Tomáš Kvič: Bolesť, slza, rum a ja

Zrkadielko lásky

Zjaví sa modrá

planéta Na nej kúsok

zo Svätej zeme

 

Zrazu si slepá

A potom všetko speje

k Mŕtvemu moru

 

Vysušiť skúsiš

Tú slanú vodu duší

Pohoríš Nehas

 

spálenú alej

Radšej si nalej nádej

Krv nezlomených

 

Je s tŕňmi príbeh

o ruži Rana prvá

Zatúžim Trváš

 

 

                                                Modlitba muzikanta

 

Šťastný väzeň som

Sláčik skočí na koňa

Steká pod nosom

Sestra – hudba čarovná

Slávičí hlas… Napoj ma

 

 

                                                             Spánok básnika

 

Krížik na hrudi

V srdci najľudskejší zvon

Sen ho prebudí

Púšťaš vtákov z pera von

K rozospatým chápavo

 

 

                                                              Pohreb herca

 

Presne zvoliť smer

Možné ale úbohé

V jednej tvári dve

Nápoj lásky zabolel

Ľudia – kvety na hrobe

 

 

                                                             Krv maliara

 

Štetec zazerá

Stena – ženská postava

Visí vo dverách

V cievach clivo vyhráva

Bolesť slza rum a ja

 

 

                                                   Stroskotanec

 

Na krásnom ostrove

si kožu sfarbil krvou.

Nikto mu nepovie,

kedy aj piesok stvrdol.

 

Hneď dúškom trojitú

vypije z fľaše prázdnej.

 

Nasýtiť celý svet

kedysi zvládal Kristus.

Spi sladko. Lode niet.

A spása? Zrejme mýtus.

 

Bude už bez dychu,

až skončí celkom na dne.

 

 

                                                     Utopenec

 

Hľa, maska piráta,

akej sa zľaknú mnohí.

Pevnina zabratá,

no mŕtve bosé nohy.

 

Ten sen o slobode

už dávno ľudí volá.

 

Že klamem? Tvárim sa?

Viac rečí ako činov?

Nuž, áno. Zabitá

je pena vlhkou hlinou.

 

Čím ďalej vo vode,

tým hlbšie v kúte mora…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.