xxx
Si horší
ako duša prekliatych básnikov.
Horúcimi kliešťami
si mi vryl do srdca
atómový verš.
Zostane! A ty?
Túžiš po iných vôňach.
Skúška dospelosti
Bdiem nad otvorenou knihou.
V snoch sa mi tavia
tvoje plavé vlasy.
Štyri steny
nechcú prejsť cez rozum.
Šaliem pre kúsok ľudskej lávy
a var tela neprestáva,
keď ma odstavíš.
Hra na dospelosť ma obrala
o posledné drobné…
hereckého umenia.
xxx
Voda v telách
už dosiahla bod varu.
Nič nie je
ako z doby kamennej.
Vychladli sme,
lietame cez tiene druhých.
A predsa minulosť
býva tisíc ráz prítomnejšia.
Odstrčíme ju,
aby jeden z nás nezaletel
tam, kde je už obsadené.
xxx
Jeden chlapík raz prezradil:
„Prstom si utri okraj pohára.
Bacily si budú myslieť,
že sa napiješ odtiaľ.
A ty sa napiješ
z druhej strany.”
Povedala som mu
svoju pravdu.
Slovo a ruža
Bolieť, či nebolieť?
Ružové tŕne rástli,
chceli prerásť priestor…
A mali len vlastnosť
nezmazateľnej dĺžky,
udávanej v číslach
za záporným znamienkom.
Rovnica
Autobus je presný ako ty,
zakaždým ma odvezie k cieľu.
Snívalo sa mi,
že rovnica je jednoduchá,
že hlúpe neznáme
sa rovnajú záveru.
Čo ak vystúpim
počas jazdy s tebou?
Potom už nedopočítam rovnicu.
A ty navždy budeš jej odhadom.
xxx
Možno sa raz, všemohúci,
obrátim k tebe tvárou.
Keď z hriešnika umrie všetko.