Ponor sa do kalicha dieťaťa
nežné slzy
ako práve rozsvietené hviezdy
spŕchli
do kalicha
nájdená dúha
sa prelieva
cez hladinu dlane
na hladinu papiera
v tak dlhom hľadaní pútnik
prídeš pred galériu neviny
pohľadom
tichým
a iba jediným
zachytíš
svoje trvanie
Pole, kde sa nevrátim
Chodník horúci
od rozhŕňaných klasov
Na oblohe sa hrajú
na skrývačku
podoby oblakov
Čo pochopí
iba jediný dážď
z dozrievania poľa?
Skúšam
v tvojich očiach
koľko je v nich
obrazov
nevypovedaného
Tvoje pery
poťažkávajú môj smäd
po nedozretých slovách
v hrdle
ti tak pomaly
praskajú obruče
Nechcem
aby si kamkoľvek odišla
s prázdnymi očami
to pole
oťažieva
pod košeľou
Bol som ti
ako letný deň
na polceste poľom
Tajomstvo
Básne mladých
sú nemluvňatá
ktoré mrnkajú
o plnosti básnika
Neskôr vstanú
s pocitom víťazstva
Plnosť básnika
nevšedná láska
zatajenej
múzy
a láska
sa získa
poznaním
Poznanie
ktoré poraní
krváca veršami
Človek bol blízky a nepoznaný
neznámy
zas bol známy
a bol či zostal blízkym…
Koľko je ešte mnoho
iných verzií
Sú verše
čo ich prežili…
A báseň má
dušu
s filmom nádeje
Raz básne
budú
v nás básnikmi
Zostaň
Tak veľa lásky tak rýchlo vzplanie
a koľko z nej už zomiera
tak ako dym čo zo sviečok stúpa
a ostane medzera
medzi ohňom a medzi dymom
medzi plačom i slzami
medzi láskou čo ešte príde
a láskou
čo je za nami
Čo sprevádza tú dávnu lásku
vtedy keď veľmi vzplanula…
Raz bola láska dlho bola
a pri nás stojí ako minulá
A je tá istá
aj tá čo bola
aj tá čo preč sa poberá
Kto osloví ju spoza stola
Len zostaň
príď do večera