Tomáš Kellenberger: básne

Tomáš Kellenberger

 

 

ÓDA

Nad ránom oheň z diaľok život vdýchne

do mĺkveho univerza

železná pravidelnosť procesu

svojou krásou ohromí

Srdce, čo planie láskou pre nás

 

Zem ruky k žiare lačne vzpína

ako putujúci beduín

a každý kúsok prírody

 po oáze prahne

Prístav, kde môžeme zakotviť

 

Bez tónov vzduch si nápevy píska

na syrinxe z Tróje

zajtrajšok cez doby minulé

spoznať a dáva

Myslenie vesmíru len jedno jestvuje

 

Brázdami v jazere večnosti voda rozpráva

pod rybami striebrochrbtými

akoby vlny generáciam

ďalším posolstvo niesli

Kúpeľ, ktorý dušu zázrakom očistí

 

 

 

NAŠA GENERÁCIA

Sme trochu zničení; opotrebovaní životom, ktorý je niekedy príliš krutý.

Sklamaní v láske ostávame verní alkoholu.

Domáce zvieratká milujeme viac než ľudí.

 

Sme trochu rozhasení, pretože tlaky spoločnosti pôsobia často nadmieru na náš

vývoj.

Nervová sústava vykazuje preťaženie.

Všadeprítomný stres pôsobí ako kyselina – rozpúšťa aj tie najželeznejšie zásady.

 

Sme trochu labilní, bezcieľne sa potácame zo dňa na deň.

Chýba nám energia, more chuti s dobrou náladou.

Nevieme čo skôr, no väčšinou nejdeme do hĺbky (plytčiny nadovšetko).

 

Sme skrátka ďalšia generácia predchádzajúcej generácie (každá má svoje problémy).

Gény sa stáročnými mutáciami máličko vybili.

Výrobky vykazujúce závady ako zubný kaz v ústach.

 

Ale treba stále dúfať, že sa to zlepší.

Nesmieme strácať nádej i keď nás otupuje vyžarovanie z televízie a slúchadlá

walkmanov,

cd-manov a iných…. manov rozbíjajú ušné bubienky.

 

 

 

 

 

HORROR VACUI

Stroskotanec uprostred oceánu izby.

Viac mŕtvy než živý.

Hlavou sa nápady kotúľajú.

 

Keby tak prišiel niekto blízky,

rozohnal oblak sivý.

Kto ukáže mi cestu k raju?

 

Ručička z hodiniek ti hrdlo podrezáva.

Krvácaš pomaly, no o to väčšmi.

Čas skučí: „Už je čas!”

 

Byť osamelým nie je žiadna sláva.

nudíš sa – tak veľmi.

Praješ si nech (tento) deň vezme fras!

 

Vyprázdnený ako dopitá fľaša od whisky.

Vnímaš svet vo farbách čiernych.

Klobúk, čo odvial vietor.

 

Nevidíš si ďalej od misky.

patríš medzi tých nemohúcich, biednych.

Máš vypnutý šťastia receptor.

 

 

 

ATOLOVA HARFA

Rozľahlé námestie.

Hudba do tanca hrá.

Na lavičke vysedáva partia odkundesov.

začína jarná nálada.

 

Fontána tíško pradie.

Ponad ňu prelietajú vtáci.

Oproti stojí krčma.

robotníci sú v práci.

 

Brechot psov.

Páriky na prechádzke.

Už sa otepľuje

Dajme zelenú našej láske.

 

Cigara v ústach.

Slnko sa za mraky ukrýva.

Zástupy ľudí.

Okolo prešla diva.

 

 

 

 

HROZNOVÉ HODY

Pohyby slnka vo vrcholcoch stromov hľadia tvoj obličaj

Vánok si hudie tichú pieseň, ktorou voda sa rozčerí

Pomedzi rady viniča ticho prechádza bakchus

 

Zbieraš sladkasté hrozno, strapce do košov padajú

Súlad pracujúcich napĺňa záhradu radosťou

 

Na hojdačke sedí vila z obdobia rokoka

Jej rozpustené vlasy, jej obraz v kvetinách

Tance bielych motýľov prezradia tajomstvo života

 

Hroznom nabitý preš prehovoril jediné mohutné „vrzg”

Potom už šťava steká do pristavených hrnčekov

Chuť úspechu nadúva plachty brucha

Spoločne cestujeme do neznáma

 

 

 

 

 

ODLIŠNÉ SKUPENSTVO

Čas sa nám vlečie ako úhor chytený na udicu.

Myšlienky stoja v mozgu ako lyžica v hustom kréme.

Cvaká zapaľovača – je to uzáver pištole.

Kanón vystrelí povestné: nuda! nuda!

Strnulé oko zažiari oranžovou farbou.

Vypúšťaš démona z fľašky.

Dymové signály indiánov plynú k nebesiam

ničím nehatené, priehľadné.

A cigareta starne,

vlasy jej šedivejú.

 

PUNK Z BRATISLAVY

ŽENY ČO ROBIA Z MUŽOV OPICE

 

Kráčaš si hore ulicou akoby si sa kĺzala po ľade

Tvoje ladné pohyby mačky, ktorá vyšla na lov

Máš útle boky a pohľadné nárazníky

Na takých ako som ja zvysoka kašleš,

pretože mojou prvou devízou je inteligencia

Tebe sa však páčia fotogenickí vygumovanci

s plnými vreckami (S tými to teda vieš!)

Madona, pozri sa na mňa!

Stačí kútikom oka

Neobmäkčí ťa ani keby som ti kľačal pri nohách

V ústach ruža – symbol lásky

Navštevuješ drahé bary, kde si dáš kávu so

šľahačkou alebo šejk

Neobťažuješ sa platením, účty rada nechávaš druhým

Krásavica z titulnej stránky magazínu

Ide ti o rýchly sex (tiež bezpečný)

Takto to skončí, keď niekoho nabalíš

Miluješ mocných chlapov, ktorí sa stále chvascú

Sú vrcholne sebevedomí, tvrdí a bezohľadní

Trielia za kariérou

Popritom chytajú baby ako si ty

tvoj zovňajšok je výstavný, no v hlave máš prázdno

(vykradnutý mozog)

Na perách ľahký úsmev – úškľabok do mesta

Pri hochštapleroch nerobíš žiadne drahoty

Múdrym sa vyhýbaš okľukou

Hej kočka, páči sa ti táto báseň?

Možno je práve o tebe

Tak sa nad sebou poriadne zamysli!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.