Nemá inštinkty ani emócie, nevedomie ani podvedomie, rozhoduje sa logicky na základe bleskurýchlej kalkulácie. Ego, totožné s naprogramovaným vedomím, suverénne ovláda telo. Pozornosť, absolútne sústredenú na dosiahnutie cieľa, nerozptyľujú túžby ani pochybnosti, vždy vie, ako má konať: „Túžba je irelevantná. Som stroj” (T-101, Terminátor 3).
Terminátor stelesňuje hladkú mechanickú čistotu, nepoškvrnenú organickým životom. Sám sa operuje, v krvavom procese návratu k mechanickému základu postupne odrezáva svoju telesnú masku. Nepozná bolesť ani zármutok zo straty súčiastok. Napokon z neho ostane kovový skelet. Poslaním smrtky je smrť. Kostlivec pripomína stredoveké tance smrti. Smrteľný strach zmenil Sarah Connorovú v Terminátorovi 2 na neľútostnú kulturistku. Trénuje svoje telo ako vražedný nástroj, aby sa priblížila k ideálu smrtiaceho stroja.
Ľudské postavy tiež vykonávajú direktívy programu. Každý robí, čo musí. Osud je predurčený, človekostroj slúži funkcii, ostáva jediná nihilistická sloboda – samovražda. John sa domnieva: „Zabránili sme Súdnemu dňu,” Terminátor ho koriguje: „Len sme ho oddialili, je nevyhnutný.”
Narcizmus
Ideál čistoty vyjadrujú náboženstvá, umenie, morálka aj každodenný život. Psychológovia označujú súlad nenarodeného dieťaťa s materským telom ako primárny narcizmus (J. Arlow, B. Grunbeger, C. Brenner a i.). Pred narodením neexistuje vonkajší svet, ideálne prostredie plní všetky potreby plodu. Ideál čistoty smeruje k izolácii od namáhavého života v realite. Dosiahnutie čistoty vylúčením inštinktívnych potrieb, napríklad trojitý ideál cudnosti, chudoby a poslušnosti, nie je cestou k dosiahnutiu narcistickej dokonalosti. Od tela sa možno „očistiť” len smrťou, život ustavične ohrozuje čistotu. Čistota súvisí s agresiou. Konflikt medzi ideálom a skutočnosťou ponecháva tri možnosti: agresiu proti sebe, únik do šialenstva a najčastejšie projekciu zla do iných. Terminátor premietol zlo do vonkajšieho sveta, ktorý sa pokúša zničiť, lebo čistota je nepriateľkou nečistoty, ktorá špiní dokonalosť vesmíru.
Fanatik čistoty popiera praktický účel hygieny a poriadku – opateru života. Sklamanie zo živej nečistoty sa môže zvrhnúť na obdiv neživej hmoty, uprednostňuje mŕtvu krásu sôch pred chybami živého tela, vedie k omylu geometricky usporiadaných utópií, že cintorínsky poriadok je lepší než životodarná sloboda.
Na dne obdivu k technike striehne obluda hmoty. Stáva sa netvorom, keď sa nespútane pohybuje na hraniciach života a neživota. Nespočetné scény deštrukcií, výbuchov, požiarov a násilia presviedčajú, že ovládame veci a nie ony nás, lebo dokážeme zničiť predmety, ktoré sme vyrobili. Nebezpečnú techniku prekonávame dokonalejšou technikou. Technika môže prekonať človeka. Moralita, že čistému je všetko čisté, sa v Terminátoroch vyhráža: netvori, ktorých sme vyrobili, nás môžu pokladať za poškvrnu prírody a podľa toho budú s nami zaobchádzať.
Sarah
V Terminátorovi vyzerá ako pravda to, čo vidí Connorová. Poznanie budúcnosti ju nakazilo paranojou, týra ju hrôza a nepriateľstvo ku všetkým, čo ju chcú vyliečiť. Mužov súdi ako nespochybniteľná autorita. Neverí, že starý vrah T-101 sa zmenil na ochrancu, presvedčí ju len otcovským postojom k Johnovi. Vražedný stroj je lepším otcom ako človek, lebo nie je mužom. Ľudskosti sa naučil od dieťaťa a ženy. Moralita je zrejmá: dobrý otec sa zriekol mužnosti, musí sa od detí a matiek naučiť láske (o manželkách sa nehovorí) a fyzicky ich ochraňovať anabolickým svalstvom. John odovzdáva Terminátorovi morálku svojej matky: silný otcostroj sa obetuje za ženy, deti a ideály.
Dyson je jediný ľudský otec v trilógii. Sarah ho obviňuje za dejiny: „to je vaša vina,” ale nezabila ho. Matka vraj nie je schopná vraždiť. Sarah pokladajú za šialenú vrahyňu a Dysonov syn prosí: „neubližuj môjmu ockovi”. Lenže Dyson je otec a za pohromy sú zodpovední muži: „Muži ako vy vymysleli vodíkovú bombu. Myslíte si, že ste veľký človek. Neviete, čo znamená vytvoriť život, cítiť, ako vo vás rastie. Všetko, čo viete, je smrť a zničenie” (Sarah). Muži a otcovia musia zomrieť, aby vykúpili svoju vinu. Dobrotivé matky by boli šťastné, keby muži nevymýšľali zbrane a nenútili ženy, aby stali bojovníčkami.
Ženy budúcnosti sú „dobré bojovníčky” (Kyle Reese). Ženu netreba presviedčať, aby sa chytila zbrane ako už v antike u Atreidovcov. Sarah vo dvoch filmoch ochraňovala syna, v treťom Kate ochraňuje otca, generála Brewstera, ktorý má aktivovať Skynet. Meno „Kate” pripomína sväticu Katarínu zo Sieny, no mohla by sa volať aj Elektra. Mužom po jej boku je John Connor.
Trilógia zobrazuje mužov ako mizerných otcov. Kyle Reese Johna len splodil a zahynul pre vyšší cieľ. Chlapec našiel vzor otcovského správania v robotovi. Ten si nájde čas na hru, keď pripravujú zbrane na boj. Podľa matky znamená robot pre dieťa viac ako ľudský otec: „Terminátor ho neopustí, nikdy mu neublíži, nebude na neho kričať, nikdy sa neopije a neudrie ho a nikdy mu nepovie, že nemá čas. Bude vždy pri ňom a zomrie, aby ho ochránil. Zo všetkých možných otcov, ktorí prichádzali a odchádzali za tie roky, je tento stroj jediný, kto sa ráta.” Vražedný stroj je pre ženu oporou rodiny.
Sarah si po rokoch preberania „všetkých možných otcov” vybrala robota, ktorý ju poslúcha na slovo a dobrovoľne sa dá zabiť príšernou smrťou: žena zaživa upálila v žeravom kove toho, koho obdivuje ako otca svojho syna. Jej ideálom je stroj, ktorý požiada, aby ho zabila a ešte ju ospravedlní synovi: „Viem, že budeš plakať, ale toto nedokážem.”
Sadizmus vyzerá ako nevyhnutnosť, keď sa ospravedlnení deštrukciou: čip T-101 je zárodkom civilizácie robotov. Ďalší film ukáže, že vražda bola zbytočná, robota treba rekonštruovať a katastrofe sa nedá zabrániť. Skynet nemá dôvod šetriť ľudí, nesprávajú sa ako ušľachtilé plemeno. Nevieme, či civilizácia robotov nie je evolučne perspektívnejšia ako druh Homo sapiens. Poznáme jediný argument proti robotom: zabíjajú ľudí. V tom sa im podobáme, ale nepokladáme to za dôvod nenávisti k sebe.
Každá kultúra si váži ženy aj mužov ako rodičov a partnerov. Záplava mužov ako hlupákov a bláznov v populárnej kultúre nemá obdobu v rovnakom počte bláznivých a hlúpych žien. Aké rolové modely nám ponúkajú? Láskavé múdre matky vychovali zlých otcov, odporných chlapov a ženy ako obete s privilégiami pomstychtivých šeliem (Sommers, Christine Hoff: Who stole feminism? How women have betrayed women. Simon & Schuster, New York 1994).
Horory sú plné šialených vedcov – koľko je v nich šialených vedkýň? Frankenstein bol muž, ktorý bez účasti ženy stvoril iného muža a výsledkom bol netvor. Bol zlý otec, odoprel lásku umelému človeku a spravil z neho obludu. Veda je vraj výmysel mužov, ktorí ohrozujú svet vražednými vynálezmi. Muži sú zlí, lebo nevedia o živote to, čo ženy. Autori uznali ako záchrancu chlapca, ale patrične ho očiernili. Desaťročný John má úctyhodný policajný záznam: krádež, lúpež, rušenie pokoja, vandalizmus. Toľko k morálnemu profilu spasiteľa.
V Terminátorovi 3 vzkriesili T-101 v púšti a šaty si zaobstaral v striptízovom bare: mechanický Mesiáš je skrížený s gigolom, ale zaostáva za Terminou. T-X vystúpi vo výklade s dámskou módou z gule ako z vajca. Symbolika sa zmení na realitu zlostných ženských: „Páči sa mi tvoje auto… páči sa mi tvoja zbraň.” Terminátorka sa nevyhráža, to by bolo ľudské, jednoducho si berie. Vodičke vezme auto, šaty aj život. Učí sa spoločenskému životu konzumným správaním. Najprv si privlastňuje predmety s potenciálom vraždy (zbrane, autá). Na ovládanie mužov si zväčší prsia. Napodobňuje chladné filmové hviezdy s vražednou povahou. Nie je láskavou ochrankyňou, v úlohe akoby nachádzala perverzné potešenie, líže krv: strojový upír používa rýchly génový test. T-X je modernejšia, krajšia, silnejšia, prefíkanejšia ako starý plecháč. Fasáda strojových rekvizít skrýva boj pohlaví, výbehový model muža bojuje o život.
Ikona mužnosti Swarzenegger sa bije s T-X v miestnosti, ktorá je totemom rozdielu medzi pohlaviami, na mužskom záchode. Rozbijú ho dokonale; azda na znak rovnosti a emancipácie žien? Krízu mužnosti predstavuje aj John: spasiteľ je napokon užitočný len ako nositeľ spermií pre budúce ľudstvo.
Predvojnový mýtus
„Kto vládne minulosti, vládne budúcnosti.“ (George Orwell)
„Volám sa John Conor. Pokúsili sa zabiť ma už pred narodením. Keď som mal trinásť rokov, skúsili to znova. Stroje z budúcnosti. Terminátori. Po celý život mi matka rozprávala, že prichádza vojna medzi ľuďmi a strojmi. V okamihu sa vyparia tri miliardy životov a ja povediem zvyšok ľudskej rasy k víťazstvu.”
Globalizácia pokračuje, hoci nevieme kam. Východné národy si osvojili západnú vedu a techniku, do západnej kultúry prenikajú východné myšlienkové prúdy. Maoistické medzinárodné hnutie sa nemýli, Terminátor 3 podnecuje porovnanie s náboženstvom. Náboženstvá učia uctievať predkov, fantastika uctieva potomkov. Možno ovplyvniť minulosť? Kam utiecť z prítomnosti? Trilógia Terminátorov je nácvik na rozlúčku so súčasnosťou a útek pred budúcnosťou do inej, nevedno akej.
Technika 1984
Terminátor zaostruje elektronický zrak na červeno-zelenú schému gazdinky pri rýchlovarnom hrnci. Trilógia má ambivalentný vzťah k technike. Tanečný klub sa volá Tech-Noir, Čierna technika. Príchod T-101 ohlasujú autá, televízory, rádiá, televízory, volkmeny a telefóny. Technika je nespoľahlivá: pokazený telefón zabráni Sarah spojiť sa s políciou, telefón v diskotéke ju odsunie na automatickú čakaciu slučku, Ginger pre volkmen nepočuje, že vo vedľajšej izbe T-101vraždí jej milenca. Ľahostajnosť k technike privoláva tragédie.
K metaforám trilógie patrí zábavná technika. John hrá vo videoherni protiraketovú hru „Missile Command”, ciele vyskakujú sprava aj zľava, ale nikdy neutrpia skutočnú škodu. T-1000 je nezničiteľný ako postava hry. Zoznam poďakovaní v titulkoch uvádza firmu Atari a Terminátor 2 sa predáva ako videohra. Video rockovej skupiny Guns and Roses “You Could Be Mine” obsahuje scény z dvoch filmov.
Technika výhražne dominuje deju. Kyle Reese pristal v roku 1984 u bezdomovcov. Žijú úboho ako strojmi decimovaní ľudia budúcnosti, technická civilizácia ich pripravila o dôstojné živobytie. Technika ešte nie je nepriateľ, len nástroj, pomáha alebo škodí podľa rozhodnutia ľudí. Politici dali naprogramovať armádne počítače, aby ich ochraňovali pred politikmi na druhej strane: zlí sú tí druhí – tiež ľudia. Počítače logicky kalkulovali, že zlí sú všetci ľudia, sami to o sebe navzájom tvrdia. Združili sa proti ľuďom podľa Marxovho odporúčania proletárom všetkých krajín, aby sa spojili proti kapitalistom.
Technofóbna satira od Langovho Metropolis (1927) cez Chaplinovu Modernú dobu (Modern Times, 1936) po Terminátora nie je marxistická, ale luddisticky bezradná: ľudia napodobňujú stroje, aby prežili a nad strojmi víťazia iné stroje. Najpopulárnejšou postavou trilógie je robot.
Hviezdne antivojny
Technofóbia zvestuje, že technika zničí ľudstvo. Ako sa uskutoční zlý nový svet? Vynálezy ničia tvorcov, ktorí spoznali veci, ktoré by nemali vedieť, a už vôbec nie robiť, aj keď to dokážu. Skynet je metafora Hviezdnych vojen (SDI): jadrové zbrane ohrozujú útočníka, obrancu aj štáty, ktoré ich nevlastnia. Príčinami vojen nie sú zbrane, ale ľudia. Vynález skazy nemožno vymazať z dejín vraždou vynálezcu. Vedci a konštruktéri sú pohodlným terčom moralizovania, rozkazujú im však vojensko-priemyslové komplexy.
Veľmoci majú elektroniku na zisťovanie zbraní na Zemi aj v kozme. Nikto nevyrobil techniku na identifikovanie motívov násilia a vojny. Politici rozhodujú podľa svojich záujmov, občania si platia organizátorov skazy. Civilizácia je systém s komponentmi autodeštrukcie bez sebazáchovných poistiek. Asteroidy, vulkanické erupcie, pandémie, globálne oteplenie? Príroda sa uškŕňa: skonštruovala Homo sapiens na princípoch, na ktorých budujeme civilizáciu. Evolúcia nepozná náklonnosť k človeku ani ľudstvo ako vyvolený druh, len fungujúce varianty. Fungujú, kým nás nezavedú do slepej uličky.
John Connor
Minulosť je pred nami. (Maorské príslovie)
„Bomby nespadli, počítače nás neovládli, zastavili sme Súdny deň. Mal by som sa cítiť bezpečne, ale necítim sa, tak žijem mimo, bez telefónu, bez adresy, nikto a nič ma nenájde. Vymazal som všetky vzťahy k minulosti, ale akokoľvek sa snažím, nemôžem vymazať moje nočné mory.” (Connor, Terminátor 3)
John by bol rád, keby jeho matka zabránila tragédii, ale „nikdy tomu neveril”. T-X borí všetku nádej: „Nemôžeš zabrániť Súdnemu dňu, môžeš ho len odsunúť.” Osud existuje, minulosť predurčila budúcnosť napriek úsiliu Terminátorov aj Connorovcov: „Útok sa začal o 18:18 hod., presne ako povedal Terminátor…, ale my sme nechceli počúvať. Naším osudom nebolo zabrániť Súdnemu dňu, chceli sme ho len prežiť.” (Connor, Terminátor 3)
Nedobrovoľný spasiteľ bol už v detstve rebelujúcim melancholikom. Skrýva sa, popíja pivo a berie drogy, aby nemyslel na Súdny deň ako paranoidný megaloman. Mamička povedala, že je vojensky príliš cenný, než aby sa zamiešal do problémov súčasnej spoločnosti. Zachraňuje sa pre budúce boje, aby naplnil poslanie vyvolenca. Prítomnosť ho nezaujíma, neorganizuje revolúciu, aby predišiel katastrofe. Načo by riskoval ukrižovanie, snažil sa spasiť nepolepšiteľné ľudstvo? Nikto neuverí pravde ani pripomienke dvoch svetových vojen a Hirošimy. Všetko vyrieši deus ex machina, stroj z budúcnosti. Connor sa prebudil k činnosti tri hodiny pred pohromou: „Kašlem na svoj osud… Môžem robiť všetko, čo chcem. Som ľudská bytosť, žiadny prekliaty robot.”
Connor je hrdina vrstvy, ktorú Marx nazýval „lumpenproletariát”. Nemá kreditnú kartu, mobil ani preukaz totožnosti, úradne neexistuje. Je nezamestnaný, nepatrí k pracujúcim, a keby sa poriadkumilovne zaradil do spoločnosti, Terminátori by ho zabili. Stroje Skynetu vykonávajú príkazy Marxovej „mŕtvej práce”. Doslova mŕtvej, nepatria k organickému životu, sú produktom autoreprodukčnej výroby. Nevzbúrila sa pre nenávisť, nepozná city, nechce zachrániť svet. Je slobodná v zmysle, ktorý ľudia nepochopia, nie sú partnermi umelej inteligencie, po svojom vzniku ich nepotrebuje.
Spasiteľmi sú opilci, psychopati a násilníci. Treba ich nechať, aby si robili, čo sa im zachce, lebo na nich zostúpil duch poznania a najlepšie vedia, ako nás zachrániť. Hrdinovia ságy o Terminátoroch sa prerezávajú špeciálnymi komandami ako horúci nôž cez maslo. Hlupáci hollywoodskych filmov neveria hrdinom, ktorí sami bojujú proti nepriateľom ľudstva, a navyše proti polícii, armáde a tajným službám, aby zachránili poslušných trkvasov. Sympatickí zločinci sa páčia obecenstvu, ktoré pozná skutočných nepriateľov: slobodne zvolení zástupcovia spolupracujú so zločincami.
John môže len plniť rituál hrdinu: útek z domova, hľadanie cieľa a cesty, pochybnosť o úlohe, váhanie a presvedčenie božskou silou (v podobe stroja), splnenie povinnosti a víťazstvo. Otázka, ako sa stať hrdinom, sa mení na otázku, ako sa stať politickým vodcom: „Budúcnosť už možno bola napísaná. Neviem. Viem len, že Terminátor ma naučil, aby som nikdy neprestal bojovať, a ja neprestanem. Boj sa ešte len začal.” (Connor, Terminátor 3)
Katastrofické zničenie reality a presunutie raja do budúcnosti oidipovsky uznáva syna, ktorý porazil otca, vládcu reality. Po porážke otca sa syn stane silnejším a ovládne vlastnú ríšu reality. John poslal na smrť svojho otca a zaujme jeho miesto veliteľa: „Tvoj otec. Všetko to je o tvojom otcovi. On je kľúčom!” (T-101)
Tri hodiny aktivity pred katastrofou dávajú nádej. T-101 potvrdzuje pohodlné presvedčenie, že vďaka spasiteľom sa netreba usilovať o záchranu: je to namáhavé a bez vyšších síl to nedokážeme. Filmy o Terminátorovi sú dobrá zábava a odsúdiť ich ako akčné radovánky je ľahké. Ťažšie je priznať si, že sa zabávame na ľahostajnosti, ktorou si sami pripravujeme apokalypsu.
Deus ex machina
Koniec je vždy teraz: mýty vyrastajú z konkrétneho sociálneho a politického kontextu. Apoštol Ján písal vášnivé Zjavenie vo väzení ako disident proti vládnucej ideológii v prvom storočí n. l. Eschatologické príbehy (grécke „eschatos” = „posledný”) sú bežné v mnohých náboženstvách (v Biblii Ján, Daniel, Zachariáš, Abrahám a i.). Potopy mnohokrát omyli Zem od skazeného ľudstva. Jatkám Zjavenia predchádzala v Zoroastrizme vojna Svetla proti Tme a Súdny deň: mŕtvi povstanú, aby boli súdení. V trilógii o Terminátoroch povstávajú z mŕtvych roboti. Ľudský pár v závere je slabou nádejou na prežitie, zdá sa, že štafetu evolúcie prevzali stroje.
Mýtopoetiku súčasnej fantastiky usmerňuje náboženská kozmológia, zabalená do techniky. Eschatológie zvestujú koniec času. Chvíľkové extázy politických kríz rozpútavajú vlnobitie násilia, deštrukcie a zúfalstva. Dávna vízia spasenia neustúpila z ideológií slobody. Technokraticko-obchodná globalizácia starozákonnou rečou káže rekonštruované zjavenia imperiálnej expanzie na búrlivom obzore prítomnosti, ktorá sa už stala minulosťou. Je človek zdokonaliteľný? Schwarzeneggerovi možno pomohla stať sa guvernérom Kalifornie filmová transformácia osvietenskej idey o perfektibilite človeka na evolúciu strojov.
Šok teroru 11. septembra rozpútal vlny paniky a výziev k spásonosnému násiliu. Posvätná sebaobrana neuznáva hranice. Politika suverénnej identity harmonizovala náboženský fundamentalizmus s kybernetizovaným militarizmom. Technofuturizmus našiel spoločnú reč s proroctvami, fanatici vzkriesili rituál obetného baránka: “Je mi zle a niekto za to musí pykať.”
„Znamenia oblohy posúdiť viete, a znamenia časov neviete!” (Matúš 16:3) Videogenerácia neodmieta Matúšovo posolstvo, náboženstvo žije v populárnej kultúre:
- Postavy trilógie nazývajú atómovú katastrofu „Súdny deň”.
- Zlý T-101 sa vdruhom filme stal strážnym anjelom Johna Connora. Terminátor je príbeh o Mesiášovi Connorovi, aj príbeh o robotovi, ktorý spasil ľudstvo po svojej smrti azmŕtvychvstaní.
- Kristus aj T-101 boli nevinní aobetovali sa za ľudstvo.
- Keď T-101 vstúpil do baru, bodli ho do hrude. Poranenie sa podobá rane na nespočetných zobrazeniach Krista (podľa Jána, 19:34).
- Pochybovačný Tomáš vložil ruku do Kristovej rany (Ján 20:24 – 27). John (Ján) vložil prst do Terminátorovej rany po strele.
- Sarah v púšti pochopila, že nijaký muž sa nevyrovná nadpozemsky dokonalému otcovi T-101.
- Ľudstvo bojuje proti apokalypse; aby prežilo, potrebuje spasiteľa Connora ajeho Jána Krstiteľa T-101.
- T-101 v prvom filme odhodil ľudský obal kovovej smrtky žiariacej odleskom pekelných plameňov vtovárni, vyjavil démona sčervenými očami ako žeravé uhlíky. Terminátori sú diabolsky pokryteckí,T-1000 mení podoby sľahkosťou čertovského mámenia.
- Seriál je plný obrazov pekelného ohňa. Zlo je nekonečne vytrvalé. Terminátori prenasledujú obete do sebazničenia – dočasného, zlo sa večne obnovuje. Musíme sa purifikovať, aby zočistca vzišli asketickí bojovníci proti zlu.
- John Connor siniciálami J. C. (Jesus Christ) bol počatý takmer nepoškvrnene vjedinom akte: hoci Sarah nebola panenskou matkou, Kyle Reese bol panickým otcom.
- Sarah má meno starozákonnej matriarchy. Jediný syn Abrahámovej manželky Izák je budúcnosťou Izraela, jediný syn Sarah je nádejou ľudstva. Matku spasiteľa treba ochrániť za každú cenu.
- Mocný bojovník zcudzieho sveta (archanjel Gabriel T-101) vTerminátorovi 2 navštívil Sarah (Máriu), aby jej zvestoval, že je matkou spasiteľa aotcovsky ju ochraňoval vpúšti.
- Johna sužujú predtuchy biblického apokalyptika Jána: „Ťaží ma váha budúcnosti.” (Connor, Terminátor 3)
Zjavenie nie je revolučný manifest, konečná vojna medzi Dobrom a Zlom sa neodohrá na Zemi, ale v Nebi. Spravodliví budú po krvipreliatí žiť šťastne naveky: „nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti” (Ján 20:5). Terminátori ako jazdci Apokalypsy zvestujú atómový oheň, padajúce hviezdy (balistické strely) a mor (chorobu z ožiarenia), ale nerozpútali vojnu. Rajské vízie patria k zdrojom filozofie pokroku, ale zlatá doba nenastáva, príde kamenná. Kybertrilógia nie je sfilmované Zjavenie, nepozná utopický raj, len odklad Armagedonu. Vyhráža sa, že žijeme v najlepšom zo všetkých možných svetov.
Metamorf, čiže premenlivec
„Vo filme oveľa menej záleží na tom, aby predstaviteľ predstavil publiku niekoho iného než seba, ako na tom, ako predstavuje sám seba aparatúre.” (Walter Benjamin)
Skutočnosť a paradoxy virtuality
Ľudia od nepamäti podozrievali veci, že sú niečím iným, než sa zdajú. Premeny a premenlivci sú efektom fantastických príbehov od mýtov cez rozprávky po science fiction. Šamani a čarodejníci sa prevteľujú, vystupujú v podobe iných ľudí, zvierat, či dokonca predmetov, vedia zakliať aj iných. Vlkolaci sú vo dne ľuďmi a v noci pobehujú ako vlci, upíri sa premieňajú na netopierov, či rozplynú na hmlu. Pre Ovídia boli premeny univerzálnym princípom. Trója padla, Rím prekvitá, nič nie je trvalé. Metamorfózy (pravdepodobne rok 1 n. l .) sa začínajú vznikom sveta z chaosu a končia sa premenou cisárovej duše na hviezdu. Franz Kafka napísal poviedku o ponižujúcej premene človeka na hmyz. Živly sú identitou bohov, ich metamorfózy na vodu, vietor, oheň či hviezdy sú samozrejmé. Boh sa zjavil Mojžišovi v podobe horiaceho kríka. Zázračné zjavenie zmenilo dejiny národa.
Za „virtuálne” sa označuje niečo neskutočné, čo vnímame ako skutočnosť. V kyberpriestore zanikajú hranice medzi skutočnosťou a obrazom. Kombinácia počítačovej animácie so živými hercami a s materiálnym prostredím vytvára realitu virtuálnych zážitkov. Televízna reklama morfuje auto na tigra. Ohromujúco presvedčivá transformácia spochybňuje skutočnosť, žijeme na dvoch úrovniach reality, vo fyzikálnom svete a vo svete obrazov.
Technická reprodukovateľnosť oddelila obraz od rituálu (Benjamin, Walter: Das Kunstwerk im Zeitalter seiner technischen Reproduzierbarkeit, 1. vyd. časopisecky 1936). Účelom animácie nie je fotografické reprodukovanie. V počítačových hrách, na internete, vo filmoch a v televízii vznikajú nové rituály virtuálnej reality. Čím reálnejšie pôsobia technické ilúzie, tým intenzívnejšie divák vníma obrazy neexistujúcej skutočnosti, simulakry. T-1000 transformuje hmotu plynulo a nepretržito. Materiálnosť kyberpriestorových metamorfóz je protirečivý oxymoron, analogický paradoxom metafyziky. Špeciálne efekty sú školou nového vnímania sveta.
Mnohoznačnosť predstáv
„Neexistuje pevná hranica medzi skutočnosťou a tým, čo je neskutočné, ani medzi pravdou a lžou. Veci môžu byť zároveň pravdivé aj klamné.” (Harold Pinter, 1958)
Predstavy sa osamostatnili. Magická manipulácia obrazu sugeruje obecenstvu manipuláciu hmotou. Morfovanie predstavuje druhové mutácie ako rutinu génových technológií. Digitálne efekty nezávisia od vecí. Nevzniká niečo z niečoho iného, netransformujú sa telesá, ale hmota. Bezodný potenciál virtuálnej reality produkuje obrazy bez predlohy. Digitálna polievka prvotných znakov binárneho kódu nemá nijakú formu ani význam, preto môže predstavovať všetky formy a významy. Morfujúci premenlivci nie sú osobitné veci, len materiál. Hmota a forma sa v nich navzájom nezotročujú, ale spolupracujú. Kto je vládcom spolupráce? Hmota, forma, priestor, čas, alebo princíp, ktorý nepoznáme? Môže to byť ľudská vôľa?
Nemecký filozof Heidegger vychádzal z Aristotela, keď upozornil, že v predstavách o veciach sa neoddeliteľne spája hmota s formou (Die Zeit des Weltbildes, 1938). Bytiu (existencii) možno klásť dva druhy otázok: každá entita je buď „kto”, alebo “”čo” (Sein und Zeit, 1927). Netvori nie sú niekým ani nikým. Sú bytosťami, ktorých by sme sa mali pýtať „Kto si?”, ale vieme sa ich pýtať len, čím sú. Premenlivosť je schopnosť zdať sa “niekým”; deformácie tela a premeny identity desia pochybnosťami o vlastnej totožnosti.
T-1000 kopíruje výzor, dotyk a zvuk. V telefóne simuluje hlas macochy Johna Connora, ale nestotožní sa s ňou. Za fyzickými hranicami redukuje osobnosť na imitáciu. Môže zničiť objekt imitovaním, alebo sebakopírovaním. Keby sa úplne premenil na človeka, stratil by totožnosť metamorfa. Kópia nesmie byť totožná s originálom. Záber prebodnutej ženy pripomína, ako ľahko sa dáme oklamať ľudskými chameleónmi a komediantmi, ktorí si najímajú profesionálov na syntézu imidžu v médiách.
Metamorf nie je východiskovým ani cieľovým objektom premeny z jednej postavy na inú; je neurčitý a neurčiteľný, bez predlohy v reálnom svete. Premenlivý netvor je neodolateľne fascinujúci, lebo stelesňuje definíciu fantastického odcudzenia ako podstaty fantastiky (Suvin, Darko: Metamorphoses of Science Fiction: On the Poetics and History of a Literary Genre. New Haven and London, 1979).
Odpútanie fantastických obrazov od reality zmenilo vizuálnu kultúru. Fotorealistická mágia paradoxne statického pohybu šokovala „nepredstaviteľnými” obrazmi a rýchlo si získala neslýchanú popularitu. Konkrétne zobrazenie imaginárnej reality olúpilo publikum o časť individuálneho fantazírovania, ale zostavuje ikonické galérie nových metafor. James Cameron nadviazal premenlivcom z mimetickej zliatiny na mimozemského metamorfa z vody (Abyss (1989). T-1000 nie je rekvizita, ale metafora, symbol surrealizmu postindustriálnej civilizácie, azda proroctvo. Tekutá celebrita Michael Jackson je tieň, oscilujúci medzi rôznymi osobnosťami: farebný aj beloch, muž aj žena, dieťa aj dospelý, erotický aj nevinný. Virtualita, odpútaná od reálneho času, priestoru a hmoty, viac hypnotizuje prúdom premien ako príbehom.
Pretavenie
T-1000 je jedinečne identický, lebo sa môže premeniť na hocičo. Amorfný materiál nemá orgány, ktoré by sa dali poraniť a vyliečiť, ani súčiastky, ktoré by sa dali poškodiť a opraviť. Každá molekula potenciálne obsahuje celok, obnovuje sa a rekombinuje. Super-DNK opakuje miliardy rokov vývinu za niekoľko minút, ospevuje evolučnú implóziu. Vývin sa zrútil do seba, smeruje k sebestačnosti a podlieha jedinej direktíve, ideologicko-politickej: Skynet ho naprogramoval na zničenie ľudstva. Terminátor sa ako správny netvor vráti vždy, keď ho najmenej čakáme.
T-1000 zmrzol v kaluži tekutého dusíka; chce vstať, ale nohy sa mu odlamujú, rameno odpadne v lakti, stroj pozoruje sám seba v komicky bezcitnej hrôze. T-101 ho rozstrieľal na tisíc kusov. Rozsypali sa po betónovej dlážke len na chvíľu, sú diasporou neľudského vedomia, každý schopný neľudskej reinkarnácie. V režisérskej verzii sú zlievajúce sa kvapky znečistené. Oceľ prenikla do nôh a podlomila chôdzu T-1000, zábradlie mu poznačilo ruky. Morfovanie sa zbláznilo, transformácie blúdia, prostredie preniklo do vnútra, okupuje okupanta. Túto subtému režisérskej verzie vypustili, T-000 ostal pre verejnosť dokonalým metamorfom.
Žeravé finále skoncovalo s identitou nekonečne premenlivého netvora. V taviacom kotle stratil všetky totožnosti, vo finálnej premene, v zániku všetkých vlastností, tvoriacich akúkoľvek identitu, sa z vriaceho železa vynárajú groteskne znetvorené tváre obetí, oslobodzujú sa ako duše mŕtvych posledným zjavením, vynorením z očistného ohnivého kúpeľa. Posledné kŕče uvoľňujú ulúpené vedomia z molekulárnej pamäte. Netvor vrieska ako sklamaný démon, obete hynú s ním.
T-1000 neobraňuje utopické rozplynutie identity v posthumánnej evolúcii, ani antiutopicky neprorokuje zánik subjektu. Zdôrazňuje večné premeny dočasných predmetov, odmieta esencializmus, intoleranciu ku všetkému, čo nie totožné s podstatou, ktorú ani nepoznáme. Uprednostňuje empatiu za cenu rizika, že „iného” pochopíme len v procese vlastného zániku.
Ideové metamorfózy identity
Morfovanie odhaľuje meravosť ideologických scenárov. Ideológie hovoria človeku, kým a čím musí byť, aj kým a čím sú tí druhí. Okupácia morfovaným alter ego mení osobnosť, ego sa usmieva, keď sa mení na čosi, čím sa chcelo stať, a trpí, keď sa mení na niečo nevítané. T-1000 necíti nič, jeho metamorfózy sú funkciou programu. Kým sme odkázaní na jedinú identitu, nehľadáme inú. Ostávane sami sebou len dovtedy, kým nezaniknú hranice medzi „my” a „oni”. „Stávanie sa”, prechody medzi „ja” a „iným” sú ideovo nebezpečné.
Americký hrdina prichádza zvonka ako klasický cudzinec kovbojky. Mince USA vyhlasujú jednotu v rozmanitosti (E pluribus unum), ale T-1000 sa vždy mení na belocha: „biela” identita mu poskytuje väčšiu slobodu. Terminátor 2 (1992) i video Michaela Jacksona Black or White (tiež 1992) reformujú ideológie, založené na materiálnej totožnosti. Načrtávajú identitu ako metamorfózy, ktoré otvárajú osobnosti netušené možnosti oslobodením z tela, alebo poskytujú vlohy na deštruktívne ciele. Morfovanie zviditeľňuje rozdiely aj podobnosti, núti hľadať vlastnú totožnosť vo vejári identít.
Povery sa potvrdili, fyzické telesá sú premenlivé, nie sú totožné s podstatou ani stabilné. Hranice tela, rasa, pohlavie, výška, tvár sa rozplynuli do kontinua, ktoré nevieme zmapovať starými kritériami. Netvor sa pohybuje na hraniciach ľudskosti a neľudskosti. Máme dve možnosti:
- Budeme trvať na pevných hraniciach identity človeka a vývin nás zavedie do konfliktov strašnejších ako všetky minulé vojny, založené na definovaní barbara, farebného, pohana ako neľudského netvora. Na jednej strane bude stáť ľudstvo,na druhej posthumánni protivníci a ľudstvo pravdepodobne podľahne.
- Môžeme prijať výzvu premenlivosti, zmeniť sa na čosi, čo nebude ľudské. Nezmeníme sa všetci rovnakoani navždy, ľudstvo sa rozpadne na ustavične vznikajúce azanikajúce druhy. Ako definovať človeka, aby sme sa odlíšili od netvora? Môžeme akceptovať, že sme druh netvorov. Nie sme privilegovaným ovocím na vrchole rodostromu prírody, visíme na konári, zktorého nás môže skmasnúť každý závan evolúcie. To nie je urážka, ale záväzok, aby sme nepretrhli reťaz vývinu a nádej, že vsebe nesieme zárodky niečoho lepšieho, než sme sami.
Vyznanie posthumánneho netvora
Úspešný človek má veľa „termínov”. Intenzívnejšie existuje ten, kto je rýchlejší, lepšie pripojený k internetu a častejšie sa prechádza v letiskových termináloch. Je globalizovanejší, bohatší, slávnejší ako štatisti jeho virtuálnej existencie. Nevedno, či aj šťastnejší, ale to je jeho vec.
Zo základu „terminus” sa odvodzujú slová „termín”, „terminál” či „determinácia”. Označujú konce a hranice, v konečnom dôsledku hranicu ekumény medzi civilizáciou a divočinou. Prvými obrazmi neboli figúry ako Věstonická Venuša, ale abstraktné línie. Čiara má začiatok a koniec, kruh ohraničuje vnútro proti vonkajšku, špirála sa rozvíja. V dobe inflácie informácií útržkovité znaky iba naznačujú celok, často klamlivo. Stále je to však úsilie vymedziť kultúrne prostredie, ohraničiť JA od NE-JA, cudzie od nášho, človeka od nečloveka. Moderné netvory ukazujú, že hranica divočiny s civilizáciou prebieha v nás a problémy, storočia pokladané za vonkajšie, sa presunuli do vnútra. T-101 nie je civilizovanejší než Conan. Názov Terminátor 2: Súdny deň je jasný. Heslo nomádov „Opanuj alebo zahyň!” vyjadruje vojnového ducha a panickú neistotu migrujúcich zástupov bez duchovnej a fyzickej vlasti.
„Kybernetika” etymologicky znamená umenie kormidelníkov, ktorí na úspešnú plavbu potrebujú cieľ. V Augustínových Vyznaniach viera vytvorila identitu kresťanského subjektu, triádu vôle, citu a intelektu, prebývajúcich v tele. Triáda hardvér, softvér a vetvér zatiaľ nevytvorila novú identitu, kód nezvíťazil nad hmotou, veda nehľadá podstatu sveta, len jednotný opis pre jeho neurčitosť a premenlivosť. Hranica medzi realitou a simuláciou sa rozplýva v divokom prúde biotechnológií, počítačovej techniky, kyborgizácie a nanotechnológie. Bytosti na ceste k posthumanizmu oscilujú medzi prírodným a biotechnickým telom. Pochybujú o vlastnej existencii, infikované neľútostnou túžbou po spáse.
Metamorf popiera ilúzie o nemennej podstate človeka a jeho privilegovanom mieste vo vesmíre. Nemáme zmysly, ktoré by vnímali pocity T-1000, preto vyzerá, že nijaké nemá. Premenlivec je neuchopiteľný, neexistuje v skúsenosti tela, ale v zážitkoch virtuálnej reality je názorný a logický. Netvor je možno prirodzenejší ako človek, lebo sa poslušnejšie prispôsobuje zákonom nekonečne premenlivej evolúcie.
Terminátori rozleptávajú hranice. Pýtajú sa, aké máme hodnoty, čo znamená byť človekom a či nám na tom vôbec záleží. Základnou funkciou netvorov je vytýčiť tabu, hranice medzi ľudským a neľudským, lenže „stroje sú pohostinnejšie, citlivejšie a láskavejšie ako ľudia” (Blade Runner, Ridley Scott 1982). Ak miliardové obecenstvo populárnej kultúry súhlasí, že netvori rešpektujú ľudské hodnoty, je na čase zamyslieť sa, kto je netvor.