Martin VLADO: Obnovovanie kvetu

Martin VLADO

 

OBNOVOVANIE KVETU

 

(z pripravovanej knihy básní)

 

madrid

 

je úžasné žiť v košiciach

a večer

zájsť do madridu –

libressa na vrátnej

neďaleko domu v ktorom býval

karol pém

 

madrid je trochu ošarpaný

s dievčatami v norme

sedíme počúvame pivo

pijeme básničky

krájame dym

ak chceme

aj na kosoštvorce

 

marcel mi rozpráva

ako veľmi chcel mať sestru

„mám nevlastného brata” vraví

 

„bol mi ako vlastný

je mi ako sestra:

už desať rokov som ho nevidel”

 

vraví mi…

 

 

 

 

 

dlhé strašne dlhé leto

 

na streche internátneho baraka

sa opaľujú evy

túžobne čakajúce

na svojich adamov

 

sú pekné

sú určite pekné

ináč by sa neopaľovali na streche

ináč by sa neopaľovali vôbec

 

oproti

v izbe

s výhľadom na strechu

vážne dievča

trochu neistou rukou

odkladá

otcov vojenský ďalekohľad

 

jej princ

nebude adam

 

 

 

 

 

 

 

spomienka

 

prach

prstom

na dosku stola

 

spomienka:

čiapka z novín

biely

tikajúci dom

 

ukazovák –

 

až potom

ako hlaveň

 

 

 

 

 

prosba

 

podľa najnovších výskumov

alkohol aj v malom množstve

ohrozuje naše zdravie

 

neodporúča sa

ani pohárik červeného

 

v tom prípade

nech mi aj naďalej prospieva

čo mi už zase škodí

 

o to ťa Bože

ja múdry a hlúpy

 

dokrvava prosím

 

 

 

 

 

 

 

 

R. L.

 

blázon spod mosta mi rozpráva

ako mu chutí život

(vraj je horký)

 

uprostred reči

si vypýta

papier a ceruzku

 

no vzápätí mi ten čistý hárok

vyšklbnutý zo školského zošita

a lacné

čínske pero

podá späť:

 

„napíš jedno jediné slovo

ktoré je pre teba v tejto chvíli

alebo v celom tvojom živote

najdôležitejšie”

prikáže a zapije to

 

napísal som meno

stvoriteľa neba i zeme

sveta viditeľného i neviditeľného

 

„chýbajú ti tam ešte dve písmená”

povie Rudo

a medzi BOH

mi pre ne urobí miesto

 

 

 

 

grog

 

oproti univerzitnej jedálni vchádzam do krčmy

pri výčapnom pulte si beriem grog

a usadím sa

pri stole čo vyzerá ako veľká

obrátená bedňa od zeleniny

 

zapálim si

a snažím sa nemyslieť

na predvianočnú atmosféru

nedarí sa mi –

budem sám

 

kedysi

ešte ako malý chlapec

som si vsugeroval

že ak budem na niečo intenzívne myslieť

nevyjde to

možno to chápať

aj ako prevenciu pred sklamaniami

z toho po čom som túžil a nedostal

alebo nedosiahol

 

ale teraz myslím na smrť

a popri tom

si na papier

 

zapisujem konečnú podobu básne

 

 

 

 

 

1:1

 

na vianoce si mi

kúpila knihu

 

nepáči sa mi

no inšpirovala ma

k napísaniu básne

 

tú báseň

som ti venoval na vianoce

 

 

 

 

 

 

 

možno

 

mám len zopár priateľov

a iba o čosi viac

obľúbených knižiek

 

ktoré majú

tiež iba niekoľkých

obľúbených čitateľov

 

medzi ktorých

možno

patrím aj ja

 

 

 

 

 

 

z vody svätého ignáca

 

mama mi dáva piť

z vody svätého ignáca

„len pi” vraví

„tá voda ťa uzdraví”

 

pijem

a o Bohu

viem tak málo –

ani na šálku čaju

 

len to že na mňa myslí

drží ma za ruku

 

a ja sa hanbím

 

 

 

 

 

 

 

 

 

xxx

 

„ako sa bude volať?”

opýtal sa doktor švarc

mojej matky

na smrť vyšťavená

šťastná mama

vyslovila moje meno

 

žid si zapálil

a unavene riekol:

„povedzte M. že túto noc

mu darujem”

 

tak som si zamiloval noc

a kaviarne

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.