Socialistická utópia Star Treku (3. časť)

Ondrej Herec

Socialistická utópia Star Treku (3. časť)

Dokonale usporiadaná utópia zabezpečuje blahobyt a spravodlivosť anjelsky morálnym obyvateľom. Príbeh nemusí rozprávať len o politike, ale chceme v ňom vidieť lepšie svety, než je ten náš. Politika je osobná ako viera či láska a ovplyvňuje celý život. V socialistickej utópii majú výrobcovia politickú a ekonomickú moc, vlastnia výrobné sily a rozhodujú o distribúcii. Utopickí socialisti Owen a Fourier verili, že sociálna organizácia má byť založená na malých kolektívoch. Saint-Simon uprednostnil veľký centralizovaný štát a podľa Marxa len ústredné plánovanie môže koordinovať zložitú ekonomiku, v ktorej neexistujú peniaze (Marx, Karl – Engels, Friedrich 1848: Manifest der kommunistischen Partei). V socialistickej fantastike zriedka nájdeme hodnoverne opísané politické inštitúcie, ekonomické mechanizmy, legislatívu a súdnictvo. Star Trek názorne sľubuje vesmírnu utópiu, v ktorej funguje spravodlivá moc.

Človek vo vesmírnej utópii

Väčšina autorov socialistickej fantastiky vychádzala z predpokladu, že vývoj rozumných bytostí vo vesmíre je okrem malých odchýlok rovnaký. V Jefremovovovej poviedke Srdce Hada sa pozemskí kozmonauti stretnú s kozmickou loďou humanoidov, ktorí dýchajú fluorovodík, no podobajú sa ľuďom takmer na nerozoznanie. Kozmonauti komunistickej budúcnosti zväčša nachádzali vo vesmíre ľudí, preoblečených za mimozemšťanov – až po triedny boj, historické víťazstvo robotníckej triedy a sochy hrdinov socialistickej práce.

Tvorcovia oživili Star Trek zástupcami približne tristo druhov mimozemských bytostí. Anglická abeceda nemá jediné písmeno, ktorým by sa nezačínal názov aspoň jednej rozumnej rasy Star Treku.

Pohľad na obrazovku však presviedča, že ľudia nie sú etnickou menšinou Star Treku. Nejde len o početný pomer exotiky k človečine: Vulkánci, Klingonci, Cardassiánci, Romulánci a iní mimozemšťania sa od ľudí zväčša odlišujú len nepodstatnými vonkajšími detailmi. Praktický Američan Roddenberry potreboval, aby sa posádka Enterprise mohla vylodiť na planétach s dýchateľnou atmosférou. Seriál s predstaviteľmi bez tváre a bez tela, ukrytými väčšinu deja v nemotorných skafandroch, by si ťažko získal divákov. Priliehavé rovnošaty, eroticky zdôrazňujúce krivky herečiek aj mužnosť ich partnerov, sú divácky vďačnejšie. Rekvizity a kostýmy, vhodné do kyslíkovej atmosféry, sa ľahšie vymýšľajú aj vyrábajú, sú častejšie použiteľné aj lacnejšie ako náročné kulisy výstredne exotického prostredia.

Utópia je ľudský vynález a existuje pre človeka. Troška exotiky ju okorení, príliš veľa fantastického ozvláštnenia ju umŕtvi. Scenáristi Star Treku aj autori socialistických budúcností veľmi dobre chápali, že presvedčiť diváka o vedúcej úlohe komunistickej strany vo svete platinovo-irídiových stonožiek, živiacich sa žulou a čadičom, je rovnako ťažké, ako vysvetliť mu záľubu mysliacich kryštálov v demokracii amerického typu s miestnymi šerifmi a prezidentskými voľbami. Autori hororov nepíšu svoje príbehy pre strašidlá a Star Trek tiež vyrobili ľudia pre pozemských divákov, nie pre mimozemšťanov.

Robotom, hologramom a mimozemšťanom, ale aj osudom miešancov pozemšťanov s mimozemšťanmi by sa dala venovať osobitná analýza. Výraznými postavami Star Treku sa stali Spock, android Dat, Seven of Nine a bezmenný holografický lekár. Všetci sú len čiastočne ľudskí. Polovičný mimozemšťan Spock je syn pozemskej matky, učiteľky Amandy, ktorá sa vydala za Vulkánca Sareka, lekár je len holografickou ozvenou živého človeka. Seven of Nine spoznávame ako kyborga, ktorému sa posádka Voyagera namáhavo usiluje vrátiť ľudskosť. V ďalších epizódach ju autori retrospektívne predstavujú ako Aniku Hansenovú, dieťa na výskumnej lodi svojich rodičov pred asimiláciou celej rodiny Borgmi. Napokon ju vidíme ako človeka, ktorý odmieta opätovne sa vzdať svojej individuality na nátlak kráľovnej Borgov (The Dark Frontier). Nedorozumenia holografického lekára so Seven of Nine v úsilí pomôcť kyborgizovanej žene, aby sa opäť stala človekom, sú komické len na prvý pohľad. Snaha hologramu vyliečiť ju z psychickej traumy a vrátiť jej normálny citový život pôsobí dojemnejšie a ľudskejšie než veliteľsky účelový prístup kapitánky Janewayovej (Someone to Watch Over Me).

„Už si nemôžete dovoliť prepych, aby ste o sebe rozmýšľali ako o Pohotovostnom lekárskom programe. Stali ste sa plnoprávnym členom posádky,” karhá Janewayová holografického lekára (Eye of the Needle). Reálne je pre nás to, čo vnímame ako skutočnosť. Mimozemšťan, stroj, dokonca aj hologram, ktorý v nás dokáže vyvolať ľudský cit a presvedčiť nás, aby sme sa k nemu správali ako k človeku, je pre nás človekom. „Protóny, neutróny a silové polia… či nie sme všetci rovnakí?”, argumentuje hologram fyzikou (Someone to Watch Over Me). Aj elektronická ozvena rozumnej bytosti má nárok na práva a povinnosti človeka, keď dokáže riadiť svoje správanie a uvažovať o zmysle svojho života: „Hm… hologram, ktorý sa sám programuje. Ako využiť takú schopnosť? Založím si rodinu? Vybudujem armádu?” zvažuje holografický lekár svoje možnosti (The Cloud). Technika, ktorú Janewayová poskytla rase Hirogenov, po úprave zmenila „korisť na lovcov”. Hologramy sa stali novou rasou, unikajúcou „organickému otroctvu a brutalite”. Aby oslobodili jedného zo svojich, unesú lekára, ktorý sa zmieta medzi oddanosťou k Voyageru a náklonnosťou ku svojim holografickým príbuzným (Flesh and Blood I). Hologram s ľudskými schopnosťami sa môže stať nositeľom psychologického konfliktu, lebo má vlastnosti človeka.

Dramatický potenciál týchto postáv vyplýva z možností, daných ich neúplnou ľudskosťou. Spočiatku sú to len náčrty, ktoré scenáristi a herci postupne dotvárajú ľudskou povahou, umožňujú im vývoj osobnosti v konfrontácii s ostatnými postavami seriálu a s jeho utopickou kultúrou: „Pri prvom nápade vytvoriť Spocka mi ani na um nezišlo zamyslieť sa nad touto postavou. Chcel som iba špicaté uši a mierne diabolský výzor” (Gene Roddenberry). Experimentálne modely ľudskosti v laboratóriu Star Treku umožňujú skúmať povahu človeka: „Hoci niektorí ľudia tvrdia, že Star Trek je ´len´ science fiction a nie vážna dráma, dokázali sme zobraziť hlboké ľudské city” (Altman, Mark A. 1995: Mission Ops: ‘Attached’. Star Trek Communicator, február/marec 18 – 20).

Poručíčka Saaviková iba nesmelo, v rodnej vulkánčine, kritizuje Kirka: „Je taký ľudský!” Jej krajan Spock zhovievavo obraňuje svojho priateľa: „Nikto nie je dokonalý!” (Star Trek II: The Wrath of Khan, réžia Nicholas Meyer, 1982). Tvorcovia podtitulkami netaktne preložili do ľudskej reči dôverný dialóg Vulkáncov, ktorí úsmevne vyjadrili záverečnou vetou slávneho filmu Niekto to má rád horúce toleranciu humanistickej utópie voči vonkajším odlišnostiam rozumných bytostí, ale zároveň vážne pochybujú o našej definícii človeka: ak pokladáme za meradlo ľudskosti seba samých, myslíme aj na tie svoje vlastnosti, ktoré by iní nemuseli pokladať za ľudské? Nesúďme, aby sme neboli súdení. Zaľúbený milionár dokázal odpustiť svojej budúcej manželke, že nie je ženou; mimozemšťania nám azda odpustia, že sme iba ľudia.

Kivas Fajo, únosca a „nový majiteľ” Data, sa rozčuľuje nad jeho ľudskou nepoddajnosťou: „Ten bezcitný android dokáže pozoruhodne dobre vyvolať city u iných” (The Most Toys). Mimozemšťania Guinan a Q sa rozprávajú o Datovi: „Môžete sa od neho veľa naučiť.” „Iste, je to robot, ktorý udeľuje lekcie ľudskosti” (Déjá Q). Súdny proces dokazovania ľudských práv Data v jednej z najlepších epizód seriálu sa skončil uznaním androida ako plnoprávnej osobnosti (The Measure of a Man). Pochybnosť a hľadanie definície človeka v hraničnej situácii, aj keď ide o mimozemský rozum alebo rozum v podobe stroja, umožňuje autorom Star Treku psychologickú drobnokresbu, ktorou sa z figúrok triviálnej SF stávajú živé postavy.

Hľadanie ľudskosti v hraničných situáciách je tradičnou črtou umeleckej literatúry a nachádzame ho aj v najlepších dielach socialistickej fantastiky, napríklad v príbehoch Sergeja Ivanoviča Pavlova. V románe Oceánonauti (Okeanavty, 1972) potápač Greg Sobolev objavuje v organizme hlbokovodného kalmara „sensoling”, bionickú repliku mozgu svojej lásky Lotty. Myseľ človeka sa desí postupnej straty ľudskosti v tele morského živočícha a spácha samovraždu. Greg sarkasticky odporúča odovzdať mozog „do leningradského inštitútu bionetiky akademikovi Keromovi. Je to mozog jeho dcéry. Pre vedu náramne zaujímavá vec.” Pavlovov román Mesačná dúha (Lunnaja raduga 1 – 2, 1978, 1982) je založený na osamelosti supermana, nadľudskými schopnosťami oddeleného od ľudstva, ktorému celý život slúžil, túžiaceho prekonať svoju výnimočnosť a stať sa opäť človekom.

Tam, kde sa fantastický príbeh stáva traktátom o vlastnostiach človeka, strácajú význam žánrové hranice aj ideologické bariéry. Do seba zahľadený trh americkej science fiction sa zriedka správa prívetivo k európskym votrelcom, ale príbehy Josefa Nesvadbu, napísané v hlbokom socializme, mali úspech v USA aj v iných krajinách, lebo ich výpoveď o hľadaní tváre človeka presahuje historické podmienky, ktoré podnietili ich vznik: „Písal. Nebránil sa tu preto, že by chcel ujsť alebo zahájiť prevrat. Bránil posledné hodiny svojho života pred samovraždou, lebo chcel napísať svedectvo. Traktát o vlastnostiach človeka” (Nesvadba, Josef 1960: Ztracená tvář. In: Einsteinův mozek).

Scenáristi Star Treku sa zhodli s marxistickými ideológmi aj v názore, že ľudstvo ešte ani zďaleka nie je zrelé. Počína si celkom dobre, ale je zaťažené živočíšnym dedičstvom. Vedeckí komunisti hovorili o poznačení socializmu „materinskými znamienkami kapitalizmu”. Roddenberry podpísal rezolúciu proti Vietnamskej vojne a v prvej sérii sa vyhýbal vesmírnym inváziám a kozmickým vojnám. Aj v nasledujúcich sériách ich jasne predstavuje ako čosi nesprávne a zlé. Pre pacifistu Roddenberryho je agresívnosť atavizmom, ktorý treba prekonať. Boj medzi posádkou Enterprise a Klingoncami zámerne privodí energetická bytosť, živiaca sa agresívnymi emóciami. Po odstránení vonkajšej príčiny konfliktu niet dôvodu pokračovať v boji (The Day of the Dove).

V mnohých epizódach predstavitelia vystupujú za odstránenie násilia, ako napríklad vulkánsky filozof Surak: „Teší ma, že máme rôzne názory. Kiež sa spolu staneme niečím, čo je väčšie, ako súčet nás dvoch” (The Savage Curtain). Vesmírny poloboh Q chce súdiť ľudstvo. Picard mu dokáže hodnotu ľudí tým, že oslobodí porobenú živú bytosť, ktorá bola zdrojom energie kozmickej stanice (Encounter at Farpoint).

„Krok do nekonečného priestoru je začiatok vašej zrelosti,” hovorí mimozemšťan ľuďom v románe Horsta Müllera Kurz Ganymedes (NDR, 1962). Aj pre mimozemšťanov Star Treku sú kozmické lety len začiatkom zrelosti ľudstva. Enterprise prenasleduje loď Gornov, ktorí zmasakrovali posádku kozmickej základne Federácie na planéte Cestus III. Vysoko vyvinutí Metroni zastavia obidve lode a vysadia Kirka s veliteľom Gornov na neobývanej planéte, aby sa schopnejšia rasa osvedčila v súboji vybratých jednotlivcov. Podľa výsledku súboja chcú Metroni zničiť aj loď porazených. (Áno, uhádli ste, predlohou scenára epizódy Arena bola jedna z najslávnejších SF poviedok „Aréna” od Frederica Browna.) Protivník odmietol všetky ponuky na zmierenie, no Kirk ho po svojom víťazstve nezabil. Metron, odetý do gréckeho rúcha, oznámi Kirkovi, že ľudia nie sú beznádejne agresívni: „Pozhovárame sa zase o desaťtisíc rokov”.

Utópia dokonalého človeka

To, o čo vlastne ide, je utopický ideál človeka. Dokonalá spoločnosť sa nemôže skladať z nedokonalých jednotlivcov. V klasických socialistických utópiách stačilo po vybudovaní ideálneho štátu prispôsobiť obyvateľov osvietenou výchovou. Osvietenská idea perfektibility, zdokonaliteľnosti človeka, bola prítomná v celej socialistickej fantastike, ktorá kládla mimoriadny dôraz na „vysoké morálne vlastnosti človeka” (Šefner, Vadim: Kruglaja tajna, Moskva 1977; Kulaté tajemství. In: Skromný génius. Svoboda: Praha 1985). V reálnom socializme bolo zavše počuť povzdych úprimne presvedčených komunistov, ktorí neboli členmi strany len z vypočítavosti (boli aj takí): „Máme socializmus, ale kde sú socialisti?” V prototype socialistickej fantastiky, v Jefremovovej Hmlovine Andromedy, je najdôležitejším povolaním učiteľ. Veda Kong hovorí: „Minuli sa časy, keď nedostatky výchovy ospravedlňovali vrodenou povahou človeka. Dnes je každý zle vychovaný človek výčitkou pre celú spoločnosť.” V poviedke Dmitrija Bilenkina Prípad na Ganyméde zaznieva túžba po ideálnom človeku, pripomínajúca ideál individualistickej utópie v dielach Roberta Heinleina: „Kto zmeral hranicu možností človeka? Tí, čo sa k nej ani len nepriblížili? Ak majú eunuchovia posudzovať lásku, strachopudi riziko, byrokrati tvorivosť, je to do smiechu i do plaču” (Bilenkin, Dmitrij 1980: Prípad na Ganyméde. In: Dvere do iného sveta. Obzor: Bratislava).

Star Trek dokáže byť neúprosný, keď ide o človeka. Jeho etika je postavená na axióme, že človek sa musí rozvíjať až po hranice svojich možností. Všetky série sú plné čestných, talentovaných, vzdelaných a usilovných ľudí, ktorí sa ničím nedajú odstrašiť od dokonalej práce a perfektnej morálky.

Utópia dokonalého človeka v Star Treku je taká „fascinujúca” preto, že je individualistická. Je perfektibilitou mnohostranného rozvoja, zahrnujúcou viac ideálov. Zmestí sa do nej chladná logika Vulkánca Spocka aj vrúcna citovosť lekára McCoya, otcovská autorita Kirka, spoľahlivosť oddanej Uhury, technicky bezchybná výkonnosť Scottyho, pyšná udatnosť Klingonca Worfa, filozofický nadhľad kapitána Picarda, dokonca aj strojová dokonalosť androida Data a komicky samoľúba profesionalita holografického lekára.

Utópia slobodného jednotlivca v Star Treku oživuje pátos antickej tragédie, keď stavia človeka pred osudovú nevyhnutnosť voľby medzi rovnako neľudskými alternatívami. „Prečo ste to spravili?” pýta sa Spock Kirka, ktorý zachránil priateľovi život za cenu života vlastného syna Davida aj zničenia lode, ktorú miloval možno viac ako syna. „Potreby jedného sú rovnako dôležité ako potreby mnohých,” usiluje sa Kirk vysvetliť svoje rozhodnutie povinnosťou priateľa a zároveň ospravedlniť svoje správanie zodpovednosťou veliteľa za člena posádky (Star Trek III: The Search for Spock, réžia Leonard Nimoy, 1984).

Individualizmus utópie slobodného jednotlivca má svoje hranice. Vulkánske príslovie „Potreby mnohých sú dôležitejšie ako potreby niekoľkých alebo jednotlivca” povyšuje záujem kolektívu nad záujem jednotlivca. Celý zákon kolektivistickej utópie znie „Jeden za všetkých, všetci za jedného”. Dve čiastkové pravdy sa môžu navzájom doplňovať a vytvárať vyššiu pravdu, no zároveň môžu klásť na človeka nezlučiteľné požiadavky. Kapitán lode je zodpovedný za každého člena posádky – ale syn nie je jej členom. Príčinou Kirkovej osobnej tragédie sa stalo plnenie povinnosti: urobil „len to, čo musel”.

Hrdinovia Star Treku sa aj vo vzdialenom vesmíre, v neuveriteľných dobrodružstvách a napriek fantastickým ťažkostiam správajú v súlade so svojou rolou: divák vie, o čo ide, keď kapitán Kirk koná ako kapitán a Scotty ako dokonalý technik. Kirka degradovali z admirála Hviezdnej flotily na kapitána a všetci sú spokojní (Star Trek IV: The Voyage Home, réžia Leonard Nimoy, 1986). Kirk, Spock alebo McCoy sa pre mnohých divákov stali symbolmi Star Treku, lebo Kirk ťažko môže byť menej kapitánom, rovnako ako Spock nemôže byť menej Vulkáncom a McCoy menej lekárom. Prestali by byť sami sebou, a to by im diváci ťažko odpustili. K hodnovernosti príbehu patrí presvedčivosť hlavných hrdinov. Psychologické komplikácie oživia dej až vtedy, keď sa symboly utopickej dokonalosti začnú správať ako živí ľudia.

Humanizmus Star Treku smeruje k poľudšteniu človeka a jeho umeleckých modelov – mimozemšťanov, androidov, hologramov, kyborgov – a nie k ich idealizácii ani k rekonštrukcii. „Zdokonalenie ľudskej podstaty” mení človeka na čosi, čo už nie je ľudské. Vzorom neľudskosti v Star Treku sa preto nestali Klingonci, Romulánci, Cardassiánci ani iní mimozemšťania, ale Borgovia, humanoidi zmenení na neľudí kyborgizáciou, syntézou so strojom. Normou ľudskosti v Star Treku nie je abstraktný ideál, ale človek – taký, aký je.

V poslednej epizóde série The Next Generation (All Good Things) pokračuje poloboh Q v procese proti ľudstvu, začatom v prvej epizóde série (Encounter at Farpoint) a v ďalšej skúške hovorí Picardovi: „Proces sa nikdy neskončí. Chceli sme len vidieť, či ste schopní troška si rozšíriť horizont… na zlomok sekundy ste mali netušené možnosti… o to by ste sa mali usilovať, nie mapovať hviezdy.” Mimozemšťanka Guinan mu odpovedá za ľudí: „Dokážu sa učiť a vedia sa prispôsobiť. To je ich najväčšia prednosť” (Q Who?).

Budúcnosť už nie je tým, čím bola v minulosti

Utópia neznámeho priestoru je v Star Treku zároveň utópiou neznámeho času; utópia budúcnosti je tým realistickejšia, čím viac sa opiera o minulosť. Skvelé nové svety socialistickej fantastiky trpeli nehodnovernosťou, keď budúcnosť vyhlasovali za prítomnosť a budúcnosť visela vo vzduchoprázdne bez kontaktu s prítomnosťou.

Klasická prvá séria Star Treku (Original Series) pôsobí bezstarostne optimisticky v porovnaní s televíznymi seriálmi 90-tych rokov, ako sú Space Ranger, Space 2063 alebo temný Babylon 5. Keď bol veliteľom Enterprise kapitán Kirk, budúcnosť bola ešte mladá a v poriadku. (Napodiv je to práve tá budúcnosť, ktorá sa čoraz hrozivejšie stáva našou prítomnosťou, a vôbec sa nám nezdá byť v poriadku.) Svetlý zajtrajšok prvej série The Original Series, porovnateľný s víziami komunizmu v dielach socialistických autorov, v ďalších sériách potemnieva.

Kolektív pozemských anjelov poľudštili mimozemšťania. Svojimi ľudskými nedostatkami oživujú utopicky dokonalú posádku. Spolu s androidom Datom vytvárajú ďalšie zdroje dramatického potenciálu podľa doteraz neprekonaného vzoru pána Spocka. So schematicky jednostranným zobrazením posádky Enterprise v prvej sérii osviežujúco kontrastuje vypočítavá ziskuchtivosť Ferengiho Quarka, barmana v Deep Space Nine: „Chamtivosť je večná,” znie desiaty zákon Ferengov (Prophet Motive; False Profits).

Dvestoosemdesiatpäť Zákonov zisku rasy Ferengov (Rules of Acquisition) podrobne definuje sebectvo ako hybnú silu správania rozumných bytostí. Ferengovia aj iní mimozemšťania Star Treku sú realistickými protihráčmi hrdinov bez bázne a hany, čo nepoznajú iné ciele a motívy ako ušľachtilé záujmy ľudstva.

V socialistickej fantastike podliehali osobným záujmom takmer výlučne záporné postavy. Individuálny záujem jednotlivca v nej bol znakom „nižších stupňov vývoja spoločnosti” a „prežitkom minulosti”. V nížinách triviálnej fantastiky sa potulujú čiernobiele postavy už od čias arkadických a bukolických utópií. Ideál neľudskej dokonalosti straší čitateľa socialistickej utópie rovnako ako čitateľa vesmírnej kovbojky alebo diváka cukríkových televíznych seriálov.

Cardassiánec Garak je špión v maske podliezavého krajčíra, podliak, slizký podvodník, luhár a chladnokrvný vrah. Možno práve preto sa do príťažlivého darebáka zaľúbi Zia, dcéra arogantného Gul Dukata, toho istého generála, ktorý zapríčinil, že Garak sa stal tým, čím je. Nedorozumenia s mimozemšťanmi sa však v príšerí politických machinácií stávajú zámerným bojom. Worf nenávidí Romuláncov (The Neutral Zone), ktorí mu zabili rodičov pri útoku na Khitomer, keď zradne predstierali spojenectvo s Klingoncami. Star Trek ohrozuje vlastnú utópiu čoraz realistickejším zobrazením medziľudských vzťahov.

Star Trek sa nestal antiutópiou, no výrazovými prostriedkami stále intenzívnejšie vyjadruje premenu utópie na distópiu. Pokojný tón vedeckého diskurzu v rozhovoroch posádky o odborných problémoch prerýva štekanie vojenských povelov v úsečnej klingončine a syčivej cardassiánčine. Kozmická stanica Deep Space Nine pôsobí znepokojivo cudzím dojmom proti prehľadne funkčným, pravouhlo a kruhovo konštruovaným lodiam, stavbám a strojom Federácie. Herman Zimmerman, dizajnér sérií Star Trek: The Next Generation a Star Trek: Deep Space Nine, vychádzal pri jej návrhu z predstavy, že Cardassiánci uprednostňujú elipsu pred kruhom i tupé a ostré uhly pred pravými. Čisté geometrické línie kulís Original Series, plných žiarivých farieb a jasného svetla, sa menia na gigerovsky pochmúrne labyrinty bojových lodí Borgov a Romuláncov. Slávnostné fanfáry oslavy pokroku prehlušujú disonantné akordy zvukových efektov. Atletické postavy pozemských kozmonautov zatieňujú znetvorené masky mimozemšťanov. Tichý výboj phaserového lúča, nastaveného na omráčenie protivníka, prehlušili výbuchy kozmických krížnikov s tisíckami obetí v nemilosrdných vojnách.

Ideálny kolektív Star Treku namáhavo hľadá porozumenie v zložitých vzťahoch galaktických kultúr a čoraz ťažšie sa mu dodržiava optimistická zásada: „Cudzinec je priateľ, ktorého sme ešte nestretli.” Do deja vstupujú obavy spisovateľov SF od Wellsa po Neffa: „Ak prídu, tak len preto, aby nás zožrali” (Neff, Ondřej 1998: A co mimozemšťané, snědí nás? In: Klon ´98, Chomutov).

Utópia mraveniska

Sny o najlepších budúcnostiach ľudstva by neboli dosť výrečné, keby sa k nim nepridružili aj hrozby tých najhorších. Uskutočnená utópia sa mení na svoj opak, na antiutópiu. (Spomeňme si na ideály totalitných utópií 20. storočia, fašizmu a komunizmu, uskutočnené v praxi.) Kolektivistická utópia sa stáva dokonalou až vtedy, keď dokáže človeka olúpiť o jeho osobnosť a premeniť ho na súčiastku sociálneho stroja. Občania „Jednotného štátu” v distópii Jevgenija Ivanoviča Zamjatina My, napísanej v počiatkoch sovietskeho režimu v Rusku, nemajú nijaké súkromie ani mená, sú označení číselným kódom a ich život je do detailov organizovaný. Vzbura jednotlivca nemá nádej na úspech, ale ani štát dokonalého útlaku ju nedokáže úplne vylúčiť. Najhlbšou príčinou individualistického protestu je existencia jednotlivca.

Mimozemšťania Star Treku sú čoraz cudzejší a hrozivejší. Kolektívne vedomie Borgov, nedosiahnuteľné nijakým terorom totalitného štátu, už nie je ľudské. Divák nadšený utópiou slobody vníma umelé mravenisko kyborgov ako antiutópiu, ale zo svojho hľadiska sú utopicky dokonalým kolektívom.

„Oslobodili sme ich od chaosu a dali im poriadok,” velebí kráľovná Borgov asimiláciu iných rás. „Nezabili sme ich, dali sme im dokonalosť,” vysvetľuje v tej istej epizóde bývalej Seven of Nine, teraz opäť Anike Hansenovej, prednosti kyborgizácie jej rodičov a slabosť jedinečnej individuality ľudského jednotlivca (The Dark Frontier II). „Vnášame poriadok do chaosu… kedysi sme boli ako vy, slabí, poruchoví, organickí,” hovorí Datovi o ľuďoch. „Vy, Dat, ste protirečenie, stroj, ktorý prináša chaos. Ja som Borgovia, začiatok a koniec, som jedna, ktorá je mnohými.” „Veriť vo vlastnú dokonalosť býva znakom šialenstva,” odpovedá Dat (Star Trek VIII: First Contact, réžia Jonathan Frakes, 1996).

Kontakt človeka s uskutočnenou utópiou aj v prípade Borgov znamenal katastrofu. Na začiatku vojny Federácia stratila tridsaťdeväť lodí a oplakala 11 000 obetí. Picardova argumentácia proti asimilácii ľudstva civilizáciou Borgov pre nich nemá zmysel: „Sloboda a sebaurčenie sú irelevantné. Musíte sa podriadiť!” „Ľudia radšej zomrú!” znie Picardova hrdinská odpoveď. „Smrť je irelevantná,” ľahostajne odvetia Borgovia (The Best of Both Worlds II).

O niekoľko dní Borgovia asimilujú Picarda. Symbol humanizmu Federácie premenili na kyborga. Volá sa teraz Locutus a je poverený vyjednávať s vlastnou posádkou: „Odpor je zbytočný. Váš doterajší život sa skončil. Odteraz nám budete slúžiť.” Locutus, meno, ktoré Borgovia dali svojmu „hlasu pre ľudí”, môže po latinsky znamenať „hovorca”. V angličtine pripomína názov žravej kobylky„locust”, ktorej mračná už v Biblii spustošili Egypt, aj výraz „holocaust” pre fašistickú genocídu 2. svetovej vojny.

Ľahostajná zúrivosť, s ktorou si Borgovia podrobujú celé rozumné rasy, pripomína utopickú túžbu totalitných režimov zjednodušiť zložitý život v slobode na prostý poriadok väzenia, aj agresívnu ľahostajnosť fundamentalistických teroristov k ľudskému životu i k základným hodnotám západnej civilizácie, ku slobode a rovnosti, k právam jednotlivca: „Rozdiel medzi generálmi a teroristami je len rozdielom medzi víťazmi a porazenými” (The High Ground). Borgovia zničia „asimiláciou” každú rasu, ktorej vedomosti a schopnosti si chcú privlastniť, a vykynožia všetky „bezcenné”, lebo neuznávajú právo na iný spôsob života, ako svoj vlastný. Slobodné civilizácie odsudzujú na zánik ako degenerované anarchie v mene geometrického poriadku utópie.

Skazonosné lode Borgov majú tvar pravidelných geometrických telies, kocky a gule. Pri pohľade na lode zblízka a záberoch ich vnútra však kamera ukazuje hrozivo neprehľadný labyrint človeku nepriateľskej techniky, inšpirovanej humanoidnými rasami pred ich asimiláciou civilizáciou Borgov. Zložitosť slobody a jednoduchosť poriadku sú propagandistické fikcie. Antiutópia je karikatúrou utópie, jej grimasou v zrkadle poriadku.

Borgovia predstavujú antiutópie socializmu aj demokracie, obavy utopického myslenia z víťazstva techniky nad človekom aj z uskutočnenia totalitných antiutópií. Morbídnym symbolom víťazstva mŕtveho poriadku nad živým človekom je bozk kráľovnej Borgov s androidom Datom vo filme Star Trek VIII: First Contact, réžia Jonathan Frakes, 1996.

Najstrašnejšie na tejto antiutópii je, že predstavuje porážku rozumu sebou samým: Borgovia asimilujú iné rasy pre ich poznanie. Picardovi na otázku, prečo to robia, odpovedajú: „Chceme sa zlepšiť.” Utópia dokonalého človeka sa zmenila na svoj protiklad. Borgovia symbolizujú najhoršie obavy rozumu, desiaceho sa premeny na svoj opak, na ničivé šialenstvo chaosu, ktorý predstiera, že je poriadok.

Je Federácia socialistická?

„Na Zemi bola už dávno odstránená bieda… a s ňou zmizla aj beznádej, zúfalstvo a ukrutnosť (Time’s Arrow II). Deanna Troi v 24. storočí Star Treku akoby citovala utopického socialistu 19. storočia: „Nevedomosť a chudoba, tieto príčiny zločinu a biedy, už nebudú rozdeľovať ľudí ani mariť ich šťastie.” Budú známe len z dejín nerozumného obdobia ľudstva (Owen, Robert 1832: An Address from the Association of All Classes of All Nations to the Governments and People of All Nations. Londýn, s. 25.) Klasik marxizmu bol skeptickejší: „Ríša rozumu bola len idealizovanou ríšou buržoázie” (Engels, Friedrich: “Die Entwicklung des Sozialismus von der Utopie zur Wissenschaft”, in: Marx, Karl – Engels, Friedrich 1973: Werke. Dietz Verlag: Berlin, zv. 19, s. 190). Marxistické utópie sú idealizované ríše robotníckej triedy. Vo Federácii nenájdeme robotníkov. Ak je to v záujme Federácie, utláčaných obyvateľov cudzích planét treba oslobodiť aj napriek Prvej direktíve a proti vôli domorodcov (v žiadnej diktatúre nie sú všetci nespokojní).

Spojená federácia planét má v roku 2373 vo sfére 8000 svetelných rokov vyše 150 členských planét a tisíce kolónií. Ich štátoprávne usporiadanie siaha od ústavnej demokracie po liberálno-militantné teokracie. Hviezdna flotila je vojenskou a výskumnou inštitúciou Federácie. Zákonodarným orgánom je Rada. Ovplyvňuje Flotilu aj zahraničnú politiku (The Way of the Warior; For the Cause) a priamo zasahuje do súdnej moci (Star Trek IV: The Voyage Home; The Defector). Je zložená z predstaviteľov členských planét a sídli v San Francisku (In a Mirror, Darkly II). Výkonné orgány podliehajú prezidentovi, ktorý úraduje v Palais de la Concorde v Paríži. Federácia má Najvyšší súd (Federation Supreme Court) a takmer dvadsať vládnych orgánov, agentúr a úradov od Archeologickej rady (Archaeological Council) po Veliteľstvo pre terraformovanie (Terraform Command).

Ako fungujú mechanizmy rozhodovania, výkonu a kontroly ústrednej moci, čo môžu, čo musia a čo nesmú robiť vlády jednotlivých planét? Sedemsto epizód a desať filmov podáva útržkovité pohľady na štátnopolitické zriadenie Spojenej federácie planét a možno z nich zostaviť deravú mozaiku jej inštitucionálnej štruktúry (http://en.wikipedia.org/wiki/Star_Trek#Feature_films, prístup 23-02-2009). Politické a právne zásady Spojenej federácie planét určujú dva dokumenty:

Charta Federácie, ratifikovaná zakladajúcimi členmi v roku 2161 (The Outcast; Accession; Zero Hour; These Are the Voyages…) obsahuje ustanovenia o vstupe do Federácie.

Ústava Federácie taxatívne vymedzuje jej princípy a práva rozumných bytostí, napr. zákaz diskriminácie. Ustanovenia Ústavy (Záruky – Guarantees) sa opierajú o právne normy USA. Napríklad Siedma Záruka ochraňujúca občana pred donútením podať proti sebe poškodzujúce svedectvo je odvodená od Piateho dodatku Ústavy USA (The Drumhead).

Práva a povinnosti občanov Federácie kodifikujú aj ďalšie dokumenty. Federálny právny kódex (Federal Judicial Code) obsahuje zásady a úpravy právnych otázok Federácie; Všeobecné nariadenia a ustanovenia Hviezdnej flotily (Starfleet General Orders and Regulations) sú zásady správania príslušníkov Flotily; Jednotný kódex spravodlivosti Federácie (Federation Uniform Code of Justice) je legislatívnym základom vojenského súdneho poriadku Hviezdnej flotily (Starfleet court martial proceedings).

Politická ekonómia Federácie sa podobá na modely socialistickej ekonomiky 20. storočia, ale dôstojník Flotily Paris ju nazýva „ekonómiou nového sveta” (Dark Frontier). Federácia zdanlivo nepozná nedostatok, lebo replikátory môžu vyrobiť všetko. Totiž, skoro všetko. Replikátory sa nepoužívajú na výrobu iných replikátorov, nikdy nevyrobili nehnuteľnosť a už vôbec nie planétu, ani dilítiové kryštály, ktoré poháňajú kozmické lode. Ani chamtiví Ferengovia nereplikujú jedinečné platidlo latinum: aj keby sa to dalo, ich hospodárstvo by čoskoro podľahlo inflácii. Niektoré tovary musia ostať nedostatkové nie z technických dôvodov, ale pre zachovanie stability spoločnosti. V utópii majú všetci všetko spoločné, princíp socializmu je triezvejší: všetci sa môžu deliť o všetko, ale nie všetci môžu mať všetko – napríklad moc. Orwell doplnil utópiu rovnosti zvierat „všetky zvieratá sú si rovné” realisticky: „…ale niektoré sú rovnejšie, ako ostatné”. Majitelia „reálneho socializmu” demagogicky vyhlasujú egalitarizmus za rovnosť, aby zakryli svoj prospech z nedostatku ostatných.

Kapitán Sisko nazval Zem rajom, v ktorom nie sú potrebné peniaze (Image in the Sand). V tej istej epizóde jeho otec prevádzkuje reštauráciu. Nevieme, ako funguje hospodárstvo podniku „Sisko’s Creole Kitchen” a nevieme to ani o Quarkovom bare v iných epizódach. Joseph Sisko možno rád obšťastňuje ľudí exotickým jedlom, ale ťažko uveriť, že ziskuchtivý Ferengi má dobročinné sklony. Vieme, že blahobyt Federácie nie je absolútny. To je triezvy pohľad a zdroj zápletiek.

Členské planéty sú politicky, hospodársky, právne, nábožensky a kultúrne samostatné až po autonómiu. Vojenská morálka Klingoncov má silu náboženského práva a vyhovuje im diktatúra Veľkej Rady. Bohovia sa „stali nepohodlnými, tak sme ich museli zabiť” (Barge of the Dead). Bajoránci žijú v čiastočnej teokracii, ale nespochybňujú sekulárne inštitúcie Zeme. Vulkánsky filozoficky zduchovnený politický systém pripomína náboženskú sektu so súkromným hospodárstvom. Ferengovia si ctia Zákony zisku (napríklad 21 a 212: „Neuprednostňujte priateľstvo pred ziskom”; „Zamestnanci sú priečkami na rebríku úspechu, neváhajte po nich šliapať”). Veľký Nagus Zek však zaviedol daň na financovanie programov sociálneho zabezpečenia a ochrany životného prostredia a jeho opatrenia smerujú k štátu blahobytu: „Ferenginar sa čoskoro bude podobať na Federáciu,” obáva sa Quark (The Dogs of War). Cardassiánci premenili svoje náboženstvo na politickú filozofiu (The Wire; Second Skin). Spoliehajú sa, že ich vláda je vševediaca, všemohúca a dobrotivá, sú poslušní a oddaní štátu (Chain of Command II). Poníženosť si kompenzujú povýšenosťou voči ostatným rasám: „Domínium uznáva, že sme vodcovia Kvadrantu Alfa” (By Infernos Light). Domínium založili Premenlivci: geneticky vyšľachtili otrocké rasy, aby im slúžili ako bojovníci a politici.

Rasy ako Premenlivci, ľubovoľne meniaci svoju fyzickú podobu, či takí príšerne škaredí Medúzania, že z pohľadu na nich sa človek zblázni, sú natoľko zvláštne, že možno lepšie urobíme, ak sa nepokúsime pochopiť ich politiku. Mohli by sme uvidieť, že mnoho planét sa k Federácii pripojilo zo záhadných a podivuhodných príčin, ktoré možno vysvetliť najmä úsilím autorov o exotický pôvab seriálu. Spoluprácu vo Federácii hodnoverne zdôvodňuje koloniálna politika. Kolonializmus však nie je výsadou kapitalistickej, socialistickej ani inej ideológie, ale vlastnosťou impérií.

Možno iba Zem je socialistická. Vláda koordinuje výrobu a občania si sami riadia spotrebu, peniaze nie sú potrebné, neexistujú vojny, bieda ani triedny boj. Ľudí nemotivuje zisk ani strach, usilujú sa byť užitoční iným a zdokonaliť sami seba. Diagnóza pozemšťana znie socialisticky: asketický hrdina práce. To však neplatí pre všetky planéty. Sektor 001 so Slnečnou sústavou Zeme je vládnym dištriktom Federácie, ako District of Columbia v USA. Zem ideologicky dominuje politike a ekonomike, na trhu moci si vybojovala postavenie primus inter pares, prvého medzi rovnými. Ovláda obrovskú vojenskú silu Hviezdnej flotily, no vyhlasuje, že mierumilovne usmerňuje Federáciu k socialistickým ideálom plánovaného šťastia pre všetkých a vysokej morálky. Federácia nie je revolučne socialistická: nemá Leninovu diktatúru proletariátu, Trockého doktrínu svetovej revolúcie ani paranoidnú Stalinovu dogmu o stupňovaní triedneho boja proti vnútornému nepriateľovi, maoizmus, boľševický mocenský monopol jednej politickej strany ani gulagy. Pravda, dôstojníci bezpečnostnej služby sú všade. Proti „vonkajším nepriateľom” Federáciu obraňuje tajná spravodajská služba Section 31. Sekcia 31 nepodlieha etickému protokolu Hviezdnej flotily a používa (ako romulánska tajná polícia Tal Shiar a cardassiánsky Obsidiánový rád) „veľmi otázne” metódy od mučenia po genocídu (Extreme Measures).

Do akej miery planéty samostatne disponujú svojimi armádami? Komu podliehajú iné ozbrojené sily? Kto riadi výrobu zbraní? Ako sa rozdeľujú gigantické vesmírne zdroje? Čím platia členské planéty za ochranu Federácie? Štátne orgány vládnucej strany v socializme redistribuovali príjmy podľa vlastného uváženia. V kapitalizme sa platia dane štátu ovládanému viacerými politickými stranami. Lénne poplatky pod rôznymi názvami vyberá každá spoločnosť, ale komu sa odvádzajú vo Federácii?

Poznáme vzor: v piatom storočí pred n. l. Atény ovládali Délsky námorný spolok. Od členských štátov vyberali tribút a financovali ním svoje loďstvo. Kým spojenci platili, Aténčania neovplyvňovali ich vnútornú politiku. V treťom tisícročí ľudia riadia Federáciu aj Flotilu, nástroje Zeme na ovládanie cudzích planét. Nespoliehajú sa na poslušnosť domorodcov, pomáhajú im len niekoľkí kolaboranti. Spock ani Whorf si nemohli veľmi vyberať. Spock je miešanec ľudskej matky a vulkánskeho otca, Whorfa vychovala ľudská rodina Rozhenkovcov. Flotila vykonáva zahraničnú politiku Federácie, pozemskí kapitáni Kirk, Picard či Janewayová rozhodujú bez občianskej kontroly o opatreniach voči cudzím planétam. Nevyberajú dane, úlohou prieskumných lodí je vyhľadávať a dobýjať nové kolónie. Potom prídu poradcovia a politickí zástupcovia Federácie. Menou, ktorá živí Federáciu aj Flotilu, platidlom, ktoré udržiava vnútornú rovnováhu moci vo Federácii a dáva jej silu podrobovať si vonkajší vesmír, je politická poslušnosť. Federácia poskytuje členským planétam politické výhody a vojenskú ochranu za účasť na kolonizácii a spojenectvo v konfliktoch.

Prvá direktíva ochraňuje cudzie kultúry pred zásahmi Federácie do ich samostatného rozvoja. Zahraničná politika USA deklaruje politickú a hospodársku slobodu ako princíp svojej doktríny. Ušľachtilý predpoklad, že všetci ľudia na svete túžia po slobode, nie je realistický. Sloboda a rovnosť nie je stav, ale krehký výsledok boja o postavenie v spoločnosti. Subžáner postkoloniálej SF predstavuje rôzne pohľady na kolonializmus, rovnosť a slobodu (Hopkinson, Nalo – Mehan, Uppinder [eds.] 2004: So Long Been Dreaming: Postcolonial Science Fiction and Fantasy. Vancouver: Arsenal Pulp Press). Kolonizátori ospravedlňujú imperiálnu nadvládu technickou prevahou (Adas, Michael 1989: Machines As The Measure of Men: Science, Technology, and Ideologies of Dominance. Ithaca: Cornell University Press, s. 6-7). Star Trek štylizuje science fiction ako metamýtus, „nadpríbeh”, ktorý ovláda všetky príbehy vo vedecko-technickej ríši, kde technika je rozhodujúcim faktorom imperiálnej expanzie a nadvlády. Nijaké spoločenstvo neprijíma cudziu techniku preto, aby obšťastnila všetkých členov. Invázia cudzej techniky mení mocenské vzťahy. Výroba a použitie techniky aj regulácia ľudí, ktorí ju používajú, závisí od organizačnej a administratívnej infraštruktúry. Podriaďujú sa jej aj utopické ideály. Ľudia, ktorí pátrajú po hraniciach ľudstva vo vesmíre, sú zodpovední za narábanie s kozmickou technikou. V Star Treku vidíme úradné procedúry, podávanie správ, vypĺňanie formulárov či vedenie lodných denníkov – prejavy federálnej byrokracie, bez ktorej by nebolo možné postaviť Enterprise ani vyškoliť jej posádku.

Socializmus nie je len jeden

V diskusiách o socializme v Star Treku vznikli nedorozumenia vždy, keď sa nedefinovalo, o akom socializme sa hovorí. Jedna z viacerých klasifikácií člení socializmy na prvotný, utopický, revolučný, reformný a liberálny. Dejiny sa začali prvotným socializmom. V kmeni patria výrobné prostriedky i majetok všetkým, ešte prví kresťania „mali všetko spoločné” (Skutky 4:32). Rôzne modely utopického socializmu sa zhodujú, že v socializme budú všetci pracovať a každý dostane spravodlivý podiel. Revolučné učenia marxistického typu uvádzajú ako prvú fázu komunistickej utópie socializmus s diktatúrou proletariátu a s vedúcou stranou, s vlastníctvom výrobných prostriedkov a kolektivistickými radami v štátne plánovanom a riadenom hospodárstve. Reformní socialisti chcú dosiahnuť vlastníctvo výrobných prostriedkov pracujúcimi parlamentne, postupnými demokratickými reformami kapitalizmu. Liberálni socialisti odmietajú byrokraciu štátu aj kapitalistických podnikov a žiadajú priame vlastníctvo a riadenie zdola nahor radami a družstvami zamestnancov.

Star Treku nájdeme prvky všetkých socializmov vrátane fašizmu. Lotrami Star Treku sú zväčša mimozemšťania, militaristickí Cardassiánci, zákerní Romulánci, neľútostní Borgovia. Pozemských zloduchov často predstavujú fašisti. Ich početnosť by sa možno dala pragmaticky vysvetliť množstvom nacistických uniforiem v rekvizitárňach štúdia. Lenže výraz „nacizmus” je odvodený z názvu „Národno-socialistická nemecká robotnícka strana”. Nacisti zjednotili Nemcov rasistickým socializmom.

Ideály Federácie sú nezmieriteľné s nacionálnym socializmom (Patterns of Force). Historik John Gill chce pomôcť planéte Ekos zavedením nacizmu. Aby sa Ekosania cítili nadradení, nájdu si „menejcenné” obete – obyvateľov planéty Zeon. Kirk, Spock a domáci odboj obránia mierovú koexistenciu bojom proti intolerantnej ideológii aj za cenu porušenia Prvej direktívy.

Prvá direktíva neprotirečí kolonializmu Federácie, ktorá nemá záujem, aby slávybažní kapitáni mrhali zdrojmi na rozvoj príliš zaostalých planét, než aby pre ňu boli prínosom a ospravedlňuje imperializmus právom na sebaurčenie. Moralizovaniu neuverili všetci (Ilya Somin 19-09-2007: How Federal is Star Trek’s Federation? Trackbacks, http://volokh.com/posts/1190182117.shtml). Rozprávkari radi veria svojim rozprávkam, ináč by sa im ťažko rozprávali: „Genovi veľmi záležalo na šťastí ľudstva. Vedel, že existuje aj špina, ale rád rozmýšľal o nádhernej budúcnosti” (Rick Berman in: Paikert, Charles 1991: Gene Roddenberry: American Mythmaker, Variety, 2. 12., s. 49, 62).

Keď utopisti sľubujú radostný život, netušia huncútstvo vlastných utópií. Roddenberry sníval o tolerancii a vzájomnej úcte rozumných rás v Galaxii, ale keď príbeh vyrastie na megamýtus, začne žiť vlastným životom. Autori sa netrápili teóriami o protirečeniach socializmu a demokracie vo Federácii ani o dopade jej moci na občanov: problém nie je v ideológii seriálu, ale v ľudskej povahe, ktorá zatiaľ žiadnemu režimu nedovolila naveky uskutočniť utopické ideály. Našťastie.

Vízia sveta

„Tieto fakty a zákony prírody, keď budú plne pochopené a všeobecne uplatnené v praxi, sa stanú prostriedkami na formovanie novej povahy ľudskej rasy” (Robert Owen, 1832).

Star Trek upútava takmer pol storočia záujem svetového publika o vízie budúcnosti. Živí v populárnej kultúre ilúziu o súlade silnej vlády so samostatnosťou komunít, s kultúrnou autonómiou, s blahobytom a slobodou jednotlivcov. Oslovil stomiliónovú verejnosť modelom sociálnej, politickej a ekonomickej utópie so stovkami príkladov v neuveriteľnom tematickom rozsahu od ekonomiky cez techniku, vojnu, mytológiu a náboženstvo po dejiny, lásku, umenie a ďalšie. Ideológia a politika nie sú výhradné domény fantastiky, ale na každého záujemcu o štátne právo a politickú ekonómiu narátame tisíce fanov Star Treku; už pre ich tretiu generáciu je učebnicou vzťahu človeka k svetu. Netvrdím, že to je najlepšia učebnica ani neodporúčam mamičkám, aby vychovávali svoje deti ako politikov Star Treku. Súhlasím však s divákmi, že Star Trek je jednou z najzaujímavejších učebníc budúcnosti, a so sociológmi, že aj jednou z najvplyvnejších.

Moderná fantastika konštruuje projekty evolučných trajektórií sveta takmer dve storočia od Frankensteina (1818) po Star Trek. Hymna dejinného optimizmu sa možno stala jeho rekviemom: uskutočnený ideál už nie je ideálom, lebo realita, pre ktorú bol vzorom, nemôže byť ideálna. Objaviteľské a budovateľské utópie sa nezmenili na antiutópie, ktoré boli druhou stranou ich mince, ale zrútili sa do distópie. Revolúcia rozumu proti nerozumu sa začala dávno (Owen, Robert 1849: The Revolution in the Mind and Practice of the Human Race. London: Effingham Wilson, kap. 3, s. 39). Idea sociálneho a vedecko-technického pokroku, optimizmus a humanizmus Star Treku sú dedičstvom minulosti. Vychádzajú z osvietenského racionalizmu, tak ako ideológia socialistickej fantastiky. Ľudstvo na Východe aj na Západe s nádejou vzhliadalo k ušľachtilým métam novovekých utópií: pokrok, sloboda, rovnosť, blahobyt a šťastie vďaka vede a technike, mier a jednota na Zemi aj vo vesmíre. Vizionárske čaro Star Treku modeluje budúcnosť, v ktorej majú všetky technické problémy riešenie a s pomocou rozumu a dobrej vôle možno vyriešiť aj každý konflikt rozumných bytostí. Tento ideál je nepochybne utopický, ale povedzte, poznáte krajší?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.