Almanach 25 – poézia

Barbora Mlejová

18 rokov, Vranov nad Topľou

 

Gravidita

 

v lone zárodok

šialenstva

 

s kosťou v srdci

si nahé dlane

bozkávajú korene

 

vášeň má farbu

mačacích očí

tesne pred útočným

skokom

 

vo výdychu sa kolíšu

zamrznuté jablká

pri ceste

Juraj Kovalčík

 

Treštiaci svet

 

nespomínam nie je na čo

nespomínam nie je na čo

 

slečna Psyché s nádherným zadkom

čo na to povieš

 

šialené kravy majú najkrajšie oči

ty si videl ich oči?

 

nech sa rozplynie dym

nech vidím slnko a hnoj

priletela kavka uchytila Janka božemôj

 

 

 

Andrej Križan
(Nové Mesto nad Váhom)

 

 A. V.  In memoriam

( Pre Ivana Koleniča )

 

Požehnal som ráno pohárom vína

a spomienkou na Artura,

mýtického básnika a kozojebca,

ktorého som stretol v pondelok,

no už na druhý deň som ho zradil

a za Judášových 80 korún predal,

hoci viem, že by nemal nič proti,

skôr by súhlasil a napísal by o tom sonet.

Ach, Artur, už teraz mi chýbaš,

nestihol som sa nič naučiť,

ani nemám tvoju imagináciu,

ale som básnik, hoci neuznaný,

aj keď kto dnes stojí o uznanie,

veď obaja sme len špiny za nechtami

ľudí s ušľachtilou krvou,

ktorí sa sem-tam zľutujú

a hodia básnickému psovi kosť,

aby sme  úplne neskapali

a mohli ich trochu pohoršiť.

Raz možno zaspím ako ty, Artur,

nech sa svet vyčistí,

no dovtedy napíšem ešte zopár básní,

hlavne na tvoju počesť

a z úcty k oblakom.

 

 

 

Ľuboš Lehocký

ty

 

si nahá flautistka

a

ja

som tvoja flauta

prosím chyť ma

a

fúkni do mňa

 

stanem sa svetlom

 

 

Lucia Vaníková
(Brusno, 1985)

 

mám 21 rokov

 

mohla by som

sa ostrihať dohola

mohla by som

si dať tetovanie

orientálny ornament

nad zadok

piercing do jazyka

 

mohla by som

sa zasnúbiť

vydať sa

mať dieťa

dve

tri

 

mohla by som

kandidovať do parlamentu

mohla by som

sa opiť v spojených štátoch

mať vodičský

na traktor

 

mohla by som

študovať

cestovať

pracovať

 

nemôžem

 

ktosi mi zlepil krídla

sekundovým lepidlom

dúhová gloriola zhrdzavela

mihalnice mám ako smolu

natiahnuté po tvári

démoni vo mne

kondenzujú sírové nebo

 

mám 21 rokov

… mohla by som žiť …

 

 

XXX

 

milujem jeseň

ženy rodia na poliach do plachiet zemité rána

vietor obhrýza na kosť

aj dym na jazyku chutí inak

 

vôňa ďateliny

bodliačik zachytený na ľanovej košeli

 

prečo sa bojíš prvého mrazu?

kvety sme pozakrývali nepriestrelnými pavučinami

 

na jeseň

aj ja

zvliekam jašteričiu kožu

som bosá

nahá

zlatoveterná

 

 

Ondrej Plevel
(Tlmače)

*

 

je 18:39

kdekoľvek ste

zapnite rádio a počúvajte

potom ho vypnite

a vybehnite na ulicu

hlasno kričte nadávky aby

slušní ľudia

pohoršene zívali

uprostred viet

a uprostred rozhovorov

zatiaľ čo na oblohe

viseli oblaky

ako v tej básni od Ferlinghettiho

 

 

*

 

vreckový nožík

od brata

hovor mlč

možno som

stratil

nožík

brata

v noci

áno bola noc s hviezdami

a slnečnica dávno odkvitla

 

 

 

Peter Staríček

(1981)

 

XXX

 

Klimt sa asi musel zblázniť

keď ich obliekol do zlatej

a nechal ich v tej póze

aby sa bozkávali   ona

 

s privretými viečkami

v kolenách pokrčená   on

určite náruživý milenec

príliš zaujatý aby sme

 

mu videli do tváre   všetky

kvety z jej vlasov k nohám

opadané   možno roztiahol

 

záves ich spálne práve

vo chvíli keď je ženské 

telo hmatateľnejšie

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.