CDotyky

Stephan-Max Wirth Ensemble

ILLUMINATION

BOS.REC/DIVYD 2004

 

            Hoci od vydania tohto nosiča už uplynulo zopár rokov (novší zatiaľ tento skladateľ a tenorový saxofonista nevydal), jeho sila akoby rokmi iba rástla. Naposledy ma tak intenzívne upútala hudba z albumu Charliesa Hadena Closenet Duets pred vyše štvrťstoročím. Stephan-Wirth z Berlína jednoducho mocne zabodoval. Jeho inovátorstvo spečatené tenorsaxofónovým majstrovstvom je obdivuhodné a umocnené vynikajúcim výberom spoluhráčov. Neznámi hráči vytvorili na báze kompozícií Stephana-Maxa Wirtha nádhernú farbu zvuku z bicích, sitary, gitary, kontrabasu, spevu, fender rhodesov, a samozrejme, tenorový saxofón kontroluje hudobné dianie pod ním. Wirth je mladý hudobník (1968) z modernej generácie, ktorý nemieni iba mechanicky využiť to, čo sa ako džezový entuziazista naučil na hodinách u Leszeka Zadla v Mníchove. Za album Illumination dokonca získal vysokú cenu od tlače. Beztextový spev a moderný džez s jeho skladbami často superšpeciálne zaranžovaný opäť ním samým ho vynáša na vrchol tohto žánru hudby v Európe. Napokon, aj s albumami má už svoje skúsenosti, toto je historicky jeho siedmy album. V Berlíne sa usadil relatívne iba nedávno, v roku 1999. Aj tu získal za svoj album Illumination zvláštnu cenu. Bodaj by aj nie! Aj skúseného poslucháča tento sýty, no silne príťažlivý zvuk saxofónu aj ostatnej skupiny (najmä hlasov) okamžite upúta a následne pripúta. Keď vás čakajú desiatky nových albumov na vypočutie a dokola si púšťate Stephana-Maxa Wirtha Ensemble s jeho Illumination, niečo to už len musí znamenať!

 

AMC Trio

THOR-IZA

HEVHETIA 2006

 

            Činely a klavír rozsypané v priestore, basa poletuje v rytme: AMC TRIO práve tká svoj hudobný osud kompozíciou Bratia a sestry z pera kontrabasistu   Martina Mirančáka, výdatne sprevádzaného klaviristom Petrom Adamkovičom a bubeníkom Stanislavom Cvancigerom. Nijaká slovenská televízia ani rozhlas vám zrejme ich pôsobivú hudbu neponúknu. Na Slovensku sa stalo dobrým zvykom vynášať do neba len superstar, nové hviezdičky, ktorých prvé albumy sa behom roka ocitnú v predajniach lacných kníh. Hlavné je umelé šou a s ním spojené míňanie peňazí. Či už zo štátnej pokladnice, alebo zo súkromného. Hlavný výsledok, hudba, uniká. Neprekáža. Ani nevadí. Domovina nemá nadbytok džezových hráčov, a napriek vyše tridsaťročnej existencii už dlhší čas medzinárodne akceptovaného festivalu Bratislavské jazzové dni, je vôbec zázrak, keď sa doma objaví niečo zvukovo zaujímavé. Práve sa stalo. Ján Sudzina má jednoznačne dobrý nos pri výbere zostáv na nahrávky pre slovenskú firmu Hevhetia. Slovenskú sídlom, svetovú kvalitou. Aspoň niečo sa podarilo. Vysoko zrelá hudba vo vkusnom obale nám pripomenie, že sme súčasťou tohto sveta, nie iba kúskom hôľ kdesi pod horami. Deväť pôsobivých kompozícií nám bude robiť náladu takmer päťdesiat minút. Dobrú náladu, podotýkam.

 

 

David Kollar Band

WAY FROM EAST

HEVHETIA 2007

 

            Privíta nás výrazný a príjemný zvuk elektrickej gitary, ktorú občas vystrieda mandolína. Za oboma nástrojmi je David Kollar, ktorého na kontrabas sprevádza Jozef Cingeľ a na bicích Jozef Zima. Znovu to bola šťastná ruka Jána Sudzinu, ktorá priniesla album Way From East so sviežou modernou hudbou nielen slovenským poslucháčom. Toto je hudba, ktorá sa pokojne môže zaradiť do svetového kontextu. Podarilo sa taktiež to, čo je pre dobrý album nesmierne dôležité – správne radenie kompozícií, aby album dobre padol do ucha aj ako celok: Etnology (Swing part I), Pig Groove, Way From East, I Fly, Sad David, Hunting… (Swing part II), Happy Song (Swing part III), Bossa (so spevom Veroniky Rabadovej) a Terrible Day nás vedú jemne elektrickým svetom výrazných melódií. Nahrali ich a namiešali v štúdiu v írečitej slovenskej dedine Lipany – toto je nádherná ukážka globalizácie planéty. Kto začul zvuk bandu, alias skupiny, neohrnie nosom.

 

 

Pavol Bodnár InterJAZZional Band

ECCE JAZZ

HEVHETIA 2006

 

            Do ucha sa okamžite votrú zvuky a farby z huslí Stana Palúcha. Pavol Bodnár svoj album ecce JAZZ uviedol do sveta s podtitulom Štyri farby môjho sveta. ECCE ako prvá zložka je skratka zložená zo štyroch slov: E-Electric, C-Central Eurepean, C-Caribbean, E-Emotional. Skúste hádať, o čo asi pôjde! Sám Pavol Bodnár na letáku k albumu uvažuje: „Zoznámil som sa však s Errolom W. Schlabachom, zručným aranžérom newyorského orchestra The Nassau Pops Symphony Orchestra, všestranným hráčom na drevených dychových nástrojoch a zdatným skladateľom v oblasti artificiálnej hudby a džezu. Viedli sme spolu dlhé diskusie na tému modernej kompozície a aranžovania, ktoré ma nasmerovali k opätovnému otvoreniu sa progresívnym kompozičným technikám artificiálnej hudby 20. storočia a k následnému uvoľneniu tvorivej energie pri práci s prvotnými hudobnými motívmi. Materiál, s ktorým som pracoval, ma akoby sám viedol k rôznorodým formovým štruktúram. A tak vznikli štýlovo a formovo rôznorodé kompozície, ktoré vzájomne zdanlivo nesúvisia. Rôznym hudobným štýlom som nakoniec priradil konkrétne farby, ktoré ich podľa mojej predstavy charakterizujú.” Ktoré to sú a čo znamenajú, sa poslucháč dozvie priamo pri počúvaní klaviristu Pavla Bodnára s priateľmi v zostave nazvanej InterJAZZional Band.

 

 

 

Dan Brantigan, Lubor „Umelec” Priehradník, Oskar Rózsa

PRESENCE

HEVHETIA 2006

 

            Už na albume Sextet z roku 2003  kontrabasista Oskar Rózsa vytvoril atmosféru spontánnej avantgardnej nahrávky. Vtedy som v tlači upozornil, že je to slovenské Bitches-Brew (slávny dvojalbum geniálneho skladateľa, vedúceho mnohých zostáv, aranžéra, trubkára a organistu Milesa Davisa z roku 1969, ktorý sa na trhu objavil o rok neskôr). Vyššiu poctu albumu nemožno na tejto planéte udeliť. Tentoraz sa akurát na prvý apríl (ale bol to vlastne výborný hudobný žart, Big Fun, ako tvrdil Miles Davis) 2006 nahrnuli do istého bratislavského štúdia Dan Brantigan s dvojicou zo Sextetu – s Luborom Priehradníkom a Oskarom Rózsom, aby spontánne skomponovali album Presence. Tu už nebudeme hovoriť o kategórii džez. Je to avantgardná svetová hudba, súčasná vážna hudba s prvkami džezu, ak chcete. Hudobné rozjímanie, meditácie. Môžete pri nich hovoriť v duchu s Buddhom, Kristom, Zoroastrom, Prorokom, prípadne (a to je najrozumnejšie) so sebou samým – ak sa natoľko poznáte.

 

 

 

The California Ear Unit With Julius Fujak

TRANSPOPSITIONS!

Live in Los Angeles

DVD, HEVHETIA 2007

 

            Slovenský klavirista Julius Fujak (klavír, bicie, klávesové nástroje) bol pre avantgardnú zostavu The California Ear taký superdôležitý, že ho pozvali do svojho divadla Redcat v Los Angeles (USA), aby tu 28. septembra 2005 spoluúčinkoval na improvizovanej hudobnej avantgardnej produkcii spojenej s premietaním popových klipov pod názvom transPOPsitions! intermedia wrestling. Amy Knoles (marimba, bicie, perkusie), Dorothy Stone (flauta), Vicki Ray (klavír, klávesové nástroje), Robin Lorenz (husle), Erika Duke-Kirkopatrick (čelo), Phil O´Connor (klarinet, tenorový sxofón) s Juliusom Fujakom stihli vytvoriť nádhernú nadčasovú hudobnú paródiu na dnešnú pop kultúru sveta. Kto je zvyknutý na náročnejšiu hudbu, ich paleta zvukov, tóny ho chytia tak mocne, že bude cítiť priam nutkanie vracať sa k nim. Divadlo tento kultúrny úder a počin uviedlo výlučne v uvedený dátum, takže nešťastní sú tí, ktorí nemajú na DVD nosiči záznam z tohto nevšedného podujatia!

 

                                                                                                – Vaše uši –

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.