Revolver a neha
(Dušane)
1
Kým nasypem krysám
za potrubím so studenou,
už ťa ľúbim. Už ťa, prisám,
chrústik, už ťa…!
Už sa suniem poza
prsty – otvor ústa!
Nedrž sa ma ako
mama! To sú moje prvé metre
po vodičke, pospiatky.
Nepozná, kto lásku
netrie. Také poriadky…
2
Od čela ma žuje čiapka,
keď sa k tebe skláňam
po jazyku. Iba
slovkom habkám –
primiluj sa k mojim
hranám, mlč a komu-
nikuj. Vzdychni
niečo trefné.
Dlhý,
dlhý refrén.
3
To je vrchol. A nám
došlo sladké. Ani za mnou
duchnu nezabuchol a sa
klaniam,
môžeš matke.
Môžeš so mnou ráno
slnko v dyni.
Neviem, neviem, čo nám ľudia,
keď nevyjde do hodiny,
tjudá,
na Bermudách.
4
Od dnes robím samé
správne rozhodnutia – never,
že sa hráme:
škrtnuté sa škrtá!
Prévert
na zozname?
Neviem, vravím,
už nič nedám
dotieravým
odpovediam!
5
Anjel
prešil sladkou cvernou
spanie mláďat. A ja
takto: krivou chôdzou
od westernov
hybáj hľadať
múdrosť otcov.
Aké iné terno?
Do svitania ma to máta,
moja nevyspatá. Do svitania
zo mňa ubúda
Clinta Eastwooda.
6
Desím sa tých smrtí
po zhasnutí. Tak mi chýba
revolver a neha. Sníva sa mi –
rieka, čo sa smerom k moru
zbieha. A ty nad tým iba
krčíš kolenami, do rinčania vody,
do žblnkania reťazí…
Si to hodím,
keď to zaváži…
7
… tak ťa ťahám do rodiny,
že neviem prísť mame na meno.
Kto je vinný,
nech pohodí ramenom.
8
Neotváram známym,
kakao si robím
čoraz tmavšie…
Naskutku ma objím!
Ako keď sa cítim
osamelým.
Ako keď si čelím
bytím. Ako
zavše – keď som sebou samým
málo vierohodne.
Ako taký
boh, čo ho je vidno
iba vo dne.
9
Iba ty ma môžeš spraviť šťastným
ako nič, čo vlastním – keď ma čítaš,
keď mi dochádzajú slová (a ty si tiež
obrázková). Iba ty mi môžeš
zvoniť do podkrovia.
„No to sú k nám hostia…!”
Iba pošta,
len vrátená pošta.
10
Tak by som ťa pustil z hlavy
ako do púpavy…
Ako chlapec šarkana…
Tulák s lienkou na nose
hlavu zakláňa.
A v tých mrakoch
(a v tej básni)
vody na koše.