Almanach 25 – próza

Eliška Kostková, 18 rokov

Záhrada, v ktorej sa objímajú stromy

 

     Tak toto snáď nemyslí vážne. Sedí si tu ako doma, pije kávu, ktorú som mu pred chvíľou sama dobrovoľne uvarila, žuje koláč, ktorý som mu ponúkla, a milo sa pri tom usmieva. Už to ďalej nevydržím. Vzala som si svoju kávu medzi palec a ukazovák tak, aby som si okrem duše nepripálila aj prsty, a otrčila som mu chrbát. Ani neviem, ako som vyšla von z kuchyne, v ktorej sa mi dýchalo akosi priťažko. Zastala som na kamennej zemi pred domom a prerývane vdychovala príjemný dedinský vzduch.  

Neuveriteľné. Vždy som dúfala, že sa tohto nedočkám a teraz…Toľko vecí sa vo mne búrilo…Toľko emócií…

Continue reading Almanach 25 – próza

Almanach 25 – odkazy

ODKAZY 3/2007

 

– Antónia T. (Košice): Poviedka „pomätená” vlastne ani poviedkou v skutočnosti nie je. Rozprávkový začiatok s „realistickým” koncom je celkom fajn nápad, no konečný výsledok textu v rozsahu 1ks A4 je až priveľmi povrchný a plytký. Azda by si text zaslúžil viac tvojej pozornosti. Keď už pre nič, aspoň pre to, aby si ho mohla nakoniec nazvať poviedkou. Druhý text „Dilema” nám „došiel” v akomsi zvláštnom formáte… Popracuj a pošli.

 

– Eva B. (KNM): K textu „Nová šanca” mi napadá len jedno slovo – nedokončené, neúplné. Takže máš „novú šancu” na dopracovanie. Mini-poviedka „Prepáč” má zvláštnu atmosféru, no takisto pôsobí na dvoch stranách akosi neurčito a zmätene. Ak chceš pokračovať v písaní takto koncipovaných poviedok, skús si napríklad prečítať aj nejaké Hemingwayove. Niektoré sú takisto krátke, no… A pošli.

  Continue reading Almanach 25 – odkazy