CDotyky

Joe Satriani-  Satriani Live ! – Sony/BMG  2OO6

 

Priaznivcom rockovej hudby nemusím meno Joe Satriani nijako špeciálne uvádzať. Ostatní by mali vedieť, že je  špičkovým, americkým, rockovým virtuózom – gitaristom, čo sa ale na svojom koncerte nehanbí siahnuť na klávesy, či harmoniku. Začínajúci gitaristi si môžu kúpiť Satrianiho školu hry na elktr. gitare na DVD, nám, fanúšikom tvrdej muziky stačí aj Live CD. Satrianiho koncertný dvojalbum z kalifornského Anaheimu je ťažká rocková nakladačka. Ako by povedal prarocker F. R. Čech nářez. Dve gitary, basa, bicie. Rock and roll, blues, heavy metal, speed metal, aj elektrické boogie. Zo všetkého trocha a všetko v zmeske dokopy. Súhra skupiny je temer dokonalá. Nahrávka mi pripomenula staré dobré časy skupiny Cream, keď si E.Clapton a J. Bruce na pódiách predlžovali skladby na desať – pätnásť minút, aby si zasóloval do ľubovôle každý.

Aj u Satrianiho je hudba hlavne o suverénnej, až monštruóznej virtuozite, keď sa z nástroja snaží vždy dostať čo najviac, až nemožné a potom, akoby zázrakom prekročí tú hranicu a ide ešte ďalej. Z každej skladby fyzicky cítiť radosť muzikantov z hry, žeravý život, besnejúcu energiu áut, ktoré si vyrazili na zakázaný, diaľničný pretek, kde pôjde o život. Satriani predvádza všetky možnosti využitia elektrickej gitary ktoré pozná, ekvilibristicky cizeluje tóny, s efektmi robí divy. Hrá sa. Chvíľami sa z neho stáva športovec, ukazuje ostatným koľkože tónov sa dá čisto zahrať za minútu. Našťastie sa týmto druhom umeleckého športovania nenecháva príliš ovládnuť a strhnúť, aj keď mu je zdravá exhibícia vlastná, ale stavia skladby vždy na téme, melodickej – príbehovej linke, ktorá je niekedy len načrtnutá, ale vždy prítomná. Satrianiho hudba ukazuje ako sa rock and roll premenil v inom storočí a tisícročí. Ak keď ide chvíľami o show jedného muža a nástroja, nie je to rozhodne žiadne speed, či death metalové uvrešťané a otravné zatĺkanie klincov. Joe Satriani dokáže zaujať len hudbou bez textu, muzikou plnou emócií, pálčivým posolstvom, ktoré priniesla nová doba.

 

Buty – Votom –  Sony/BMG 2OO6

 

Keď sa aspoň trošku orientujete v českej populárnej hudbe, bude pre vás skupina Buty isto  notoricky známym pojmom, aj keď nehrá a zrejme nikdy nebude hrať popík. Jej hitovky ale niekedy zaznejú z rádií a líder kapely a charizmatický spevák Radek Pastrňák sa dostatočne zviditeľnil v kultovom filme. J.Svěráka Jízda. Každá z doterajších platní moravsko-medzinárodnej kapely bola doteraz iná. Aj Votom, pokračuje v  tradícii. Ale s tým rozdielom, že platňa nemá klasickú rádiovú hitovku, ktorá by vám vnikla už po prvom počutí do ucha a nechcela vybehnúť z pamäti von. Nová platňa je prekladaná akýmisi absurdnými chvíľkami poézie, ktoré sú pre mňa  iba osobitou paródiou na básne. Neznamenajú nič viac a žiaľbohu aj samotné texty sú len slabučkým odvarom kvality textov minulých. Akoby sa Pastrňákovi vypísalo poetické pero, alebo sa mu totálne nedarilo, či nechcelo písať, čosi aspoň trošku zmysluplné. Skutočne nemôže, nechce, či nevie aj niekto iný z Buty napísať text a neexistujú v Čechách náhodou skvelí textári? Viem, viem, v Buty si vždy (do bodky a do tónu) písali piesne sami, no tentoraz im ich samostatnosť hodila hrach pod nohy a tak sa na svojich piesňach kĺžu, či padajú presne ako Jánošík. Hudba je dobrá, zaujímavá, bohato – košato prearanžovaná, občas až s nadbytkom melodických nápadov a prechodov, nemožno nezbadať, že sa s ňou dostatočne dlho muzikanti pohrali. Napokon štyri roky nahrávania 5O minútovej platne by bolo priveľa aj pre R. Stones. Práve táto dĺžka, za aký čas dielko vzniklo ma len utvrdzuje v dojme, že v Buty zrejme nebol dostatočný tvorivý pretlak a že viac menej varili z vody. Splnili zmluvnú povinnosť, ktorou boli viazaní vydavateľstvom. Dáme čo máme, nahráme, potom uvidíme. (… veď nás hádam nevyhodia – disk našej kapely si i tak kúpi dosť  skalných fanúšikov, ktorí našu svojhlavú, hravú, nezaraditeľnosť vyžadujú…) Áno, Buty je síce ľahko rozpoznateľná značka, ale tentokrát to trošku hudobníci  s ostentatívnou ležérnosťou a pohodárstvom prehnali. Výsledný dojem je len príjemná, hodinová nuda. No žiaľ, nič čo vás schmatne za srdce, rozblázni, rozosmutnie, ako sme u skupiny boli doposiaľ zvyknutí. CD Votom by sme mohli hocikde zasunúť medzi staršie projekty a skôr by sa naň hneď zabudlo, ako by vyčnievalo. Privítame, (ako vždy)  zaujímavé  hudobné náčrty, motívy, nápevy a výbornú kvalitu nahrávky i mixu, ale to je už u špičkovej kapely snáď samozrejmosť, nie?

 

 

Yo-Yo Ma – The Essential – Sony/BMG 2OO6

 

Ešte i dnes, v dobe internetu, kde sa môžete dostať temer ku akejkoľvek hudbe býva jedno výberové dvojcédečko zážitkom, ktorý ovplyvňuje váš vzťah k vážnej hudbe, alebo nástroju- violončelu. Američan Yo-Yo Ma už vyše dve desaťročia so svojim sladkým drevom lieta z jedného kontinentu na druhý, aby koncertoval, nahrával, džemoval a hlavne propagoval tento jedinečný nástroj. Dodnes vydal vyše dvadsať albumov, na ktorých je jeho meno uvedené nielen so špičkovými hudobníkmi z oblasti vážnej hudby, ale nahrával aj s ortodoxnými džezmenmi, či muzikantami, ktorí sa pohybujú neustále a cielene na pomedzí viacerých žanrov a tak sú  výnimoční, jedineční ako napr. spevák (onemanband) Bobby Mc Ferrin.

Yo-Yo Ma interpretuje rovnako precízne, vášnivo, snivo, či citlivo  hudbu J. S. Bacha, A. Vivaldiho, J. Masseneta,  S.Rachmaninova, či G.Gershwina. brazílskeho majstra samby A. C. Jobima, moderného džezmena Cola Portera, alebo filmovú hudbu E. Morriconeho, J. Wiliamsa a tangá Astora Piazzollu. Yo-Yo Ma ako držiteľ viacerých ocenení Grammy je žiadaným sólistom, ale pokojne sa začlení aj do džezovej formácie po boku staručkého huslistu Stephana Grappelliho. Výberovka The Essentiall je skutočnou esenciou, jeho interperetačnej tvorby, tým najlepším a najreprezentatívnejším z  pestrej palety platní. Zalistujete v prehľadnom booklete a môžte si podľa jedinej skladby vybrať ďalšie ponúkané majstrove CD, keďže  jednotlivé malé bonbóniky – chuťovky vás dokonale navnadia na ďalší, už konkrétne cielený odposluch. The Essenttial – 2CD od Yo-Yo Ma je teda akousi malou učebnicou hry na violončelo, výberom a zároveň návodom ako sa dostať k inej, hodnotnej hudbe, nepodliehajúcej masovému (ne) vkusu najrozličnejších pochybných  hudobných súťaží, či podenkových  hitparád, muzikou ktorú určite nikdy nenájdete vo väčšine komerčných rádií ani v televízii. Vilolončelo majstra YO-YO Ma vyjadruje veľmi široký emocionálny záber, počúvate muzičku na všetky ročné, denné i nočné obdobia, najrôznejšie nálady a privedie vás k tónom na ktoré sa nezabúda, čo prežívajú vo veľkej klenotnici Hudby.

 

 

Katka Koščová – Naboso – Sony/BMG 2OO6

 

Keďže Slovenskú televíziu ani rozhlas nesledujem, hitovku prvej víťazky speváckej súťaže Superstar, Katky Koščovej som si premiérovo nedávno vypočul z rozhlasu hypermarketu Tesco, čo nie je žiadna hanba, skôr klasická reklama, pretože Katka má určite ambície sa dobre komerčne uviesť. CD – Naboso Katky Koščovej je určite zaujímavým projektom, už len preto, že predstavuje novú, neopočúvanú speváčku, so značným hlasovým potenciálom.  Plusom platne je, že Katka sa na väčšine piesní podieľa zároveň ako interpretka, textárka a skladateľka hudby, čím sa stáva projekt výrazne autorským a osobným vyznaním. To ho ale môže aj do určitej miery obmedzovať. Od tak mladej ženy by asi zatiaľ nikto nečakal hlbokú, zažitú, filozofujúcu výpoveď a tak len trošku nazrieme do sveta mladých. Prvá láska, aj sklamanie, ľahká dezilúzia s plynutia času, či samotnej neznesiteľnej ľahkosti bytia. Jemná revolta, depresia s prebdenej noci a chuť niečo urobiť, hoci aj rozbiť len tak okno. Hudba väčšiny skladieb zodpovedá bezkonfliktnému textu. Dobre a ľahko počúvateľný soft – folk – rock, žiadne kvílenie gitár, disharmónie, netradičné postupy. Ak budem preháňať akási slovenská obdoba Suzane Vega. Ale Koščovej patent na podobné sladkasto-bôľne, sentimentálno-melancholické videnie sveta nie je v slovenskom strednom prúde, či pope ojedinelý, našli by sme i viac interpretov. Tu však treba pripomenúť, že platňa Katky Koščovej Naboso má aj druhú, celkom inú, pre podstatne širšie publikum určenú, zaujímavejšiu hudobnú tvár. Ak prenechá Katka tvorbu muziky nachvíľku kamarátom, dočkáme sa maličkého zázraku, nekomerčnej skladby, ktorú si zrejme nevyberú rádiá. A tie piesne sú určite ak nie najlepšími, tak spracovaním najoriginálnejšími a najpútavejšími kusmi CD. Nedovoláš sa – s krásne letiacim drum and bassovými bicími, samboidná gitarka J. Evansa – V tráve, džezová lahôdka Dymová, či ambientný Prievan. Nechcem Katke radiť, ale týmto smerom by som videl jej cestu. A ak chce naďalej textovať, mohla by možno viac polistovať v poézii. Potom by sa jej asi nedostali do textu perličky ako vystrihnuté z pamätníčka druháčky ZŠ:  Koľko zvládnem? Koľko ciest musím bosá prejsť? Každopádne, jednou z nich mám sa nechať viesť…

 

 

Michal Pavlíček –  Koncert – Sazka Aréna 8. 6. 2OO6 – Sony/BMG 2006

 

Asi málokto si tak zaslúžil uvedenie do beatovej siene slávy, ako český gitarista Michal Pavlíček. Ako výnimočný virtuóz oslnil už v skupinách Stromboli, či legendárnom Pražskom Výběre, ktoré spoluvytvárali dejiny modernej, českej rockovej hudby. Po rozpade kapely a jej následnom oživení sa Pavlíček, žiadaný štúdiový muzikant venoval svojim rockovým zostavám, ale aj skladaniu hudby k muzikálom a dokonca symfonickej hudbe k anglickému historickému, televíznemu seriálu. Pavlíček je teda dnes rocker, (bývalý džezrocker,) skladateľ muzikálových hitov, no aj  producent, majster mixáže, robí aranžmány a pomáha novým perspektívnym kapelám. Koncert zo Sazka Arény je zážitkom od prvého tónu po posledný. Ponúka autorský výber z Pražského výběru, skupiny Stromboli aj muzikálov. Kvalita interpretačnej i zvukovej nahrávky koncertu je výnimočná, aj vďaka prizvaným hviezdnym hosťom, ktorými sú B. Basiková, L. Dusilová, V.Čok, K. Střihavka, M. Rupert , J. Hrubeš, J. Veselý a ďalší. Každá skladba je známa, ale iná,  posunutá o kvalitatívny stupienok vyššie, kvôli novým aranžmánom vytvoreným spolu so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu a zborom. Hudba tak získala viac na priestorovosti a monumentálnosti, neopočúvanej originalite, Pavlíček sa totiž na práci s aranžmánmi delí z ďalšími piatimi ľuďmi. Koncert je výborne vystavaný, z hudby i textov rozumieť každú notu a slovíčko a treba povedať, že speváci a samozrejme i hudobníci boli v  ten deň mimoriadne dobre disponovaní. Každú skladbu prelína, stavia alebo lemuje Pavlíčková nezameniteľná a originálna gitarová hra, ktorá však nie je nijako príliš na očiach, nevtiera sa, neotravuje, ale dokonale zapadá do  konceptu hudby. Tento koncert je výborne zvládnutá záležitosť, (prirodzený hold výbornému skladateľovi i muzikantovi ) pretože stiahnuť živú nahrávku zo športovej haly, v takejto kvalite, je ešte vždy umenie.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.