Slávik v žalúdku Golema (2. časť)

Básnik Emil B. Lukáč

 

Ak neverní sú všetci,

ja verný zostanem.

Nevymrie nikdy preci,

vďačnosť, kým žije zem.

Pre mňa si trpel, pre mňa

vzal bolesť, výsmechy.

Och radosť prenesmierna,

ber srdce naveky.

 

Zrak slzou skvie mi, svieti,

že´s umrel úbohý,

a z vlastných tvojich detí

nezná ťa premnohý.

Ty veľkou láskou hnutý

to všetko spravil si,

a dnes si zabudnutý,

nik na ňu nemyslí.

 

A s láskou stojíš pevný,

so srdcom nebeským.

A ak aj k tebe nie my,

tys verný ku všetkým.

Ku koncu verná preca

tá láska zvíťazí.

Zmožené dieťa schvie sa,

a k tebe priplazí.

neodíď, ostaň, prosím,

veď ja ťa v srdci mám.

Daj, nech ťa ďalej nosím

cez celý život tam.

Raz bratov zraky vrúce,

ich pohľad k nebu zrie

a srdcia milujúce

padnú ti v náručie.

/Novalis: Z duchovných piesní/

  Continue reading Slávik v žalúdku Golema (2. časť)

Jakub Rýchly: Som klon a cítim sa mimoriadne dobre III.

Notaji skoro kričal:

–         No tak, nastúp si do výťahu, rýchlo, ideš ako pripostratý. Tadeto, táák, polož ruku na  

      fialové svetlo… Abrakadabra! Čumíš, čo, obyčajný svetelný zámok… Predstavujem ti  

      tvoju kajutu. Dvesto metrov štvorcových, dve podlažia. V tej červenej oválnej    

      schránke máš skafander aj rukavice, kým sa budeš obliekať, prebehni si v hlave heslo  

      chmraňa a nabifľuj slová na lov.

–         Úžasné, ako mi ten buzícky oblečík padne. Síce vyzerám ako vyžitý havajský transsexuál, ale je to pohodlné, akoby som na sebe nič nemal.

Continue reading Jakub Rýchly: Som klon a cítim sa mimoriadne dobre III.

Medar Slovík: Horské dúšky medu

Medard Slovík, 33 rokov, básnik, prozaik. Autor debutoval novelou Kont(a)ranto, vydavateľstvo Solituto, Námestovo, 2003. Žije a tvorí na Orave.

Cyklus básní Horské dúšky medu je z rovnomennej básnickej zbierky, ktorá vyjde v roku 2007 vo vydavateľstve Rak.

 

 

HORSKÉ DÚŠKY MEDU

 

Doma

 

Doma už pár týždňov

žijem zo spomienok

na zadnom vrecku záplata

a starám sa o starú mamu

rozbíjam vajíčko

vôkol mňa

  Continue reading Medar Slovík: Horské dúšky medu

CDotyky

Wanastowi wjecy – Torpédo – Sony/BMG 2006

 

Keď v roku 1991 vydala muzikantská časť skupiny Lucie (Robert Kodym + Petr B. Chovanec) svoj debutový album Tak mi to teda nandej, nikto presne nevedel, akú má tento hudobný počin budúcnosť. A zrazu tu máme album s poradovým číslom sedem, ktorému predchádzala napríklad dnes už kultová platňa – Lži, sex & prachy z roku 1992. Vráťme sa však k najnovšiemu albumu Torpédo. Robert Kodym a P. B. CH. sú autori väčšiny hudby aj slov na platni, pri ktorej sa isto nebudete ani chvíľku nudiť, keďže disk ponúka špičkový rock and roll s interesantnými hudobnými nápadmi. Ďalej prispel jedným songom aj M. Ambrož zo spriaznenej Hudby Praha, a dokonca aj slovenská speváčka Jana Kirchner. K jej účinkovaniu v tomto projekte iba dve vety. Kirchnerová jednoducho nie je a nikdy nebude žiadna rockerka (…a mala by sa držať svojho prispatého folk-popového soundu…),  jej silený prejav pôsobí  v piesni smiešne až trápne. Čudujem sa tvorcom albumu i producentovi P. Karlíkovi, ktorí inak podali špičkový výkon, že si ušpinili platňu tak podpriemernou skladbou. Inak nemôžem CD-čku vytknúť ani to najmenšie. Wanastowky vždy pridali do svojej hudby nástroje, ktoré používa v rocku málokto – dobro, banjo, mandolína, gajdy zaznejú prirodzene a sviežo, akoby tam vždy patrili. Samozrejmá je bohatá, inštrumentálne vrstvená košatosť hudby a uvoľnený spev, akoby vystrihnutý zo 60. – 70. rokov minulého storočia, keď vznikali základné míľniky rockovej hudby. Wanastowi wjecy, to je nádych Led Zeppelinu a art rocková pompéznosť v jednom. Plus výborné kontroverzné texty, ktoré si s chuťou čítate z bookletu aj pri ďalšom a ďalšom pustení Torpéda. Kodym, či P. B. CH. provokujú nielen svojím ortodoxným rockerským vzhľadom večných „máničiek”, ale samozrejme najmä textami, ktoré šťúrajú špicatým, čierno nalakovaným bezbožným nechtom do čohokoľvek. Boľavých častí histórie, vzťahov, zvykov, návykov, či zlozvykov. A robia to úderne, so šarmom a poéziou, čo by svedčala nejednému prekliatemu básnikovi, minulosti, či súčasnosti. Album Torpédo je jednoducho jednou z hudobných udalostí roka 2006. Môžeme sa iba tešiť na jesenné turné, ktoré Slovensko našťastie neminie.

 

  Continue reading CDotyky

Recenzie

Robert Bielik: Sansilia (alebo poznámky medzi nebom a zemou)

(Vydavateľstvo Petrus, Bratislava 2006)

 

„Ráno pri rozlúčke Ronit vyzvedala, ako nazvem svoju knihu. Opravil som ju, že vždy píšem iba poznámky a tieto majú pracovný názov podľa mongolskej púšte. Tatlamakan,” vysvetľuje v knihe svoj pôvodný zámer Robert Bielik, autor, ktorý sa snaží, aby sa jeho myšlienky stali jednou z ciest, ktoré človeka odprevadia do sveta, kam ak raz vojdete, už nikdy nevyjdete. Rovnako ako život, rovnako ako smrť. Pretože to Tatlamakan v skutočnosti znamená. Napriek tomu Sansilia, pre ktorú niet vysvetlenia, pre ktorú niet podoby. Vymyslela ju Ronit z Tel Avivu, no ani sama nevedela prečo a ako. Jednoducho si povedala, že presne tak by nazvala svoju knihu, ktorú nikdy nenapíše… Napriek tomu – Sansilia existuje. Zhmotnená nielen na papieri, ale v mysli každého, kto si k nej sadne a prežije s ňou pár príjemných chvíľ.

Continue reading Recenzie

Štúrova filozofia štátu a ozbrojený boj Slovákov proti maďarskej revolúcii

        Praktické vyvrcholenie Štúrových názorov na štát z pozície riešenia slovenskej národnej otázky vyústilo do ozbrojeného boja slovenského dobrovoľníckeho zboru pod vedením Štúra, Hurbana, Hodžu a ďalších proti maďarskej revolučnej armáde.

            Táto stránka etapy Štúrovej praktickej politiky, jeho verejnopolitického pôsobenia patrí pri celkovom hodnotení a interpretovaní medzi najprotirečivejšie a zrodila mnoho sporov, ktoré zasa podnietili rôznorodé vykresľovanie Štúra podľa protirečivých politických, ideologických alebo sociálnych a nacionálnych orientácií jednotlivcov alebo skupín pertraktujúcich sporné, zväčša subjektivisticky ladené názory.

   Continue reading Štúrova filozofia štátu a ozbrojený boj Slovákov proti maďarskej revolúcii

Almanach 25 – próza

Veronika Dianišková

 

Tiene

 

Každý večer presne o šiestej sa v kaviarni v centre mesta otvárajú  dvere, dlážka vŕzga pod svižným krokom kohosi, kto očakáva veľkú spoločnosť. Potom nastane ticho. Keď sa starý muž rozhodne znovu vykročiť, jeho pohyby sú váhavejšie. Pomaly, rozhodujúc sa, či vykročiť alebo sa obrátiť a ujsť, nakoniec kráča k stoličke.

Dnes sa rituál opakuje.

Starý muž si sadne, rukou si podoprie bradu. O pár sekúnd kývne na čašníka, ten pribehne a bez slova zapaľuje sviečky v starodávnom svietniku. Sviece žiaria a starý muž sa nakláňa k plameňom. Tiene okolo stola sa prudko predlžujú, okolitá vrava nevdojak tíchne a starý muž začína spievať mäkkým hlasom prastarú pieseň neznámeho žánru, neznámym jazykom. Nikto netuší, ako dlho to trvá, ale keď nastane ticho a všetci opäť popíjajú svoju kávu, zisťujú, že celkom vychladla. Čašník má nasledujúce minúty plno práce s varením novej. Keďže si na večerné uspávanky starého muža už zvykol, pravidelne sa pripravuje na nával objednávok tým, že si zabezpečuje množstvo brigádnikov. Brigádnici nikdy nepočuli prastarú pieseň. Sú natoľko vykoľajení, že počas rozdávania novej kávy väčšinu povylievajú. Preto v tejto kaviarni každý večer o siedmej neznesiteľne rozvoniava káva, vôňa sa rozlieva z kaviarne do ulíc a láka množstvo nových, uzimených zákazníkov, ktorí si posadajú, kde sa len dá, a ak sa už nezmestia, odvážia sa aj k stolu starého muža.

Continue reading Almanach 25 – próza

Almanach 25 – poézia

Eva Malíková

 

Zachráň ma pred tým, čo chcem

 

Zachráň ma pred tým, čo chcem.

Boli by to preplatené dni za múrom tvojej priazne.

Zachráň ma pred tým, čo chcem.

Ak ešte dokážeš zistiť, kde to viazne.

 

Potkýnajúc sa čakám, či začneš…

Zachráň ma pred tým, čo chcem.

 

Zadus tie sny ako lacnú cigaretu.

Daj reťaz na ruky.

Zdravého z lazaretu.

 

Sprav občas niečo, čo nechce čas.

Zachráň ma pred tým, čo chcem.

Kým sa to rozplače naplno v nás.

Continue reading Almanach 25 – poézia

Almanach 25 – odkazy

Odkazy 2/2007

 

* Lukáš H.: Z tvojej básničky: „Si nádherná jak ruža zvodná/ moja láska k tebe nikdy/ nevyhasne,/aj keby moja temperatúra srdca/ stúpala až na samé nebo,/ vždy to kúzlo ako morský víchor prinesiem ho.” Nuž, nikto v redakcii nepochybuje, že tvoja láska je „jak ruža zvodná”, ale načim ti azda schladiť „temperatúru”, vydýchnuť a pokúsiť sa napísať aj niečo iné ako o svojej zvodnej ruži. A hádam i bez fráz.. Potom istotne pošli!

  Continue reading Almanach 25 – odkazy