Literárny klub OPTIMUM z Martina

 Literárny klub OPTIMUM z Martina

 

NAPITE SA POÉZIE SPOLU S NAMI!

 

Vnímame svet intenzívnejšie a trochu inak. Hľadáme svoj vlastný priestor – poéziou i prózou hľadáme akési optimum, prijateľnú alternatívu pre nás všetkých. Sme teda Optimum m. u. m., Optimum mladých umelcov martinských.

Niekde na úplnom začiatku boli Baudelairove „Květy zla” v českom preklade od Nezvala, Dyka a Čapka, ku ktorým sa priplietol Arthur Rimbaud. Dvaja francúzski autori pred hodinou francúzštiny spojili dvoch martinských mladíkov a spájajú ich doteraz.

Debaty o poézii, kultúre, živote v kaviarni na jeseň roku 2005 by sa dali označiť ako prvé neoficiálne stretnutia nášho literárneho klubu. Zakladajúci členovia – Michal a Martin – sa postupom času stále intenzívnejšie zaoberali myšlienkou akéhosi spojenia mladých začínajúcich autorov z Martina a okolia.

Osloviť človeka a povedať mu: „Ak píšeš, poď k nám” by bolo spočiatku veľmi odvážne. Koniec koncov, mladých ľudí, ktorí sa v dnešnej dobe venujú písaniu literatúry, je popri iných voľnočasových aktivitách (sex, drogy, rock’n’roll) menej ako málo. Neskôr, a celkom náhodne, sa predsalen našli ďalší, ktorí sa k dvojici autorov pridali. Vtedy sa začalo premýšľať o založení literárneho klubu.

V máji 2006, na martinskom námestí vo fontáne pred I. budovou Matice slovenskej, sa Martin a Michal definitívne rozhodli literárny klub založiť. Klub, ktorý jeho členom nebude pod nohy hádzať polená a do ich tvorby nebude nijako zasahovať. Dohodli sa na tom, že založením klubu sa vytvorí predpoklad pre optimum – príslušnosť v klube je od jeho vzniku dobrovoľná a členovia tvoria podľa svojich predstáv, do ktorých im nikto nezasahuje. Svoju ambíciu potvrdili týmto manifestom:

 

Básnici na ulici

 

V slovenskom Paríži

štíme poéziu.

 

Do negližé z peny

obliekame svoje nohy,

vlnky nám hladia

kultúrou palce:

zo smradľavých chodidiel

zapácha rým.

 

Detský smiech zatlačil

na ventil dospelosti.

Na druhom konci,

tam, kde vyviera slovo

sa zatrepali pocity.

 

Tmavé okuliare na lavičke

zružoveli,

ale tie na nás sú stále

priezračné.

Vidia bláznov

ukazujúcich na slimáky.

Napite sa poézie spolu s nami!

 

V novembri 2006 sa Jeremiáš Kazinski, martinský básnik žijúci v Prahe, stal (čestným) prezidentom klubu. Kazinski taktiež koncom roka 2006 vydal básnickú zbierku „Básne” s podtitulom „Fiasko záhradnej slávnosti”, v dohľadnej dobe sa chystá knižne vydať aj súbor poviedok s názvom Anamnéza (Rozhovory s Mystikom). Klub v súčasnosti tvorí sedem autorov prevažne z Martina. Martin Ďurec, Michal Badín, Erika Beniačová a Anička Martausová píšu prevažne poéziu, Jeremiáš Kazinski, Boris Karlkoff a Jana Súkeníková sa venujú najmä próze. Ani jeden z autorov však nemá vyhranený žáner, preto je ich tvorba rôznorodá.

Literárny klub má za sebou organizovanie viacerých podujatí. Začiatkom marca 2007 sa členovia klubu predstavili prostredníctvom autorského čítania textov do jazzu, s názvom MÚM z MÚZ. Klub taktiež pravidelne pripravuje v martinskej kaviarni Kamala autorské čítanie slovenských autorov – hosťom zatiaľ posledného čítania dňa 7. decembra bol Peter Mišák, 18. januára 2008 bude stretnutie s prešovským básnikom Ivanom Balážom Kráľom.

Členovia klubu sa taktiež zúčastnili Žilinského literárneho festivalu, kde tvorili jeho literárny kempus. V nadväznosti na to vyšiel zborník literárnych prác s názvom Návrat braku, ktorý je zostavený prevažne z príspevkov členov Optima. Touto cestou by sa chceli členovia klubu poďakovať Pavlovi Urbanovi za možnosť zúčastniť sa Žilinského literárneho festivalu a byť jeho živou súčasťou.

 

Anna Martausová

Vanitas Vanitatum

 

Vanitas Vanitatum – márnosť nad márnosť,

chutná kosť, je ich tu dosť.

No len poďte, zahryznite do ľudskej trosky,

zhrčte tie honosné, učené mozgy

a vymyslite ako pošliapať posledný kúsok

nedotknutej čistej zeme…

Nič iné nechcete… lebo nič iné nezmôžete.

Len zlosť drieme

v skazených lebkách skazených ľudí

v skazenom svete.

 

 

Jeremiáš Kazinski

MODLITBA ZJEDENÝCH MILENCOV

 

Hľadá nežnosti nočného svitania

 

prežíva chtíče túlavej samičky

 

vypúšťa vlákienka naplnené drogou

 

Dieťatko horúcej zeme

 

Žena

 

ukrytá za priezvisko cudzieho muža

 

 

Láskalesenie

 

Objímam strom

snažím sa ho vysať

z energie a života

zelene a lásky

k zemi

kde sa narodil

a zomrie

 

Vylieza to

 

Ako červ z hovna sa kľuje

predvečerná bolesť duše

ktorou ubližujem tebe

(neverím, že to vidíš)

 

Ľutujem sa, áno

mám na to všeobecné právo

nič som

a v Boha sa obrátim

 

 

Boris Karlkoff

Syr 2007

 

37 kilometrov od rodiska

kaviár

zážitky 13 ľudí

spolusediacich a počúvajúcich

operu

 

1.

šustot tej jedinej skutočnej reality

dochrumkava opečené myšlienky

pizza s paradajkami a ojedinelým oblakom

množstvo nočných zubov

 

2.

prechádzky snovou realitou

prechádzky popod lietajúce autá

prechádzky vínom

prechádzky popred skameneliny

 

3.

bauhaus a klasika

slovenské sci-fi

dikcia a dve čerešne

brazílska izba

 

4.

spoločné trávenie času na toalete

čo viac spája?

chlad a teplo

hudba, ideály a jednohubky

 

5.

dva jeden s ampliónom

päť? jeden s klarinetom a saxofónom

chrumkavá sviňa

jeden ten čo odišiel

 

6.

chladné rána teplé dni

prázdne bankové konto

trvalé následky na ďalšom živote

niekoľko ďakujem

r. s. 14. 12. 2007 22:55

 

 

   Kukanie na televízor

 

  Rád sa dívam na televízor. Niekedy vydržím aj dve hodiny. Napríklad dnes, v utorok, som po škole sadol pred televízor. Máme takú starú fascinujúcu škatuľu. Za dve hodiny som sa ponaťahoval a kukal ďalej. Je to veľmi vyčerpávajúca činnosť, preto som si po ďalšej hodine išiel pospať.

  Keď som sa zobudil, sadol som si k jedlu, rožky so salámou, usadil sa pohodlne do prúteného kresla (máme fakt dobré ratanové kreslá) a znovu kukal. Keď bolo sedem hodín, prvýkrát som ten televízor zapol.

 

 

Martin Ďurec

Čo nenájdeš v košíku

 

Dnes doobeda som v hypermarkete

ukradol jednej žene

kusisko vône

 

iba sme

tak stáli

v rade

možno to bola matka

nedá sa povedať

naisto

 

levanduľa make-up a pot

tvorili k jej bokom

celkom slušnú

symfóniu

povedal som si pri bežiacom páse

 

predavačka zatiaľ načítala

obojok pre psa

aj s čiarovým kódom

 

keď som neskôr zaplatil

za vôňou už ľahla zem

 

zaskučal som

a odišiel

domov

 

Krátka baterka

 

Nabi akumulátor
dvojfázovou nehou
bordelu v izbe
len sa napi

zvyškov jedla
zvrškov handier

zatancuj po pohovke
valčík
nahý

aspoň vratké radosti

lebo tie baterky
čo predávajú v tescu
sú krátke

 

 

Erika Beniačová

Tvoja podstata

 

Chladnokrvná časť tvojej podstaty

sa vylieva do modrého atramentu.

Vdychuješ klopnutiam život,

snoriaci minulosť v zamknutom perináči.

Pohadzuješ nočné mory

priamo do mojej postele.

 

Je rozostlané.

 

Sadáš si na stoličku.

Šok.

Spád vymyslených túžob.

Mimotelové dotyky vlhnú

a kropia ti slinami premknutú čeľusť.

Hodený azbest vybuchuje,

zlúčený s chvíľou padlej minulosti.

Približujem sa,

vnikám do koreňov vlasov

a mením sa na prízrak.

Stávam sa jestvovaním,

tvojou chvíľou,

chladnokrvnou častou tvojej podstaty.

 

 

Michal Badín

Z balkóna

 

Psíky sa kolenačkujú

do padajúcich snehov –

Paničkám utŕhajú šály

okolie nevnímajúc

zrejú –

Cestou k lesu za trafokatedrály

nenápadne

šúľajú mi ďalšiu cigaretu

 

VLS/1-17

 

 

Jana Súkeníková

Spolu

 

Krása.

Totálna tma.

Dvaja blázni.

Sami v tichu rozlievajúcom sa stráňou.

Zbozkávaš mi slzy.

Len s tebou sa cítim bezpečne.

Chvíľka rozkoše.

Lúčenie.

Návrat domov.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.