CDotyky

CDotyky

Uri Caine Ensemble

THE OTHELLO SYNDROME

Winter & Winter/HEVHETIA 2008

Virtuózny klavirista, hráč na klávesové nástroje, skladateľ, tak trochu aj dirigent URI CAINE sňal masku z opery a natiahol jej novú, džezovú. „V tej maske sa dobre chodí!” zhíkli členovia Uri Caine Ensemblu, keď v septembri roku 2003 predviedli v talianskych Benátkach svetovú premiéru Otelovho syndrómu na Benátskom bienále. THE OTHELLO SYNDROME, Otelov syndróm, Uri Caine skomponoval a adaptoval podľa Giuseppa Verdiho a teraz, v roku 2008, ho uviedol na džezový trh progresívny producent W & W/HEVHETIA (Hevhetia takpovediac zachraňuje situáciu v stave džezu na Slovensku, keď umožňuje prísun najhodnotnejších albumov, ktoré unikajú pozornosti prakticky celej tlače nielen doma, ale aj vo svete). Popri Urim Cainovi si v Uri Caine Ensembli zaúčinkovali medzi inými aj také hviezdy džezového operného neba, akými sú bubeník Jim Black, saxofonista Chris Speed sa tu blysol na klarinete a zaspieval si tu, inak vo svete džezu známy oudista, Dhafer Youssef, ktorý popri nádhernej hre na oud je povestný svojím príťažlivým spevom bez slov. Záznam nahrávky z Benátskeho bienále putoval na spracovanie postupne opakovane cez Nemecko, Taliansko, Francúzsko, USA, Švédsko, kým sme sa teraz nedožili fascinujúcich výkonov majstrovských hráčov a spevákov, medzi ktorými zažiarila aj trúbka Ralpha Alessiho a hlasy, za ktorými stoja predtým nemenované osobnosti Sadiq Bey, Josefine Lindstrand, Marco Paolini, Julie Patton a Bunny Sigler. Tento džezovo-operný dynamit vybuchuje 75 minút 33 sekúnd na jedno vypočutie.

Tony Grey

CHASIN SHADOWS

Abstract Logix/DIVYD 2008

Basista Tony Grey rozhádzal svet hodnôt ako sa len dalo. Nikdy som si nepotrpel na rodinkárstvo, čím som na Slovensku atypický, no tentoraz si neodpustím a pripomeniem, že Tony Grey je rodinne spätý s Johnom McLaughlinom. Neurobil by som to, keby som nepoznal rané džezové práce Johna McLaghlina a necítil by som, že Tony Grey má rovnako silný džezový hudobný rozbeh. Popri basovej hre sa venuje aj klávesovým nástrojom, no klaviristami sa to tu len tak hemží, keď popri Tonim tu účinkujú aj Oli Rockberger a Hiromi, priestor dostal aj slovenský bubeník Martin Valihora. Je to priestor pre koncepčne modernú, sýtu, kultivovanú hudbu, jemne pikantne podfarbovanú harmonikou. Tony Grey priznáva farbu, keď na obale albumu tvrdí, že jeho učiteľmi boli a sú John McLaughlin, Mike Stern, Kenwood Dennard: ich slová mu pomáhali rásť. A dorástol. Jeho hudba je veľká, zdravo rozšafná – tak vás vtiahne do melódií, že si pozabudnete všímať, či tón udáva trombón, basová trúbka, tenorový alebo sopránový saxofón. Jednoducho, doladená, domyslená hudba od prvého do posledného dychu. Nielenže sa dobre počúva, ale platí o nej aj to, že posúva hranice džezu ďalej a ďalej. Lebo Tony Grey pri jej tvorbe myslí aj cíti.

 

John McLaughlin

FLOATING POINT

Abstract Logix/DIVYD 2008

Keď počúvam najnovší album môjho vari najobľúbenejšieho džezového gitaristu Johna McLaughlina (v mojom srdci má, pravdaže, veľa súpútnikov), musím myslieť na chvíle, keď sa John v džeze objavil. V jeho najnovšej hudbe nachádzam obrovskú záplavu novosti, do ktorej sú organicky včlenené tie najlepšie prvky, ktoré úplne iným spôsobom predložil na geniálnom albume My Goal´s Beyond, kde hrali spoluhráči z dielne Milesa Davisa začiatku sedemdesiatych rokov. Keďže autorom všetkých kompozícií je aj tentoraz John McLaughlin, nedá sa čudovať, že niektoré skladby vzdialene pripomenú tvorbu so Shakti, ale iba v náznakoch, kontúrach kompozícií. Ako veľkolepý hráč sa tu prejavuje na klávesových nástrojoch Louiz Banks, gitara a gitarový syntetizátor Johna McLaughlina vytvárajú raz navždy svojráznu hudobnú kulisu nášho ľudského sveta. Táto hudba má až nepochopiteľne svojský náboj, takže neprekvapí, že vyšla na značke Abstract Logix/DIVYD, ktorá nesie podtitul Centrum nového hudobného Vesmíru. Toto Univerzum tu nie je len na to, aby sme jedli, spali, dýchali, mysleli – ale aj veľmi, veľmi pozorne počúvali a načúvali. Načúvali šepotom nástrojov, ktoré nehrajú len pre rozptýlenie, zábavu. Sú vážnym meditačným  prvkom, neodkrojiteľnou súčasťou ľudského bytia.

 

s. m. v.

THUNDER

DREYFUS/DIVYD 2008

Na Bratislavských jazzových dňoch 2008 sa aspoň časť slovenského džezového publika dostala k príležitosti vypočuť si a pozrieť naživo nový projekt svetoznámej trojice basistov Stanleyho Clarkea, Marcusa Millera a Victora Wootena, ktorí spoločne účinkujú pod označením s. m. v. Ich projekt je zachytený aj na novom CD nosiči Dreyfusu/DIVYD, na ktorom rozohrávajú bluesovo ponímané ich vlastné kompozície napísané buď jednotlivo, prípadne v tandeme. Je to typická americká moderná hudobná atmosféra ľahšieho štýlu, napokon Stanley Clarke sa s niečím podobným na Bratislavských jazzových dňoch prezentoval už v roku 1985. Rozdiel je predovšetkým v tom, že basisti nezostávajú úzkoprso pri basových gitarách, Marcus Miller hrá na basovom klarinete, altovom a tenorovom saxofóne aj na syntetizátore, Mini-Moogu, Stanley Clarke občas vymení basovú gitaru za akustickú basu atď. Je to hudba ako vyšívaná na záučbu do sveta džezu, šitá na mieru začiatočníkov. Ľahká, zrozumiteľná, s výraznými basovými linkami. Mám overené, že sa na prvé počutie dokáže zapáčiť aj džezovo neskúseným osemdesiatnikom. Jednoduchá pomalá bluesová kompozícia sa zrazu rozohrá do rýchlych podôb, na aké sme zvyknutí z hudby prezentovanej Pacom de Luciom, lenže tu dominuje nie španielka, ale basové gitary. Elektronika nám vylúdi v pravom okamihu dojem sláčikového orchestra. Nie je to najhorší džezový začiatok.

 

Gary Willis

ACTUAL FICTION

ABSTRACT LOGIX/DIVYD 2007

Gary Willis vďaka spolupráci so Scottom Hendersonom na projekte Tribal Tech (bližšie pozri v štvrtom pokračovaní Míľnikov svetového džezu) sa  dostal dávnejšie do pozornosti skúsenejších džezových poslucháčov. Jeho samostatný projekt Actual Fiction z roku 2007, ktorý celý aj sám skomponoval, je prakticky aj hudobne s výnimkou bicích (striedavo Kirk Covington a David Gómez) celý jeho dieťaťom. Na albume je doslovne, čo sa týka hudobných nástrojov, pri jeho mene uvedené everything else. Nadmieru talentovaný hudobník teda nechce zostať len v póze basistu. Je príznačné, že hudba tohto druhu vychádza na značke, ktorá v podtitule nesie označenie Centrum nového hudobného univerza (môže byť aj vesmíru). Gary nemusí chytať druhý dych, vystačí si aj s prvým. Má dobrý nadhľad, skúsenosti aj predstavivosť. Očakáva len, že ho poslucháči nebudú počúvať jedným uchom, že si nájdu čas a začnú pozorne vnímať jednotlivé kompozície Cartoon Fetish, Smells Like A Party, PodCast, Say Never, Eye Candy, Take Me To Your Leader, Mean Streak, If Only It Could Talk, Tio Loco a Based On A True Story. Je to pekná hodina hudby, ktorá pôsobí akoby bola práve zimprovizovaná.

 

Bob Mintzer, Giovanni Hidalgo, Andy Gonzales,David Chesky, Randy Brecker

THE BODY ACOUSTIC

Chesky Records/DIVYD 2004

Boba Mintzera som po prvý raz počul pred vyše tridsiatimi rokmi ako jedného z hráčov veľkého big bandu, no jeho prejav bol taký mimoriadny, že ho ucho chtivé po dobrej hudbe nemohlo nezachytiť. Odvtedy si dávam dobrý pozor a akonáhle zbadám, že v nejakej zostave je prítomný aj Bob Mintzer, zbystrím pozornosť. Na albume z roku 2004 The Body Acoustic hrá Bob Mintzer na basový klarinet, Giovanni Hidalgo na kongá, kontrabas má na starosti Andy Gonzales, klavír David Chesky (skomponoval celú hudbu z tohto albumu) a za trúbkou je Randy Brecker. Kvality členov kvinteta sú úžasne vyrovnané, súhra dokonalá, témy náročné a báječné, no basový klarinet Bob Mintzera – to je malý jagajúci sa hudobný zázrak, priam diamant. Od mladosti som si myslel, že hlavným hudobným bohom v tomto smere je Bennie Maupin, no pri počúvaní albumu The Body Acoustic zisťujem, že okrem boha existuje aj nadboh – Bob Mintzer. Zrejme nie náhodou sa na obale tohto hudobného šperku ocitol citát Friedricha Nietzscheho: „Bez hudby život môže byť omyl.” Album nám ukazuje aj to, aká emotívna, strhujúca môže byť akustická hudba, pritom pomalá hudba, plynúca ako veľká, lenivá rieka. Hĺbka citu, sila vnímania a pohodovosť plynúca z jej tónov očarí a pohltí každého vnímavejšieho poslucháča.

Vaše uši –

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.