Mys Štiavnica (Drahoslav Machála)

Mys Štiavnica – raj poézie

(nad zemou aj pod zemou)

Drahoslav Machala

 

   Život ten veľký režisér občas ponúka príležitosti, ktoré je hriech nevyužiť. Bol som muž stredného doletu, nemal som čas váhať a bol dobre rozbehnutý. Dokonca tak, že mi v práci nestačili spolupracovníci ani kamaráti. Všetci si za chrbtom ukazovali na čelo kam sa tak ženiem. Mne však bolo v práci  v Národnom literárnom centre dobre, ako rybe vo vode.

   Božena Krížiková a Igor Navrátil zo slovenského veľvyslanectva mi  po Večere slovenskej literatúry v Paríži, na ktorom sa predstavili Peter Glocko, Jozef Mihalkovič, Štefan Strážay a Ján Buzássy dohodli stretnutie s riaditeľom Moliérovho divadla Michelom de Maulneaom. Sú stretnutia, keď si ľudia padnú aj intelektuálne do oka. To sa stalo nám dvom:  Michelovi de Maulneovi a mne. Vedel som, že Slovensko má v 20. storočí básnikov akým niet v Európe páru. A Michel mi navrhol, že je ochotný aj schopný predstaviť v Paríži čaro slovenskej poézie v celej generačnej šírke. Ihneď som ho pozval na Slovensko. A keď priletel na jar roku 1997 do Viedne, išiel som poňho osobne. Zobral som si štyri dni dovolenku a spýtal som sa Michela, čo chce na Slovensku vidieť. Povedal mi, že najmä drevené kostolíky na východnom Slovensku! Cestu s riaditeľom Moliérovho divadla som začal štýlovo, kvôli tomu som jeho – Parížana budil už o piatej ráno. Nevyspatý ma ako hostiteľa nechápal…Vyviezol som tohto Francúza autom rovno na Bradlo, porozprával som mu o Slovákovi, ktorý sa stal francúzskym generálom a potom sme spoločne pri Štefánikovej mohyle zažívali priam gýčový východ slnka. Takýchto čarovných prekvapení nám potom Slovensko ponúkalo každý zo štyroch dní, ktoré sme spoločne prežili. V Slovenskom národnom archíve držal v rukách originály Štefánikovych listov vo francúzštine, osobitne sa zamiloval do Kežmarku a v okolí Bardejova sme vliezli do každého možného dreveného kostolíka. Nazval som si ho Smädný pri prameni, lebo tohto vnímavého Paríža zaujímalo všetko: historické súvislosti, literárna prúdenia aj zdroje inšpirácie slovenskej literatúry v Levoči, architektúra aj kultivovanosť slovenskej krajiny.  Michel sa tak nadýchal Slovenska, že mu už uviazlo rovno pri srdci. Vracali sme cez Banskú Štiavnicu, ktorá bola mojím záverečným tromfom, lebo som kedysi ako novinár v akcii Záchrana pokladu pomáhal obnovovať  jej úžasnú historickú tvár. Po ceste sme mali dosť času, aby sme vydumali Mesiac slovenskej poézie v Paríži. Continue reading Mys Štiavnica (Drahoslav Machála)

Náboženstvo I. (Peter Farkaš-Žiška)

Peter Farkaš – Žiška

 

Dotyky

 

 

   Nemôžeme dať to, čo v nás nie je. A to čo je v nás, stále musí zomierať ako semeno v zemi, aby prinieslo svoju úrodu. Päťnásobnú, desaťnásobnú, stonásobnú… Inak povedané, človek musí rozdávať zo svojho pokladu, aby sa jeho vnútorné bohatstvo znásobovalo, alebo aby sa tavilo ako v ohni.

 

   Tajomný je človek. Záhada. Tajomní sme. Ani samých seba nepoznáme.

 

   Bol som na Orave, na fare. Nie na mojej. Moja je viac na juh. Ešte pred rokom mi v nej tieklo za krk a na hlavu. V noci som musel utekať do inej izby, na inú posteľ, lebo tie padajúce kvapky mi nedali spať a potom pes stále štekal. Ale na tej Orave, to tam isto netečie.

„ Dôstojný pán, pochválený buď Ježiš Kristus,” pekne som pozdravil a podával som ruku na pozdrav. Dôstojný pán, dôstojne oblečený v reverende na mňa pozrel, na moju ruku, na moje civilné oblečenie a s veľkou vážnosťou mi naznačil, že nie je na mieste, aby sme si podali ruky. Urobil krok dopredu, takže ak som mu chcel čosi povedať, musel som ho nasledovať.

Continue reading Náboženstvo I. (Peter Farkaš-Žiška)

Je autor chránený druh? (2. časť)

Vážení čitatelia, v prvej časti nášho seriálu o autorskom práve ste sa oboznámili so základnými pojmami autorského práva. V časti druhej sa podrobnejšie venujeme právnym normám slúžiacim na ochranu autora na Slovensku.

                                                                             – red –

 

 

Je autor chránený druh?

II. časť

 

          Ak sme sa v prvej časti venovali skôr všeobecnému pohľadu na problematiku autorského práva a práv, ktoré s autorským právom súvisia, nasledujúce riadky budeme venovať podrobnejšiemu pohľadu na právne normy, ktoré chránia práva autora na Slovensku. Ako sme už spomenuli, autorské právo je súčasťou komplexu právnych noriem,  ktoré sú v právnej vede  systematizované do  skupiny práv, nazývaných práva duševného vlastníctva.

Legislatívu v oblasti autorského práva na našom území ovplyvňuje predovšetkým nemecká a francúzska doktrína, obe však boli v slovenskom autorskom zákone zapracované nedôsledne. Platný autorský zákon  je z veľkej časti kompilát mechanicky prevzatých ustanovení predchádzajúcich autorsko-právnych noriem, noriem európskych smerníc, a nachádzajú sa v ňom aj  prvky zo vzorového autorského zákona, ktorý vypracovala Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO). Jedným z hlavných nedostatkov je samotný názov zákona, v ktorom sa opäť spomína súvislosť s Colným zákonom.   Ďalej je to nesúrodosť a nesystematickosť celej právnej normy, najmä vďaka samotnému legislatívnemu procesu, ktorý nebol kvalifikovane zvládnutý. Chýba adekvátne zapracovanie Zelenej knihy Európskej únie s názvom „ Autorské právo a príbuzné práva v informačnej spoločnosti”.  Na základe tejto objektívnej reality je viac jako pravdepodobné, že v najbližšom období, ešte před vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie 1.5.2004 bude slovenský zákonodárný zbor nútený  súčasný autorský zákon novelizovať. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, ktorá pravdepodobne zmení charakter autorského zákona, princípy autorskoprávnej ochrany ostanú zachované aj naďalej, keďže aj slovenská úprava vychádza predovšetkým z platných medzinárodných dohovorov o autorskom práve a právach príbuzných autorskému právu.

  Continue reading Je autor chránený druh? (2. časť)

Desať rokov od účinnosti Ústavy SR

Desať rokov od účinnosti Ústavy SR

(Demokratické princípy ústavy)

 

            Pred 10. rokmi 1. januára 1993 nadobudla Ústava SR plnú účinnosť a taktiež ňou sa pred 10. rokmi konštituovala samostatná Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov po zániku ČSFR. Druhým nástupníckym štátom je Česká republika. Ihneď prvý deň konštituovania Slovenskej republiky ako samostatného, nezávislého a suverénneho štátu, t. j. 1. 1. 1993, jej existenciu uznalo 91 štátov sveta. Podnes Slovenskú republiku uznalo vyše 130 štátov sveta. Ku koncu prvého roka vlastnej samostatnej štátnosti mala Slovenská republika nadviazané diplomatické styky so 107 krajinami sveta a dnes ich  má už s vyše 120 krajinami. V súčasnosti má vo svete 58 zastupiteľských úradov, 6 stálych misií a 5 generálnych konzulátov.

            Ústava Slovenskej republiky sa skladá vlastne z dvoch častí. Jednou z nich je Preambula a druhá sa člení na deväť hláv, ktoré sa členia na jednotlivé oddiely a celkovo 156 článkov. Štruktúra ústavy je usporiadaná podľa úpravy najdôležitejších spoločenských vzťahov, ktoré sú rozhodujúce pre chod a riadenie spoločnosti a štátu, pre realizáciu jeho funkcií a v neposlednej miere i pre stabilitu a integráciu spoločnosti. Možno teda povedať, že preambula a jednotlivé hlavy Ústavy SR logicky na seba nadväzujú a vytvárajú uzavretý celok, ktorý je zrozumiteľný v podstate každému občanovi Slovenskej republiky, a to najmä z hľadiska zakotvenia inštitútu práv a slobôd občanov. Continue reading Desať rokov od účinnosti Ústavy SR

Recenzie

MIROSLAV ROBERT KAME:

INFARKT SVETLA

(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2001)

 

  Pestrosť v živote Miroslava Roberta Kameho určite nechýba. Vyrovná sa prinajmenšom pestrosti jesene. Okrem toho, že píše nekonečne hĺbavú poéziu, ktorá nestráca na svojich šesťdesiatich dvoch stranách Infarktu svetla ani zrnko zo svojej polemickosti, venuje sa aj skladaniu piesní. V obidvoch prípadoch má naporúdzi nielen svoj momentálny život, ale zatúla sa i do spomienok, ktoré si priniesol z Kanady. Svoje poetické (vý)plody doteraz publikoval v Literárnom týždenníku a Slovenských pohľadoch.

  Fantázia, ktorú M. R. Kame vlastní si medze určite nekladie. Je jednoduché predstaviť si ju ako uvoľnene vesluje pomedzi obrovské mraky vzťahov a mapuje život z každej možnej strany. Hľadá, a dôležité je, že aj nachádza všetko, čo stojí za poryv ľudských myšlienok. Alebo sa len tak usadí na tých najnebezpečnejších miestach a s detskou naivitou čaká, čo sa bude diať. Možno aj … Infarkt svetla.

  Continue reading Recenzie

Almanach 25: Próza

KAMILA BALCOVÁ

More, ktoré je každý deň iné.

 

 

Práve zapadlo slnko za hory, na ktoré mám výhľad každý deň z môjho okna. Oblaky sa presúvajú voľným nebom tak nenápadne a ticho, a predsaa by som na ne dokázala pozerať donekonečna. Obloha, vzdialenosti, sloboda.

Mám v sebe toľko vôle žiť a milovať, chcem sa naplniť do mojich predstáv a fanatízií, do môjho obrazu o sebe. Chcem byť obrazom v mojom vnútri. Chcem dať svetu niečo nové, chcem spoznávať svet a život a v jeho elementárnej podobe, v kolobehu celého bytia, tak rýchleho, tak až neuveriteľne veľmi rýchleho, až mi  prebiehajú zimomoriavky po chrbte. Sú to pocity, ako keby som tušila, že všetko je len pár okamihov, ktoré si človek uchová  sebe, vo svojom vlastnom univerze, vo vlastnom pôsobení. Naše pôsobenie.

Ako ťažko je pre nás uvedomiť si náš koniec. Nechcem nad tým rozmýšľať. Je to tak deprimujúce, až sa človek musí na dtým s veľkým škodoradostným úškľabom pousmiať. Oblaky sa posúvajú, už nevidím tie, pri ktorých som začala písať. No mám na ne spomienku.

Mala som mnoho plánov, ktoré som chcela kedysi uskutočniť. Teraz chcem len jedno. Počuť. Život vnímam úplne ináč ako kedysi. Mám na seba veľké požiadavky. Mám v sebe hlas, veľmi silný. Ako keby to bola tvár, dosiaľ ešte nepoznaná. Hovorí mi, načúvam jej, no prehlušuje ju každedenný kolobeh. Je to čosi nové. Vôľa konať dobro, úplne nezištne, pozorovať ľudí.

Continue reading Almanach 25: Próza

Almanach 25: Odpovede

ODPOVEDE (2/2003)

 

 

  • Peter M. (Senica): Zaujímavé momentky. Sľubné. Aj viac pošli. Nateraz odkladáme aočakávame ďalšie. Oplatí sa poslať. Ach, áno… Tá próza cez mail prišla akási nečitateľná, technická chyba? Pošli ešte raz.
  • Eva N. (Vranov nad Topľou): Celkom slušný rozbeh, no zdá sa, akoby ťa niečo brzdilo… Možno téma? Pokús sa (keď už to musí byť…) písať oláske inak ako to robia takmer všetci… Veď tá tvoja je istotne iná ako ostatné, azároveň tá istá?! Kto sa má vtom vyznať? Píš apošli. Azda niečo „nezamilovanejšie”…
  • Janka T. (Mýtna): Poviedka Ako sa rodia nové oči sa mi javí ako priveľmi lacno spracovaná: pokus ocitlivý príbeh, ktorý však vtvojom prípade končí akýmsi obohratým apatetickým gestom: (cit.): „… niečo, čo je nad všetkým, čo dokáže vymeniť ľudské oči anaučí vidieť srdcom.” Tiež rozsiahle opisné plochy nudia aodpútavajú pozornosť. Druhý text je zaujímavejší, čítavejší, energickejší. Tak nejako. Ibaže mi unikla pointa… Skús to domyslieť, popracuj apošli! Bude ako nebolo, juchú! Continue reading Almanach 25: Odpovede