3 pohľady na…

3 pohľady na…

Roman Michelko: Eseje o globalizácii

(Matica Slovenská, Martin 2009)

 

Pokusy o pravdu

Názov knižky vypovedá o obsahu. Oba neklamú; prinajmenšom tvrdošijne, miestami až donquijotsky klopú na dvere zakliateho zámku s názvom Pravda. Výsledok pravdaže nemôže byť jednoznačný, pretože zámok je zakliaty naveky a Ona je v ňom prítomná v nanajvýš mätúco nejasnej podobe. Cynickejší z nás dokonca odmietajú veriť v jej existenciu.

Tak či onak, v esejach tejto knižky nájdete zrkadlenie jednej  z tvárí pravdy. Či a nakoľko ste schopní stotožniť zrkadlový odraz s realitou, je vecou vašej vlastnej voľby, ja vám v tom nepomôžem, nemám ani štipku autorovej odvahy k transparentnosti, s ktorou nás vedie k logicky koncipovaným záverom.

Michelkove eseje okrem odvahy, napriek nie príliš ružovým vyhliadkam a perspektívam, ktoré ponúkajú, prekypujú optimizmom prinajmenšom  na rovine noetickej. Sú plné viery v spoznateľnosť sveta a v overiteľnosť i uveriteľnosť informácií – ktoré ja osobne vnímam ako množstvom informácií skreslené útržky veľkého príbehu písaného celým ľudstvom naraz. Na každom chýre čosi je – alebo ktosi, povedzme žurnalista, akademik alebo iná autorita a tiež možno i trocha prachu zo zaručene autentických snímok či iných corpus delicti…

Tak či onak však: na vlastné ústa i jazyk sa môžete presvedčiť, že mlieko je takmer už len voda a nie už len trhoviská, ale celé obchody sú zavalené tovarom made ich china, pretože ten doma vyrobený by sme si za cenu našich európskych  výrobných nákladov nemohli dovoliť kúpiť. V pešej zóne vás zamysleného uprostred dňa môže zraziť tmavé auto zbohatlíkov s kolesami vysokými akoby sa brodilo vysokým bahnom (vlastného svedomia žeby?).

Takže toto sú fakty – vysvetlenie ktorých v kontexte celosvetovej politiky i ekonomiky nájdete v knižke; pravdaže ako vždy platí – jeden fakt vyvolá množstvo možných interpretácií, publikácia ponúka jeden z variantov.

Príťažlivo, pútavo, zrozumiteľne, zároveň dostatočne tolerantne na to, aby ste si ju uvedomili tiež ako výzvu k polemike a prieraznú cestu k hľadaniu alternatív, ktoré možno sú, a možno ani nie.

Pozadie finančnej krízy, mechanizmy rýchleho, často až zázračného bohatnutia na Slovensku, náčrt vývoja politickej situácie v Rusku, podstata globalizácie – to je len niekoľko tém esejí. Pôvodne všetky  vyšli  na stránkach  Slovenských pohľadov. Majú väčšmi osvetový než reflexívny charakter. Prvotným zámerom autora je prístupnou formou na základe množstva zachytených, odpozorovaných, preštudovaných informácií informovať a vysvetliť.  Výpovedná hodnota v týchto esejach zatláča subjekt autora do pozadia. Množstvo a závažnosť faktografického materiálu „tlačí” tiež na spôsob vyjadrovania. Nieto miesta a času na obratné štylistické piruety. Michelkov štýl vyjadrovania je napriek náznakom „rozšafnosti” a familiarizácie vecný, otvorený i poznatkovému a skúsenostnému zázemiu laických čitateľov. Je pútavou príručkou, kompendiom sprístupnením a prerozprávaním základných poznatkov, správou o východiskách a perspektívach sveta, ktorý by možno vedel byť, už po neviemkoľkýkrát, svojím vlastným koncom…no ja osobne si myslím, že to predsa len ustojí, hoci presne neviem ako.

Možno aj vďaka niektorým  myšlienkam  Michelkových esejí, a možno nie; ktovie, Pravda je zakliata, ako bola a bude vždy, nám však ostáva Nádej.

Quo vadis svet? sa asi pýta knižka a aj sa pokúša odpovedať a je to veru veľmi ťažké, lebo univerzum nám už dávno kríva na bližšie neurčený počet nôh; čo už s ním, neostáva nám inšie ako vždy – žiť ho…

Miloš Ferko

Systém potrebuje zmenu

Esejista Roman Michelko pokračuje vo svojich úvahách o spoločnosti, ktoré začal už svojim debutom (Revoltujúci Sizyfos, 2006). Ako vtedy, tak aj dnes predkladá čitateľovi zaujímavý súhrn faktov, ktoré prinášajú obraz súčasného reálneho sveta. Jeho myslenie však nie je len analýzou a syntézou pozorovaných javov utvárajúceho sa sveta. Autor cíti zodpovednosť za tento stav. Pritom sám nepatrí k riadiacim vrstvám spoločnosti, ale aj tak akoby niesol bremeno nesprávnych rozhodnutí mocných tohto sveta. Nezužuje teda svoje úvahy len na kritiku, ale snaží sa nájsť východisko. V tomto zmysle je teda angažovaným autorom. Autorom, ktorý obhajuje svoj pohľad na svet.

Globalizácia v jeho podaní nie je strašiakom. Snaží sa len popísať jej javy. Ak v úvode hovorí, že sa zameral najmä na jej negatíva, akoby sa snažil čitateľa pripraviť na svoj pohľad na vec a upozorniť, že nie je nadšencom tejto formy existencie ľudskej civilizácie. Napriek tomu jeho úvahy o globalizácii nemožno vnímať negatívne, lebo, naopak, prečisťujú naše vonkajšie aj vnútorné prostredie.

Odhaľovaním negatívnych stránok vývoja ľudstva totiž Roman Michelko aj obhajuje takéto negatívne konanie. Nie nadarmo sa vraví, že skutočné odpustenie nastáva vtedy, ak vinníka pochopíme. A Michelko chápe, prečo sa svet vydal po trajektórii globalizácie. V podstate zo žalobcu sa stáva advokátom takéhoto vývoja. Možno ani sám autor by s takýmto hodnotením jeho diela nesúhlasil, ale bez obhajoby nesprávnych krokov ľudstva by sme ťažko pochopili, ktoré sú tie správne.

Michelko si myslí, že ešte nie je neskoro. Že ľudstvo má ešte šancu vyhnúť sa veľkým katastrofám a krízam, ako morálnym, tak fatálnym prírodným. V tomto zmysle by sme mohli povedať, že autor je nenapraviteľný optimista. Samozrejme, Michelko priamo upozorňuje, že nič z povedaného sa nenaplní, ak ľudstvo nezačne pracovať na zmene systému, v akom sa momentálne nachádza. Koľko ľudí je schopných pochopiť, čo Michelko navrhuje?

Stanislav Háber

Stručne o svetotrasení

V správach ma práve šokovala upútavka: Amerika vyhlásila vojnu! Komu zasa, pýtam sa v duchu a čakám na upresnenie. Amerika vyhlásila vojnu – kríze. Aha… Škoda, že nevyhlásila vojnu manažérom, ktorí rozkradli miliardy dolárov a trpí za to celý svet. Vrcholom drzosti bolo, keď si vrcholní manažéri AIG, ktorí kolaps naštartovali, rozdelili miliónové prémie zo záchranného balíka, ktorý do firmy naliala americká vláda vo výške desiatok miliárd USD. Nepýtaj sa, čo môže urobiť Amerika pre teba, pýtaj sa, čo môžeš ty urobiť pre Ameriku! – povedal J. F. Kennedy a celý svet teraz robí pre jeho krajinu prinajmenšom jedno – trpí.

Roman Michelko vo svojej knihe o globalizácii pomenúva mnohé príčiny dnešného stavu, nejde však až tak ďaleko, aby čitateľa strašil tým, čo sa v skutočnosti ľahko môže stať – niekomu rupnú nervy, alebo si to niekto dobre vykalkuluje a budeme tu mať vojnu ako vyšitú – nie virtuálnu, ale skutočnú, so zbraňami a miliónmi mŕtvych. Veď po takej globálnej kataklizme by sa ekonomika bezpochyby musela rozbehnúť do najvyšších otáčok. Je to odskúšané. Až tak ďaleko však autor Esejí o globalizácii nezašiel.

Pozrel sa pri krátkom prelete nad kukučím hniezdom aj do nášho vlastného dvora a uvidel ten bordel, čo tu ostal po snahe o vytvorenie „domácej kapitálotvornej vrstvy”. Spomína privatizáciu ako najväčší podvod, ale keby sa tým chcel zaoberať podrobnejšie, potreboval by priestor na ďalšiu knihu. Bolo by veru o čom… Skončil rýchlo pri tom, že čitateľovi naznačil, ako prišli k svojim miliardám dnešní slovenskí superboháči. Nie je to však nijaký recept, podľa ktorého by mohol zabezpečiť svoju rodinu až po detné deti ktorýkoľvek našinec.

Autor v knihe neobišiel ani Rusko a jeho politicko-ekonomické vývrtky za Jeľcina i po ňom, až kým sa nezjavil cár Putin, ktorý sa s oligarchiou dohodol. Na rozdiel od Jeľcina Putin nemusel rozstrieľať parlament, on ho šikovne ovládol… Rusko je opäť silným globálnym hráčom a je súčasťou novej osi silných štátov. Tu mi chýba hlbší pohľad na globálne účinkovanie Číny (má najviac dolárových rezerv z amerických dlhopisov), či Indie (útočí na americkú dominanciu v tvorbe softvérovej inteligencie). Autor takmer celkom opomenul postavenie latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie v nových siločiarach. Chýba aj ozrejmenie postavenia ilegálnej ekonomiky, ktorá v globálnom meradle medziročne presahuje svojimi ziskami HDP mnohých stredne veľkých štátov. (Drogové kartely prevážajú po celom svete narkotiká v atómových ponorkách a Slovensko, hoci má vlastný pozemok na dne oceánu, nemá ani jednu ponorku! Ako k tomu prídeme my, milovníci tmavých hlbín?!)

Pri takej knihe, akú sa odhodlal napísať R. Michelko, by sa mi žiadalo, aby autor načrel hlbšie do témy jednotlivých kapitol, lebo v tej podobe, v akej dielo vyšlo, je pre mňa akýmsi informačným exkurzom, ale to mi celkom nestačí. Možno nájdem viac v ďalšej autorovej knihe…

Roman Kaliský-Hronský

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.