Erik Šimšík: Dosnívať ťa spredu

Erik Šimšík

Dosnívať ťa spredu

Stratení v prekladisku

stoja v šedých výklenkoch
za sklom

stratení v prekladisku
plnom ľudí

ešte im nepridelili odtlačky
nahí sterilní bez myšlienok polotovar

obrovské žeriavy
letia s telíčkami v zobákoch

ich prvá podvedomá spomienka
keď sa v noci strhnú

a premýšľajú
či každé zrkadlo klame

 

Šepkajú mikroskopicky

Silueta opretá o steny
čelo jej skropil pot
a ústa zachvátili chmáry
v odraze sa nespoznáva

Otvára starý antikvariát
s prázdnym úsmevom
kúsky zhnitých zubov
pokryté vlastným životom
ako škvrna na stene
čo pripomína Afriku

Zrniečka prachu
mu sadajú na plecia
ako papagáje
už roky ich učí hovoriť
a mali by o čom rozprávať
po toľkých rokoch

Chvíľu sa sústreď
budeš počuť
ich nenápadný šum

 

Daždivý príbeh

Za kvapkami
sa svet zdá ako pod lupou
ibaže rozmazaný
pretiahnutý do tvaru
prehánky

Vesmírna loď pristála
Pomalými krokmi vystupujem
na novú planétu

Že vraj Zem
Klamlivá až nereálna
vo svojej eliptickosti
Iluzórna to je to správne slovo

Zrkadlový obraz skutočnosti
dal si na ňom záležať
veľký mocný dadaista

Kvap Kvap
Rodia sa slzy
Kvap Kvap
Rybia sa ryby

Stojím a pozerám dážď
Je tu krásny výhľad na omylné konce

 

Zozadu

Pozerám na teba zozadu
možno som voyer
neviem
ale páči sa mi to

Ťaháš za sebou stopu
oblak vône
ako nespútaného psíka
na remienku
mňa

Zabočím doprava
dosnívať ťa spredu

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.