Wolkrova Polianka 2007

WOLKROVA POLIANKA 2007

Vysoké Tatry 18. – 19. októbra

 

            V dňoch 18. – 19. októbra 2007 sa uskutočnil vo Vysokých Tatrách 44. ročník celoslovenskej literárnej súťaže Wolkrova Polianka 2007 – najstaršej poetickej súťaže mladých autorov do 35 rokov na Slovensku. Túto mimoriadnu kultúrnu udalosť svojou osobnou účasťou podporil aj sám primátor mesta Vysoké Tatry Ing. Ján Mokoš a kultúrni predstavitelia tatranského regiónu.

           

 Porota v zložení: Igor Hochel (predseda), Ireney Baláž a Boris Brendza (šéfredaktor časopisu DOTYKY) vyberala z prác 54 autorov. Porota taktiež konštatovala, že v porovnaní s minulým ročníkom súťaže badať mierny vzostup estetickej úrovne tvorby, ubudlo príspevkov, ktoré vykazujú pomýlenú predstavu o tom, čo je moderná lyrika (sentimentálna poézia napodobňujúca poetiku z konca 19. a začiatku 20. storočia). Mladí tvorcovia najlepších textov (asi dvadsiatka príspevkov), naopak, používajú súčasné výrazové prostriedky, ovládajú „umenie” lyrickej skratky a píšu myšlienkovo podnetné básne. Najlepší autori z tohto ročníka súťaže môžu v blízkej budúcnosti obohatiť podoby slovenskej poézie.

 

            Laureátom WP 2007 sa stala Katarína DŽUNKOVÁ (Košice)

 

            Prémie WP 2007 získali – Lýdia SOBEKOVÁ (Bardejov)

                                                    – Zuzana FAPŠOVÁ (Piešťany)

                                                     – Eva PARILÁKOVÁ (Nitra)

 

            Cena primátora Mesta Vysoké Tatry  – Peter STARÍČEK (Bardejov)

 

            Čestné uznanie WP 2007 – Peter TAKÁČ (Košická Polianka)

 

            Samotný akt WP 2007 sa začal 18. októbra slávnostným prijatím účastníkov a hostí primátorom mesta Vysoké Tatry Ing. Jánom Mokošom v Obradnej sieni Mestského úradu v Starom Smokovci, ktorého sa zúčastnili spisovatelia: J. Leikert, predseda AOSS, Ireney Baláž, Ján Čomaj, Radovan Brenkus, Dalimír Stano a Martin Vlado a ocenení mladí autori. Program potom pokračoval v Tatranskej Polianke pietnou spomienkou pri pamätnej doske J. Wolkra pri jazierku, pri ktorom tak rád sedával samotný básnik. Pri tejto príležitosti sa tiež uskutočnilo uvedenie knihy Tatranské siluety tatranského spisovateľa Antona Mareca v Kaviarni Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke.

            Neskôr v kinosále Sanatória Dr. Guhra nastal slávnostný okamih – Večer víťazov. Správu a výsledky WP 2007 vyhlásil zástupca poroty Ireney Baláž, ceny oceneným odovzdal predseda Asociácie organizácií slovenských spisovateľov (AOSS) Jozef Leikert. Celý program manažoval a viedol Ján Bendík, ved. odd. kultúry a športu Mest. úradu Vysoké Tatry. Svoje hudobné kreácie predviedlo hudobné trio v zložení: Mario Karas, Mária Roxerová a Daniel Hulka. Slávnostného odovzdávania cien sa taktiež zúčastnil poslanec mestského zastupiteľstva V. Tatry – Ing. Plučinský a Jana Kapustová.

            Večer v Domove spisovateľov Timrava, v Hornom Smokovci, bolo stretnutie autorov so spisovateľmi, ktoré sa pretiahlo do neskorých nočných hodín. Hovorilo sa o literatúre a tvorivej činnosti jednotlivých ocenených. Padali názory, verdikty a východiská. Bol to taký workshop myšlienok – stretnutie ľudí, u ktorých je literatúra a jej tvorba na jednom z popredných miest ich života a záujmu. 

            Na druhý deň 19. októbra sa potom v podtatranskom regióne uskutočnili besedy v knižniciach a na stredných a základných školách: Poprad (R. Brenkus, D. Stano a M. Vlado). Svit (J. Leikert). Kežmarok (J. Čomaj) a Pod lesom (I. Baláž).

 

 

Ukážky z tvorby ocenených autorov

 

 

Katarína DŽUNKOVÁlaureát Wolkrovej Polianky WP 2007

Petrovi

 

niekedy býva smutno

ako keď boh

dostal rozkaz

na vysťahovanie sa z duší

ani si nemal kde položiť kufre

a spýtať sa

kto by mu

dal pozor na sviečku

na ceste zostalo prázdno aj lásky ležali porozhadzované

mince zo starých kráľovstiev

tak odchádza

z ľudí to sväté

ako labute

s dlhou reťazou žiaľu

priviazanou o jazero

ako strach

v miazgovom srdci jelše

občas

nie sme ani takí slabí

aby sme dokázali

aspoň zamávať na rozlúčku

bielou šatkou

položenou na pľúcach

 

XXX

 

pod kvitnúcimi topoľmi na letenskej pláni som počula dieťa pýtať sa či staroba vonia

vtedy som nachvíľu zabudla na strach a na to

že mláďatá holubov sa už rodia šedivé

fúkal vietor

a ďalšia jar

odchádzala tak silno

až by sa človek pritisol

k porcelánovým dušiam koníkov

na poličke

niekde

za detstvom

 

Prémie WP 2007

 

Lýdia Sobeková

XXX

 

dnes

je prestreté

pre dvoch

svetlo z našej

izby

a nádej

na poslednú sviečku

odrážajúcu sa

v mojich očiach

dnes

bude náš boh

večerať

vonku

 

Zuzana FAPŠOVÁ

ŽENA

Horiaca voláš do ticha: vypučíš nahé telo do svetla s chladnými ústami: toto je miesto, kde sa ohýba kvapka vody.

Toto je okamih, kedy zovreté telo

vypudí všetko.

Privádzaš na život. Kostrička. Údiv.

Vydrž,

lebo človek sa stále zlepšuje,

na špik kosti,

s trpezlivosťou ukladá a vrství

ďalšie polohy, pocity,

trasľavý štetec,

vlhkosť v rozkvitnutej lipe,

vrásky od smiechu,

tisícročnú vášeň.

Uveríš tomu?

Nakoniec aj tak nezhasne, nezomdlie

tvoj pocit.

Budeš sa s ním stále zobúdzať

a raz s ním krásne umrieš.

 

 

Eva PARILÁKOVÁ

 

Nevidím prímerie len výkrik do okien popraskaných štrbín kostola

do lásky

v ktorej hrám (prím) na obe strane mince náhodne hodenej do píšťaly organu namiesto studne

Stonka orgovánu, tá nehovorí o vetre

jej cit veje jasne

so zadržiavanými ústami ho máš

pod jazykom

vláčny ako jar

Hostia však nie sú hostia nemôžeš privítať aj prijať:

Kým jednej láske nastavuješ jazyk

s druhou vyberáš kamienky

z prameňa Čierneho Hrona

kým v jednej dlani jánske ohne a hrivy

v druhej už hlboko do vrecka svitá

Vtedy ktosi sa ťa spýta:

Za koho vlastne hráš, spievaš a pískaš?

Akú má farbu tvoja zástava?

Hovorím:

zelenú k privítaniu

červenú k prijatiu

a v bezvetrí

keď márne vyťahujem bielu vlajku

morskú v očiach

soľ láskavú

 

Cena primátora Mesta Vysoké Tatry

 

Peter STARÍČEK

(Pískanie)

I.

Listujem v encyklopédii tvojich keď ja neviem myši vyplašené utekajú k dverám zostáva za nimi len kľukatý svet v ktorom už nie sú žiadne čiarky bod­kočiarky

za prahom sa možno stane moje druhé ja

II.

Za prahom sa možno stane moje druhé ja ja je bez deja strnulé až neslýchané

za druhým ja však to isté tvoje prvé ty dýcha na päty

po prvom ty bývam taký trošku strelený skrz druhé ja márne hľadám v prvej tebe niť

 

Čestné uznanie WP 2007

 

Peter TAKÁČ

O tom ako (ne)bola možnosť byť

kde nebolo

tam nebolo

neboli muži

a neboli ani ženy

neboli stromy

a neboli ani vtáky

neboli kvety

a neboli ani rieky

nič nebolo

vtedy keď nič nebolo

predsa len niečo bolo

bola možnosť

všetkého byť

takže mohlo byť všetko

hoci nič nebolo

to čo nebolo a mohlo byť

však niekde byť muselo

ale kde to bolo?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.