MAL BYŤ JIM MORRISON ZAVRAŽDENÝ?
Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona
Časť štvrtá
… istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona) [1], udiať vo februári 1971.
Nemenovaný právnik, ktorého cituje aj americké vydanie Rolling Stone č. 952/953 z júla 2004, údajne prehovoril pod podmienkou zachovania anonymity a okrem iného tiež tvrdil, že Max Fink mal dostať tajnú informáciu, že jeho známy klient má byť údajne vo väzení zavraždený či zlikvidovaný. Varovanie vraj Finkovi oznámil prominentný právnik z Beverly Hills Mickey Rudin, ktorého klientom bol napr. aj Frank Sinatra, a o ktorom bolo známe, že má blízke vzťahy s ľuďmi z administratívy vtedajšieho prezidenta USA Richarda Nixona… Rudin mal vtedy Finkovi navrhnúť, aby Morrison v záujme vlastnej bezpečnosti čím skôr opustil krajinu, pretože keď začne súdny proces, bude mu odobratý cestovný pas. Francúzsko, ktoré v tom čase nemalo so Spojenými štátmi uzatvorené žiadne zmluvy o vydávaní tzv. „sexuálnych” zločincov, bolo Jimovi navrhnuté ako logické miesto na útek. V mnohých materiáloch o Morrisonovom živote sa uvádza, že jeho odchod do Paríža bol viac-menej plánovaný „ozdravovací” pobyt, kedy sa chcel Jim dať do poriadku po nahrávaní posledného radového albumu s názvom L. A. Woman, oddýchnuť si od alkoholu a drog, viac sa venovať písaniu a svojej „vesmírnej družke” Pamele, ktorá odišla s ním. Spomína sa aj skutočnosť súdneho procesu, ktorý Morrisonovi visel nad hlavou ako Damoklov meč a vnútorne ho užieral, no doposiaľ sa nikde neuvádzalo, že Morrisonova cesta do Paríža bola útekom zo strachu o vlastnú existenciu, útekom zo strachu o svoj život…
Posledný notes Jima Morrisona…
Posledný „krúžkový” notes s poznámkami Jima Morrisona sa v súčasnosti nachádza v súkromnej zbierke pána Daleckeho – Jimovho známeho z čias jeho pobytu v Paríži. Je evidentné, že do tohto zošita začal Jim písať ešte predtým, než odišiel z L. A., čo autor článku v časopise Rolling Stone 952/953 z júla 2004 usudzuje podľa skutočnosti, že prvý záznam predstavuje: „Cahuenga Auto 466 – 3268″ (Cahuenga – údolie na východe Santa Monica Mountain v Los Angeles, Kalifornia; pôvodne: „kah-wen-gah” z indiánskeho jazyka Tongva, ktorým rozprávali pôvodní obyvatelia dnešného územia štátu Kalifornia – pozn. M. G.). Prvých dvadsať strán spomínaného notesa zapĺňajú verše a vízie, napísané Jimovým „verzálovým” rukopisom. Zápisy sú takmer bez škrtancov a opráv, zdalo by sa, že je to hotový rukopis knihy pripravený na vydanie. Na niekoľkých stranách sa nachádzajú nové verzie známych textov, ako napr. „The Ancient Ones” (Starožitnosti), „Winter Photography” (Zimná fotografia) či „Hitchhiker” (Stopár). Ďalšie strany obsahujú len dva alebo tri riadky, no písané písaným písmom, čo svedčilo zrejme o tom, že nad nimi Jim ešte premýšľal a plánoval ich dokončiť. Notes však okrem nových nádherných básní obsahuje i hŕstku vulgarizmov: „ JERK-BAIT SCROTUM, INC” (VYHONENÉ VAJCIA, akciová spoločnosť) a „Fuck Shit Piss Cunt” (Jebať Srať Šťať Piča)…
Predtým neznáma báseň „Impossible Garden” (Neskutočná záhrada) rozpráva akýsi príbeh o „krásnom grobianovi ako ja” a „najšialenejšej kurve v Christendome”. Nový text piesne, nazvaný „Now You are in Danger” (Si v ohrození), pôsobí ako Jimovo ohliadnutie za parížskou idylkou. Ďalšia strana obsahuje krátke verše k bluesovej skladbe: „We are two of kind/ You want yours, and I want mine” (Obaja sme rovnakí/ Ty chceš svoje a ja zase svoje). Nasledujúce strany sú popísané veršami, ktoré môžu byť azda i odkazmi na to, čím sa Jim zaoberal, nad čím premýšľal a čo sa mu preháňalo mysľou: Pamelina závislosť na heroíne, vlastná únava, alkoholizmus, predtucha toľkokrát „avizovaného” konca…
Strana 17: „She´ll get over it” (Ona sa z toho dostane)…
Strana 18: „What can I Say? What can I do? I thought you found my sexual affection stimulating” (Čo na to povedať? Čo mám urobiť? Bol som v tom, že vieš, že ma vzrušuješ.)
Strana 19: „UMHM/ Glorious sexual cool/ I´m finally dead” (UMHM/ Vznešený pokoj od sexu/ Konečne som hotový…)
Strana 20: „In that year we were blessed/ By a great visitation of energy” (V tom roku sme boli požehnaní/ obrovským prílevom energie)…
Práve tento notes mal Jim so sebou v igelitke spolu s dvoma kotúčovými páskami, fotografiami a niekoľkými papiermi, keď sa náhodou stretol s Philipom Daleckym, Zoziným priateľom. Jim sa domnieval, že na páskach je mimoriadne zaujímavá nahrávka, azda i preto, že si ju nemohol vypočuť, keďže doma mal len kazetový prehrávač…
Dalecky spomína: „Pamätám si, že som prechádzal cez rue de Rivoli, keď som náhodou stretol Jima. Dali sme si v bare drink. Spomínal, že by potreboval nahrávky z pások, ktoré mal so sebou, nahrať na kazety. Odvetil som, že s tým mu môžem pomôcť, a tak sme sa pobrali ku mne na 5 rue Chalgrin. Býval som blízko place de ĺ Etoile, čo bolo asi päť minút chôdze od baru, v ktorom sme sedeli. Vlastnil som malé nahrávacie štúdio s Revoxom (kotúčovým magnetofónom) a K7 (kazeťákom), a tak som mu prehral „veci” na páskach na kazety. Dali sme si potom ešte jeden drink, no odrazu sa Jim zdvihol a odišiel aj s kazetami preč. Akoby sa už nemohol dočkať, kedy si ich vypočuje… Vrátil som späť do štúdia a zistil som, že Jim si tam zabudol svoju igelitku. Bežal som k oknu, ale bol už v polovici ulice. Volal som naňho: Hej, Jim! Zabudol si si toto!” Pozrel sa na mňa cez plece a zakričal: „Dobre, nechaj to u seba. Ešte sa uvidíme. Nazdar!”…
Dalecky odložil Jimovu tašku do zásuvky. Na druhý deň odišiel so Zozo do Saint Tropez, kde nakrúcala film. Už nikdy viac Jima nevidel…
pokračovanie v budúcom čísle
(podľa amerického vydania časopisu Rolling Stones spracoval: Marián Grupač)
[1] Americké vydanie časopisu Rolling Stone 952/953 z júla 2004