Mys Štiavnica – raj poézie
(nad zemou aj pod zemou)
Drahoslav Machala
Život ten veľký režisér občas ponúka príležitosti, ktoré je hriech nevyužiť. Bol som muž stredného doletu, nemal som čas váhať a bol dobre rozbehnutý. Dokonca tak, že mi v práci nestačili spolupracovníci ani kamaráti. Všetci si za chrbtom ukazovali na čelo kam sa tak ženiem. Mne však bolo v práci v Národnom literárnom centre dobre, ako rybe vo vode.
Božena Krížiková a Igor Navrátil zo slovenského veľvyslanectva mi po Večere slovenskej literatúry v Paríži, na ktorom sa predstavili Peter Glocko, Jozef Mihalkovič, Štefan Strážay a Ján Buzássy dohodli stretnutie s riaditeľom Moliérovho divadla Michelom de Maulneaom. Sú stretnutia, keď si ľudia padnú aj intelektuálne do oka. To sa stalo nám dvom: Michelovi de Maulneovi a mne. Vedel som, že Slovensko má v 20. storočí básnikov akým niet v Európe páru. A Michel mi navrhol, že je ochotný aj schopný predstaviť v Paríži čaro slovenskej poézie v celej generačnej šírke. Ihneď som ho pozval na Slovensko. A keď priletel na jar roku 1997 do Viedne, išiel som poňho osobne. Zobral som si štyri dni dovolenku a spýtal som sa Michela, čo chce na Slovensku vidieť. Povedal mi, že najmä drevené kostolíky na východnom Slovensku! Cestu s riaditeľom Moliérovho divadla som začal štýlovo, kvôli tomu som jeho – Parížana budil už o piatej ráno. Nevyspatý ma ako hostiteľa nechápal…Vyviezol som tohto Francúza autom rovno na Bradlo, porozprával som mu o Slovákovi, ktorý sa stal francúzskym generálom a potom sme spoločne pri Štefánikovej mohyle zažívali priam gýčový východ slnka. Takýchto čarovných prekvapení nám potom Slovensko ponúkalo každý zo štyroch dní, ktoré sme spoločne prežili. V Slovenskom národnom archíve držal v rukách originály Štefánikovych listov vo francúzštine, osobitne sa zamiloval do Kežmarku a v okolí Bardejova sme vliezli do každého možného dreveného kostolíka. Nazval som si ho Smädný pri prameni, lebo tohto vnímavého Paríža zaujímalo všetko: historické súvislosti, literárna prúdenia aj zdroje inšpirácie slovenskej literatúry v Levoči, architektúra aj kultivovanosť slovenskej krajiny. Michel sa tak nadýchal Slovenska, že mu už uviazlo rovno pri srdci. Vracali sme cez Banskú Štiavnicu, ktorá bola mojím záverečným tromfom, lebo som kedysi ako novinár v akcii Záchrana pokladu pomáhal obnovovať jej úžasnú historickú tvár. Po ceste sme mali dosť času, aby sme vydumali Mesiac slovenskej poézie v Paríži. Continue reading Mys Štiavnica (Drahoslav Machála)