Ivan Vanák: Motýlí smútok

NARKOMAN

 

pálivá hmla si opäť ustlala

na jednu noc v mojej hlave

motýľ so spálenými krídlami

veselo vzlietol do svojho neba

a ja prehrajúc ďalší boj s rozumom

dal som si zas jednu dávku teba

HARMONIKÁR

 

v Bratislave pred Fórumom

na lavičke sedáva

starček s harmonikou

do klobúka

ľudskú hanbu zbiera

a deň čo deň

si necháva vypáliť

svoje oči

už dávno sa ten nemodlí

SMRŤ ANJELA

 

posledné svoje zvyšky

nahádžem do obálky

pobozkám tvoj vankúš

a potichu za sebou

privriem okno

mal som ti predsa len uveriť

že už nie sme nevinní

LÁSKA

 

milujem ťa

každou minútou tej lásky

strácam kus seba

odumieram

celkom bez hrdosti

milujem ťa

a seba nenávidím

SÁM

 

celý deň sa tu striedajú

usmievajú sa

ďakujú

no žiadna z nich

ma nechytí za ruku

nemajú ani potuchu

že by som chcel

dnes iba mlčať

a zvíjať sa ako had

len tak ako zviera

bez nálad

a bez ľudí

HARMÓNIA

 

ako stroj

s pravidelnou periódou

lezieme si na nervy

ty mne

ja tebe

a tak žijeme

úplne nepravidelne

ZÁVEREČNÁ

 

počúvam kroky na chodbe

aby som zachytil

chôdzu tvojho srdca

a keď potom prídeš

ešte hlboko do noci počujem

tlkot tvojich odchádzajúcich nôh

STARÁ LÁSKA

 

ja žijem s inou

ty s iným

obaja úplne iní

a predsa sme si za tie roky

ublížili príliš veľa

aby sme si mohli byť cudzí

STRETNUTIE

 

možnože raz

prejdeme okolo seba

a nebudeme vedieť

že sme to my

ty nestretneš mňa

ja teba

a tak nikdy nenájdeme

pokoj z poznania

že k sebe nepatríme

MIZNÚCI SVET

 

míňa sa čas

míňa sa voda

míňa sa vzduch

míňa sa život

a najčastejšie

sa míňame my všetci

niekoľkokrát za deň

PRED ROZCHODOM

 

pomaly šlukujem žeravú samotu

zapíjam oheň mrazivou nocou

a chvejem sa pri tom

na celej duši

z poznania toho

že niekto už tuší

čas kedy príde

posledné zbohom

ČLOVEČINA

 

zem je plná ľudí bez života

všade samí otrávení ľudia

už aj tie hrobárove sliepky

sú celé akési nanič

červy sa nakazili ľudskosťou

TÚŽBA

 

chce sa mi plakať o láske

cítiť bolesť na plné pecky

zaľúbiť sa a trpieť

správať sa hlúpo

naivne detsky

zamilovať sa až po uši

chvieť sa úplne celý

na chvíľu zabudnúť

že pre teba a našu dcéru

musím byť hrozne dospelý

KRÁĽOVSTVO ZA KOŇA!

 

je priveľa dám

v tejto mojej hre

dostávam šach

pri každom ťahu

tak odpusťte moja kráľovná

že už nič nie je čierno-biele

a moje svedomie

už nikdy nezbelie

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.