Edita Hilgarová: Ďalšie udychčané dejstvo

 niekde medzi …

 

Poštval

na mňa

všetky vône, 

slovom

šteklil

do ucha.

Potom

som

spadla

z oblakov

a prebrala sa

na balkóne.

 

 

 

(DO)PADY

 

vo sne

padám

zo schodov

stočených

v tvare hada

trepem

sa po nich

za niečím

možno

strateným

nikdy sa

nedozviem

čo ma tam

ťahá

 

vo sne

vždy padám

zo schodov

stočených

v tvare hada

kolmo

na hlavu

ten pád

sa nikdy

nezastaví

a hlavu

mi nikto

nenapraví

 

 

 

 

OUT

 

nalepená v okne

podrobne

prekutrávam nebo

 

nik po mňa neposlal

balón

lietadlo

ba ani čajku

 

hlavou

mi šumí

vodopád bláznov

čo včera odišli

 

 

 

 

Skôr ako zaspím

 

potichu

vešiam

ustrihnuté krídla

 

odkladám

polámané sny

 

a potom

každé ráno

lepím nové pierko

 

 

 

Ostrovy

 

poznám dva

môj

a ten tvoj

 

na jednom žijem

skôr prežívam

 

ten druhý

vidím cez sklo

(a tečú mi naň sliny)

 

 

 

 

 

CHVENIE

 

Všetko

sa

vo

mne

c

h

v

e

j

e

.

Nenamýšľaj

si,

tebou

to

n

i

e

 

j

e

.

 

 

 

Keď…

 

  Keď ma raz stretneš bosú

bezhlavo sa túlať

nahou trávou

– nie je to tebou.

 

Možno i v slzavom údolí

uvidíš ma hľadať

stratený biely tieň

– nie je to tebou.

 

Ak stretneš len príval

trpkých fráz potkýnať

sa mi o jazyk

– nie je to tebou.

 

Len čašník citov

mi odomkol snár.

 

 

 

 

SLZA

 

vypadla mi z dlaní

mokro na dlážku

medzi zvyšky blata

z tvojich topánok

 

tak čakám

či sa niekto

potkne

 

a uloží ju

na spánok

 

 

 

Zahorúca

 

Spotení anjeli

sa smažia

v nahých telách

dvoch uslintaných duší.

 

Naslepo veštia

ďalšie

udychčané dejstvo

našej hry.

 

 

 

 

Pomalo-sladký

 

čítam ťa

naslepo

odzadu

a naho

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.