Grigorij Starodubcev: Ghándí v slnečných okuliaroch

A m u l e t y

 

Minútu pred úsvitom

blikám mestom

ako semafor

na neexistujúcej

križovatke

tvojich bozkov

a amuletov

ktoré zima

gravíruje

rovno na kožu

 

Nič nie je podstatnejšie

ako ráno

keď vtáci

s plochou dráhou

letu

bombardujú nebo

svojím počtom

a kvety

od úžasu

otvárajú ústa

v bezmenných galaxiách

ktoré poznajú len ony

v čakárni

na dymový signál

od Boha

 

 On je však nefajčiar

 

a nebo

má žlté prsty

                                                                   iba od neónu

čo zostal po búrkach

zavesený

na opačnej strane

vesmíru

 

 

 

ODBAVENIE AMERIKY

(január 2005)

 

Už sú to presne štyri roky

zo 17-teho na 18-teho

januára

vypadáva v celej Minessote

neónová obloha

zazátkované nebo

korkovými snami

prepustí na okamih

zopár veršov od Corsa

ľudia sa strhnú

zo spánku

a rozospato zamrmlú:

 

„Už sú to presne

štyri roky

od poslednej plavby

nášho Kolumba

a Ameriky niet

ešte stále

nie sme objavení”

  

 

INÍ

 

 

Cez zadné dvere

autobusu

nastúpilo desať detí

zo špeciálnej školy

držali sa za ruky

a pomaly

                                                po-stu-po-va-li

dopredu

ako keď záchranári

v chladnej vode

pri pobreží

hľadajú strateného

turistu

 

Jediné čo im chýbalo

bolo more

 

                                                                    šumenie 

                                                              zo slimačích ulít

                                                                mali už dávno

                                                                     skryté

                                                                 po vreckách

                                                              

 

Posledná kvapka v oku

 

Na konci sídliska

sa tesne pod oblohou

točia kŕdle

vyradených autobusov

po vetre ich cítiť

z vypustených duší

stúpajúcich

poslednýkrát

           niekam do kopca

 

V tej chvíli sedí

vo dverách

starej

zhrdzavenej búdky

bezdomovec

– prezident

v tureckom sede

trochu ako Gándhí

  v slnečných okuliaroch

  s jedným sklíčkom

  vybitým

a trochu ako zaprášený

|krstiteľ

– ukrýva v dlani

zopár kvapiek

včerajšieho dažďa

ktoré sa nikdy

                    neminú

   

   Niekedy z dlhej chvíle

  si ich vyhadzuje do slnka

až hlasno škvrčí

na dne vesmíru

a práve vtedy

vidí

svoju prisľúbenú dúhu

naraz  

vo všetkých kalužiach                                                 

farebné tváre                                         

serafínov                                                                                             

šepkajúcich                                           

že už nikdy                                             

                nezmokne                           

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.