Hermann Hesse

HERMANN HESSE – FILOZOFUJÚCI LITERÁT

        

„Nie som učiteľ ani vodca, som vyznávač a človek horlivý a hľadajúci, ktorý ľuďom môže dať len jedno – čo najpravdivejšie vyznanie toho, čo sa mu v živote prihodilo a čo sa preňho stalo dôležitým.”

 

       Nemecký spisovateľ Hermann Hesse (1877 – 1962), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru ma zaujal svojím spôsobom písania, svojím záujmom o ľudskú dušu, bol mi blízky jeho osobný zápas o seba samého, o dôstojné miesto človeka vo svete. K označeniu „filozofujúci literát” ma viedol charakter samotných otázok, problémov, ktoré Hesse tematizuje: problém človeka a jeho bytia vo svete, problém porozumenia ľudskému bytiu v celej jeho hĺbke a úplnosti, ďalej spôsob akým o problémoch uvažuje: nielen problém artikuluje, ale zamýšľa sa aj nad tým, ako ho formulovať, či ho vôbec možno vyjadriť a ak áno, potom akým spôsobom, akými prostriedkami. Vo svojich literárnych prácach tematizuje podobné problémy, akým sa venuje filozofia: problémy človeka, bytia, problém hľadania pravdy, zmyslu ľudského života atď. Nerobí to však v abstraktno-všeobecnej rovine ako filozof, ale prostredníctvom konkrétnych, individuálnych osudov svojich hrdinov. V jeho podaní sa zápas o zmysluplnosť ľudského života, zápas o seba samého ako autentickú bytosť uvedomujúcu si problematickosť  a zložitosť ľudského osudu javí plastickejšie a „živšie” než v abstraktnej filozofii.

Continue reading Hermann Hesse

Preklad R. Mlinarec

Robert Mlinarec (1966) súkromne študoval maliarstvo a vizuálne média u Georginy Rustisveli v Bitole v Macedónsku. Študoval filozofiu, etnológiu a informatiku v Záhrebe na filozofickej fakulte. Publikoval krátke poviedky, poéziu, eseje a stručné články v rôznych chorvátskych časopisoch a v Chorvátskom rozhlase. Prekladá z angličtiny, macedónčiny a slovinčiny. Jeho diela boli preložené do slovinčiny, nemčiny, maďarčiny, angličtiny, macedónčiny, poľštiny. Poviedka Trinásta reinkarnácia vyšla v zbierke Georginine suze (1997, Georgínine slzy), ktorá je akýmsi experimentom obsahujúcim jedenásť poviedok, skečov, v ktorých autor podáva náčrty pre romány, ktoré by z týchto poviedok mohli vzniknúť.

 

  Continue reading Preklad R. Mlinarec

Literárny klub (Lipt. Mikuláš)

Klub mladých autorov

pri Knižnici Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

v Liptovskom Mikuláši

Radka Berešíková

Narodená osemnásteho augusta osemdesiat jeden – to pre detailistov, ale ona vystačí s jednoduchosťou čísel: 18.8.1981. Motala sa v okruhu pár štvorcových metrov do deväťdesiateho siedmeho. Potom sa stretla sama so sebou, v nekonečne…

Nikdy sa nešprtala v otázkach typu „prečo píšem?” a „čo mi to dáva?”. Poéziu od začiatku vnímala ako svoje najvlastnejšie Ja. Chytili sa obe za ruky ako odveké priateľky a jedna druhú sprevádzali po krajine Sen. Píše, lebo sa nehanbí sa svoje Vnútro, krajinu Sen, boží dar Nenormálnosti. Chce padať do duší ako dážď po ničivom období sucha, ako manna pre večne nenasýtené srdcia… Chce si dávať malé kvapky Života, olej do svojho motora, skrátka… odmeňuje Život za Život.

Continue reading Literárny klub (Lipt. Mikuláš)

P. F.-Žiška: Dotyky slova

Peter Farkaš-Žiška

Dotyky slova a súvislostí

        

(pokračovanie)

 

   Ak má význam hovoriť, tak hovorme, ak má význam písať, tak píšme. Ak má význam mlčať, tak nehovorme nič.

 

 

   Keď som odchádzal z muzikálu Vlasy, moja myseľ bola plná. Bola to skupinka mladých ľudí, ktorým patril celý svet: „ …verím, že je Boh, a verím v to, že Boh vie to, že boh som ja…”. A vlastne pritom ani nevedeli, kam patria. Patril im celý svet a nepatrili nikam. Vymykali sa zo všetkých štruktúr, aby sa nakoniec zmierili s tým, že nikam neutečú: „ … čítame o sebe pravdu leda z úmrtných oznámení.” Áno, smrť je v živote najpravdivejšia, lebo nerobí rozdiely. Tak človek uteká, aby sa nakoniec zmieril so všetkým. Beží so svojou nespokojnosťou, aby si predsa zachoval to, čo je cenné. Aby cestou postrácal všetko to, čo mu bráni vzlietnuť.

  Continue reading P. F.-Žiška: Dotyky slova

Poézia: J. Lenčová

 Jana Lenčová

 

N E P O K O J E

 

Niekedy padám vo vetre

do prázdna nerozvážnosti

V hlbokom dôverčivom rozjímaní

si vždy nahonobím nové rany

Akoby jaziev ešte nebolo dosť

Ako tulák

potĺkam sa svetom

s tvárou počmáranou čiarami

s kvetmi búrkových mrakov na klobúku

Radšej sa nespolieham

na svoju dobromyseľnosť

Je neistá ako všetky „možno” žien

Trpím prebytkom samoty

Je to jediný výdobytok civilizácie

Nonšalantne klamem

so šarmom starnúcich búrlivákov

Neraz presvedčím aj samú seba

Lož je len náplasť

Črievička

na ktorej sa pretancuje noc

a ráno sa nepotrebná zahodí

  Continue reading Poézia: J. Lenčová

Profil

Životopis

           

Volám sa Zvonko Taneski. Narodil som sa 12.marca 1980 v Kičeve, Macedónska republika.V roku 2002 som ukončil vysokoškolské štúdium na Filologickej fakulte „Blaže Koneski” na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Skopje (Macedónsko), katedra všeobecnej a komparatívnej literatúry, vedecký smer. Vďaka štipendiu vlády Talianskej republiky v programe na rok 2003 som absolvoval študijný pobyt na Univerzite pre cudzincov v Perugi (kurz talianskeho jazyka, literatúra, umenie a kultúra).

Od septembra 2003 som navštevoval kurz slovenského jazyka a slovenskej literatúry v ÚJOPUK, kde som sa (ako štipendista vlády Slovenskej republiky) pripravoval na dokončenie doktorandského štúdia. Od septembra 2004 som interný doktorant v odbore Teória a dejiny slovenskej literatúry, FiFUK, na katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy v Bratislave.

Continue reading Profil

Gorazdovská tradícia

Jubileum gorazdovskej tradície

PaedDr. Miroslav  H o l e č k o

 

Pred pätnástymi rokmi sme v našej najnovšej histórii zaknihovali zrod novej národno-duchovnej, kultúrno-umeleckej kresťanskej tradície. Je ňou, popri historickej všeslovanskej cyrilometodskej tradícii, novodobá svätogorazdovská tradícia Slovákov. Hlavným poslaním tradície je približovaním reálií o živote, osobnosti a jedinečnom inkultúračnom, apoštolskom, pedagogickom a diplomatickom diele nášho prvého po mene známeho vzdelanca – polyhistora a svätca Gorazda prispievať k šíreniu jeho úcty a kultu a zároveň k poznávaniu našich národných, kultúrnych a kresťanských prvopočiatkov, a tým k pestovaniu národného historizmu, kresťanského povedomia a národnej hrdosti Slovákov.

 

 

            Gorazd pochádzajúci z našej zeme, kosti a krvi sa pravdepodobne narodil okolo roku 830 vo veľmožskej rodine vo farnosti Mučeníky, filiálke Gorazdov. Štúdiom na latinských školách dosiahol hlboké jazykové, teologické a pedagogické vzdelanie a široký diplomatický rozhľad. Je pravdepodobným autorom myšlienky spájajúcej sa s pozvaním byzantských intelektuálov – vierozvestov Konštantína-Filozofa a Metoda kniežaťom Rastislavom do Staroslovenskej ríše s cieľom zavŕšenia kristianizácie našich predkov v II. polovici deviateho storočia. Gorazd bol vynikajúcim učencom, no najmä spoločníkom solúnskych bratov – vzdelancov, s ktorými vykonali nevšedné inkulturačné, apoštolské, kultúrne, pedagogické a diplomatické dielo. Položili ním základy kresťanskej kultúrnej orientácie vzdelanosti, národnej identity a štátnosti našich slovanských predkov – Slovenov. Svoju pozemskú púť arcibiskupa – metropolitu moravsko-panónskej arcidiecézy ukončil pravdepodobne po zániku Svätoplukovej ríše (rok 907).

Continue reading Gorazdovská tradícia

Letavy

Miriam Petráňová

Keď je leto, sú L E T A V Y

(správa z 19. medzinárodného letného tábora výtvarníkov)

 

Skončilo sa leto. A je mi tak pusto ako každý rok, bez rozdielu či som ten rok bola v lete niekde ďaleko alebo blízko. Zjesenieva sa. Upratujem stôl, ktorý je po lete obsypaný popísanými papiermi, ktoré už dávno mali byť obraté a zjedené. A tak to robím keď sa leto schová do septembra. Je čas neúprosného začiatku školského roka a keďže som už dospelá, do školy nechodím, ale traumatické zážitky vyvolávajú vo mne pocit, že som opäť prišla do školy neskoro. Toto všetko sa mi melie hlavou, keď si prezerám fotografie z leta, ktoré som urobila v dedine Krokava. Do tohto leta som ani ja nevedela kde sa nachádza Krokava.

Ale mala by som vám tento príbeh vyrozprávať od začiatku.

Continue reading Letavy

Próza: A. B. Pain

Agda Bavi Pain

Pitva 

Bledá ženská tvár na tvrdom lôžku. Viečka hanblivo sklopené, zvädnuté mihalnice, prepadnuté líca. Čelo akési väčšie, vyššie, vyduté; mimika čistá, uvoľnená, pod pleťou sochy. Krivky dvoch vrások od guľatého nosa ku kútikom dlhých úst, trochu nižšie kopček brady postrčený dopredu. Rozvášnené vlasy na studenom podklade ako mŕtva hadia hriva Medúzy. Čiasi ruka sa dotkne vlasov, koncami prstov pokĺzne po ich lesklej, chladnej dráhe. Odhalí drobné, okrúhle uši. Ľahký oblúk dolnej sánky, po ktorom chrbát ruky prejde trhane až ku krku.

Nad železnou posteľou stoja traja muži – zriadenec v bielom plášti, uniformovaný fízel vyššej hodnosti a muž, ktorý sa spiacej uzimenej žene, zakrytej len slabou bielou plachtou, prizerá bližšie. Predkláňa sa, chvíľami takmer s nosom na nose skúma od brady až po temeno kriedovú ženskú tvár so spiacimi očami, s rozohnenými, strapatými pačesami a krvavočervenými perami, skrývajúcimi v oboch kútikoch úsmev.

Continue reading Próza: A. B. Pain

Recenzie

MILAN  ABELOVSKÝ : Zľutovnica

(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2003)

 

Po zbierkach Chvíľa zblíženia (Osveta 1991), či Jaspis a karneol (Drevo a srd 1997)

vzišla z pera Milana Abelovského tretia zbierka poézie Zľutovnica. Je dôkazom majstrovského splynutia myšlienky a zaujímavej formy. V poézii, ktorú táto zbierka obsahuje, neexistuje žiadna interpunkcia (s výnimkou 8 prípadov opytovacích  viet) a nevyskytujú sa v nej ani veľké písmená.

 

Abelovský rozdelil publikáciu do piatich celkov. Práve vďaka tomuto rozdeleniu je jednoduché orientovať sa v nej a vracať sa ku konkrétnemu tematickému okruhu. Poézia je zrelá a veľmi jemná, plná básnických prostriedkov – predovšetkým sa v nej vyskytujú metafory, perzonifikácie, metonymie, prirovnania. Tieto obrazné pomenovania poskytuje autor čitateľovi na vlastný priestor a predstavy, ktoré sa v koryte básne formujú a vyúsťujú do, akoby spoločne nadobudnutého konca.

  Continue reading Recenzie

Štátoprávny a ústavny vývoj…

Jaroslav Chovanec

Štátoprávne postavenie Slovenska od roku 1939 až do 1948 v Česko-Slovensku

 

Slovenská republika (1939 – 1945)

            Koncom tridsiatych rokov prebiehal štátoprávny vývoj už v rámci plánov Adolfa Hitlera na ovládnutie aj zvyšku českých území, a to prehlbovaním rozporov medzi Čechmi a Slovákmi a využívaním záujmu Maďarska o znovuzačlenenie území bývalého Uhorska do Maďarska. Zámienkou na zásah Nemecka bol zákrok pražskej vlády, ktorá sa v záujme udržania celistvosti ČSR 10. marca 1939 rozhodla vojensky zakročiť proti autonómnej slovenskej vláde (tzv. Homolov puč). Po prijatí Hitlerovho návrhu vyhlásil Snem Slovenskej krajiny 14. marca 1939 samostatnú Slovenskú republiku ústavným zákonom č. 1/1939 Sl. z. [1]

            Vznik slovenského štátu uchránil veľkú časť územia Slovenska pred rozdelením medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko. Zachoval sa tak – neskôr síce ovplyvnený vojnovými pomermi – určitý priestor na rozvoj národného života. Slovenská štátnosť sa spájala s odstránením predchádzajúcich sociálnych, zamestnaneckých, jazykových, hospodárskych, kultúrnych a politických diskriminácií. Základy celkovej prestavby slovenskej spoločnosti mala vytvoriť Ústava.

Continue reading Štátoprávny a ústavny vývoj…

Všeličo

Rekviem za Cenou Slovnaftu

Po začlenení akciovej spoločnosti Slovnaft do skupiny MOL sa pravdepodobne končí niekoľkoročná tradícia Literárnych cien Slovnaftu. Budapeštianske vedenie dalo najavo, že sa necíti byť viazané doterajším štatútom, podľa ktorého cenu udeľoval predseda predstavenstva Slovnaft, a.s., na základe návrhu predsedu SSS za významné diela z oblasti literatúru faktu (non-fiction). Ceny v predchádzajúcich rokoch postupne získali Ján Litvák za reportáže z Indie, Vladimír Ferko za knihu Zákon smotany, Roman Kaliský za knihu Na poslednom úseku, Vincent Šabík za eseje Diskurzy o kultúre a Ján Tužinský za eseje Postmoderna – Smrť literatúry.

 

Continue reading Všeličo

Almanach 25: Próza

Rastislav Boroš

Kaput (love story)

 

Máme pred sebou zopár zaujímavých ľudí, predavačka cestovných lístkov Klárika, večne na tej istej stanici, v tej istej nemeniacej sa miestnosti s rozlohou možno štyri metre štvorcové, tá istá štikačka, hoci v poslednej dobe počítač, ktorý nemá rada, pretože jej má prácu uľahčovať, čo sa jej doteraz vôbec nezdá. Klárika patrí do generácie predavačiek, ktoré búchali masívnou pákou do cestovných lístkov z tvrdého papiera, nie nepodobného tomu z cigaretových škatuliek; nenávidí cigarety, aby som nezabudol.

Záhradník Fedor, dôchodca so slabým, ale veľkým srdcom, ktorý upravuje okrem svojej elegantne zostrihanej záhradky aj staničné kvety a trávu; nie, záhradník tiež nefajčí; prácu robí z vyšších dôvodov, pre peniaze určite nie, miluje ju, prestrihal sa celým životom až na zaslúžený odpočinok; a vopred vás upozorňujem, že záhradník vrahom nie je, no a keďže ním nie je (a mal by byť!), ďalej je pre nás zbytočný a všetci sa s ním rozlúčime: pááá, pááá, Fedor!, hoci možno ho ešte niekde v texte použijem, takže radšej Fedor, počkaj, nikam nechoď, nemusíš sa hneď urážať, vráť sa! Fedor! Continue reading Almanach 25: Próza

Almanach 25: Odkazy

Odkazy

 

* Rastislav B.: Poviedka Kaput je vtipná a má gule… z môjho čitateľského pohľadu  sa to tak javí. Básničky?! Nuž, lekná na jazere a ostatné cukrovinky sú mi akosi proti vkusu. Poviedka Dieťa, ktoré… ma zaujala pointou, prvkami absurdnosti, a napriek tomu civilnému tónu, no prekážali mi detaily. Napríklad také maličkosti, že hlavný hrdina pije v staničnej reštaurácii presso a Martell. To je teda nejaká nóbl stanica! Obyčajne by sa v „staničnej” očakávalo zatuchnuté pivo, alebo obyčajný „turek” a rum. Ale to je len taká moja skúsenosť. Možno ty cestuješ inak, a možno to nebola stanica na Slovensku, a možno… Inak fajn, pošli ešte niečo. Stačí jedna poviedka, niekoľko básní.

  Continue reading Almanach 25: Odkazy