Netvor (Ondrej Herec)

Netvor

 

Do tretieho tisícročia nás sprevádza ľudová kultúra plná príbehov o mimozemšťanoch, upíroch, androidoch, kyborgoch, umelých inteligenciách a iných netvoroch od FrankensteinaMuchy po Votrelca a Terminátora. Ich stvoriteľom už dávno nie je diabol, čierny mág ani osamelý šialený vedec, ale priemysel zábavy. To však nestačí na vysvetlenie neslýchaného úspechu nových generácií netvorov u celosvetového publika.

Postavy netvorov sa vyskytujú aj mimo žánra hororu, hoci hlavnou postavou hororu je netvor, aj keď vystupuje v podobe bezmennej hrôzy neznáma. Slovo „netvor” v bežnej reči znamená veľmi zlého človeka, fyzicky deformovanú alebo fantastickú bytosť s groteskne pokrivenými proporciami, abnormálne veľkú, mocnú alebo nebezpečnú. Všeobecné charakteristiky netvora sú fyzické, psychické a sociálne: neprirodzené proporcie, nadprirodzený alebo neprirodzený pôvod, neľudskosť, nebezpečnosť, nepriateľstvo voči človeku.

Vonkajším znakom netvora sú telesné deformácie a transformácie. Telo je fyzickým ohniskom vzťahu moci a bezmocnosti a základným predpokladom totožnosti človeka. Telo je aj priestorom znetvorenia, v ktorom sa odohrávajú transformácie ľudskosti na ne-ľudskosť.

Strach z poznania, že ľudskému výzoru nemožno dôverovať, je horší ako strach z fyzickej abnormity. Ohrozuje nás stratou totožnosti, zámenou seba samého za „zúrivú červenookú amorfnú imitáciu”. Netvor v nás sa prevrátil naruby, fyzická podoba zrazu zobrazuje povahu človeka a každý sa vidí taký, aký naozaj je. A vidia ho tak aj ostatní. Netvor je náhľadom do vnútornej skutočnosti a príbehy o premene človeka na netvora sú príbehmi o premene na čosi, čo môže byť čímsi viac a zároveň čímsi menej ako človek.

Nápadným znakom netvorov sú negatívne vlastnosti. Netvor stelesňuje zlo vo všetkých možných podobách. Ne-tvor je opakom prirodzeného “tvora”, bytosti, stvorenej prírodou či dobrým stvoriteľom. Preto často býva výplodom nadprirodzeného zla.

Netvor je iracionálny – totiž z hľadiska toho, čo my sami pokladáme za rozumné. Spánok rozumu plodí netvory. Názov slávneho Goyovho obrazu je nepopierateľný: bez rady rozumu sa dejú strašné veci. Vetu však možno interpretovať aj inak: ak rozum spí, sníva o hrôzach a netvoroch.

Osvietenské encyklopédie priblížili širokému publiku mýtické božstvá, fantastické bytosti a netvory. Súčasné slovníkové definície uvádzajú konkrétne netvory nadprirodzeného, historického, folklórneho alebo moderného pôvodu (sfinga, chiméra, upír, obor, troll, incubus, kyborg, mimozemšťan, klon). Klasifikácie netvorov sa venujú charakteristike netvorov z mnohých hľadísk; len výpočet bytostí, ktoré uvádzajú ako netvorov, by zabral niekoľko desiatok strán. Slovníky, encyklopédie a lexikóny v definíciách slova “netvor” často uvádzajú pojmy:

Abnormita, asociál, barbar, beštia, brutálnosť, darebák, degenerát, démon, diabol, divoch, dvojník, hybrid, fantastická bytosť, groteskný, ilúzia, kanibal, klamný, kreatúra, kríženec, krpáň, ľstivý,  nadprirodzená bytosť, nechutný, neschopný, nižší živočích, nočná mora, monštrum, mrzák, obor, odporný, psychopat, strašidlo, šialenec, škrat, úchylák, vandal, zločinec, zloduch, zlomyseľný, zlosyn, zlovoľný, zlý duch.

Spoločným menovateľom slovníkových definícií netvora je „bytosť, ktorá sa odchyľuje od normálneho výzoru, správania a povahy”. V takom prípade každý z nás už niekedy bol netvorom.

Základnou vlastnosťou netvora je odlišnosť: netvor je INÝ. Porušuje fyzické, psychické aj sociálne normy. Odlišuje sa výzorom, motiváciou, myslením, ale najmä správaním. Bez ohľadu na zákony a pravidlá spoločnosti sleduje svoje vlastné ciele podľa vlastných pravidiel a z vlastných dôvodov. Správa sa spôsobom, ktorý sám pokladá za správny bez ohľadu na to, či ho ľudia pokladajú za správny a pochopiteľný. Je iný, nepatrí  k nám a preto je „zlý” bez ohľadu na to, či škody, ktoré pôsobí, sú zámerné alebo neúmyselné.

Dokonca nemusí pôsobiť nijaké skutočné škody. Samotná existencia netvora nás ohrozuje potenciálom zla, lebo neznámo spochybňuje usporiadaný systém kultúrnych hodnôt, ktorý nám dáva istotu, že konáme správne. Netvor ohrozuje náš duševný pokoj aj vtedy, keď je v skutočnosti prospešný. Netvor musí svoju „dobrotu”, teda užitočnosť, najprv dokázať. Keď sa mu to podarí, akceptujeme ho – ale vtedy už nie je netvorom, lebo ho poznáme a dokážeme včleniť do svojej predstavy o svete.

            Preto netvor býva osamelý alebo dokonca jedinečný. V príbehoch o celých rasách netvorov (napríklad Klingoncov Star Treku) sa netvory postupne stávajú známejšími, pochopiteľnejšími a nadobúdajú čoraz ľudskejšie črty – podobne ako „barbari”, „divosi”, „pohania” a mnohí iní neľudia-cudzinci našich ľudských dejín. Pochopiteľne: neznáme sa poznaním približuje a odhaľujeme v ňom ľudské črty, seba samých. A v sebe samých črty netvora, ktoré prestávame pokladať za znetvorené v iných, veď sú to NAŠE vlastnosti.

K porušeniam pravidiel a zákonov, ktoré ochraňujú sociálnu stabilitu, patrí porušenie vonkajšieho výzoru – znetvorenie. Je najnápadnejším znakom, od ktorého sa odvodzuje samotné slovo „netvor”, teda čosi opačné „tvorovi”, prirodzenému aj Božiemu „stvoreniu”.

Vonkajšia odlišnosť – znetvorenie – sa chápe ako znak netvora len keď je neznáma, nová. Domáce zvieratá nie sú netvory, ale exotické alebo inak neznáme zvieratá označujeme za príšery, lebo nevieme, aký vzťah k ľuďom od nich môžeme očakávať. A to nie k hociktorým ľuďom, ale ku konkrétnej skupine ľudí, k Európanom, belochom, k obyvateľom našej dediny…

Vonkajšiu odlišnosť sme schopní prijať, aj keď ju nechápeme; dokážeme si ju vysvetliť, hoci nesprávne. Vysvetlenie je aktom racionalizácie, odôvodnenia zaradením do nášho systému hodnôt. Ten je rozhodujúci pre fungovanie spoločnosti. Skutočným netvorom je bytosť, ktorá porušuje základy vzťahov spoločnosti, jej základné normy a hodnoty.

Netvory sa vymykajú klasifikácii normálnych bytostí; sama ich existencia je nelegitímna, nedajú sa zaradiť do „normálneho poriadku vecí”. Existujú mimo spoločnosť a nemajú nárok na jej ochranu.

 

Netvor v duši

Netvory stelesňujú univerzálne symboly a metafory, lebo sú spomienkami na nádeje a obavy divocha a dieťaťa v nás: schopnosť mŕtvych vrátiť sa do života, nesmrteľnosť, oddelenie duše od tela, ovládanie hmoty myšlienkou.

Mýtus je univerzálny. Jednotlivé aspekty mýtu sa objavujú v každej dobe a kultúre, hoci v rozličných formách a kontextoch – napríklad mýty, súvisiace s narodením a smrťou, s biologickou reprodukciou. Nečisté stvorenia sa často pokladajú za  výsledok neprípustnej biologickej reprodukcie. Netvory sa rodia zo zakázaného sexuálneho spojenia, skazeného života a abnormálneho myslenia. Netvor je rovnako univerzálny ako mýtus, lebo vyrastá z archetypov. 

Podstatou netvorov umenia a zábavy nie je ich literárna, výtvarná alebo filmová podoba, ale pojmy a predstavy nášho podvedomia a nevedomia; netvor existuje viac v mysli čitateľa a diváka, ako na papieri či filmovom plátne. Metaforická podstata filmového či literárneho netvora je psychologickou podmienkou jeho účinku, ale jeho vonkajšie stvárnenie je podmienené kultúrnou a historickou symbolikou.

Netvor je pojmová metafora, zreteľný obraz beztvarých túžob a obáv. Má podvojnú podstatu, fyzickú aj psychickú. Skutočný netvor žije v podvedomí a nevedomí, ale jeho vonkajšiu, nášmu vnímaniu prístupnú podobu určuje vzťah medzi vedomím a telom.

  • I. Mŕtvi sa môžu vrátiť do života:
  • A. Oživené mŕtvoly: zombie, múmie
  • 1. Neprirodzení nemŕtvi: Drakula, Golem
  • 2. Vedecko-technickí nemŕtvi: Frankensteinov netvor
  • B. Mŕtve duše môžu žiť ako duchovia:
  • 1. Duša bez tela: duchovia, poltergeisti
  • 2. Duchovia sfyzickým telom: démonicky posadnutí ľudia, incubus asuccubus.
  • II. Všemocná myšlienka :

A. Okamžité splnenie želania: telekinetici – Carrie

B. Čítanie myšlienok: telepatia  

  • III. Dvojníci afyzické repliky človeka
  • 1. Prirodzení dvojníci
  • a. Dvojčatá
  • b. Klony
  • c. Chameleóny
  • 2. Neprirodzení dvojníci – replikanti

a. Roboti  

b. Kyborgovia: Bladerunner, Terminator

  • A. Duševní dvojníci apsychopati
  • 1. schizoidní (dve alebvo viac vedomí vjednom tele: Psycho
  • 2. chameleóni (fyzická transformácia tela): Jekyll-Hyde, vlkolak
  • 3. Projekcie (iné telo): Frankensteinov netvor
  • 4. Psychopati amasoví vrahovia (jedno telo, jedno vedomie): Lecter, Peeping Tom

Netvory stelesňujú tabu

Každá spoločnosť plodí netvorov na svoj vlastný obraz. Postava netvora je znetvorený obraz kultúrneho kódu, je metaforou určitého konkrétneho strachu. Katalóg netvorov koncentrovane vyjadruje zmysel celého spektra kultúrnych zákazov danej spoločnosti.

Náboženstvá označujú porušenie tabu ako hriech. Hriechov je pestrá stupnica, ale tie najťažšie, smrteľné, porušujú najzákladnejšie hodnoty. Polynézania nám dali pre označenie nedotknuteľných hodnôt slovo „tabu”. Znakom skrížených oštepov označujú miesta, zakázané obyčajným ľuďom. Netvory a príbehy o nich slúžia ako výstražné signály, označujúce kultúrne zákazy. 

  

Netvor symbolizuje podvedomý obraz v mysli, ale v konkrétnej forme kultúrneho obsahu, vyjadrujúceho historickú dobu, situáciu a pocit. Netvor vyrastá z našej kultúry rovnako, ako z tieňov podvedomia a z mýtickej hlbočiny dejín.

 

Filozofia zoologickej záhrady

Deti sú objavitelia sveta. V zoologickej záhrade sme po prvý raz videli jaguára, opicu, žirafu či páva. Ako si vysvetliť omračujúcu pestrosť zvieracej ríše, záhadné očarenie krásou aj nebezpečenstvom? Platón by povedal, že dieťa už videlo ťavu vo svete ideí a teraz ju len spoznalo, Jung by nás poučil, že to je svet archetypov v našom nevedomí, skeptickí pragmatici by pripomenuli, že dieťa už videlo obrázky v knihách a filmy v televízii, Schopenhauer by sa nás pokúsil presvedčiť, že dieťa sa nebojí tigra nie preto, že je v klietke a navyše netuší, aký je nebezpečný, ale preto, že dieťa vie, že ono aj tiger sú len prejavy jedinej podstaty – vôle. A Borges o tom napísal knihu.

Fantastické živočíchy sú znetvorené krížence. Kombinujú črty navzájom vzdialených živočíšnych druhov. Minotaur je hybrid človeka s býkom, sfinga má ženskú tvár, orlie krídla a telo leva. Noh je okrídlený lev s hlavou orla a dlhými špicatými ušami, na nohách má kopytá aj pazúre.

Zvieracie netvory majú fantastické vlastnosti a schopnosti: fénix je nesmrteľný vták, ktorý sa periodicky rodí zo svojho vlastného popola, šarkan je lietajúci jašter s viacerými hlavami a okrem iných zázračných vlastností má schopnosť pľuť oheň, bazilišek dokáže usmrtiť jedovatým pohľadom. Mantichora je štvornohé zviera s ľudskou hlavou a ušami, má modré oči, krvavo červené telo leva a dlhý chvost, zakončený bodcom škorpióna. Má tri rady zubov, je nesmierne rýchla, žije v Habeši a ľudské mäso je pre ňu lahôdkou. Jej hlas pripomína kombináciu píšťaly a trúbky.

Fantastické zvery a monštruózne hybridy sú taxonomické aberácie. Všetky majú aj symbolickú povahu a preto zvádzajú, aby sme sa pokúsili vysvetliť symboliku netvora jeho deviáciou.

Japonci nazývajú Godzilu a jej príbuzných „dakaiju”. To znamená čosi ako „posvätný obrovský netvor” a odzrkadľuje posvätnú hrôzu, ktorú smrteľník pociťuje v prítomnosti čohosi väčšieho, ako je on sám, väčšieho nielen fyzicky. „Dakaiju” sú viac, ako veľké zvieratá, ktoré možno zastreliť a vystaviť ako trofeje, alebo chytiť a vystavovať v zoologickej záhrade. Sú to bytosti, ktoré samotnou svojou existenciou otriasajú predstavou človeka o vlastnej dôležitosti a významnom postavení vo vesmíre.

 

Medzi a na hranici

Odchýlka a deformácia môže byť desivá aj smiešna. Dobrý netvor je protirečenie – lenže vyskytujú sa aj sympatické a dobré netvory.

            Netvory sú miešanci svetla a tmy, žijú v prítmí reality, na hranici života a smrti, prirodzeného a neprirodzeného – a tiež na hranici rozumu a iracionálnosti. Vek rozumu poslal staré netvory do dôchodku, lebo splodil novú generáciu ich potomstva.

Netvor striehne v priepastiach: medzi človekom a zvieraťom, medzi ľudským a neľudským, medzi prirodzeným a neprirodzeným, medzi dobrom a zlom, medzi známym a neznámym, medzi vnútrom a vonkajškom, medzi čistým a nečistým, medzi rozumom a pudom, medzi vedomím a podvedomím, medzi zákonom a svojvôľou, medzi civilizáciou a barbarstvom, medzi prírodou a technikou, medzi poriadkom a chaosom. Netvor ohrozuje dualizmus poznania a fantázie, rozumu a viery. Pohybuje sa na hraniciach myslenia a exploduje výbuchmi populárnej zábavy. 

 Miešanie vecí, čo majú ostať oddelené, sprevádza odpor a strach. Netvor nastoľuje otázku, čo je ešte ľudské. Cudzie a čudné  bytosti sú hraničné prípady ľudskej totožnosti a odlišnosti mimo zvyklostí a noriem. Odlišnosť netvora provokuje hľadanie poznania o tom, čo už nie je ľudské, živé a prirodzené. „Cudzie” ohrozuje „naše” už samotnou existenciou, lebo ukazuje iné možnosti ako posvätené zvykom a tradíciou, iné ako tie, ktoré sme prijali za svoje.

Netvor je založený na koexistencii protikladov. Groteskné postavy netvorov spájajú protirečivé prvky spôsobom, ktorý nechápeme alebo odopierame prijať. Na neforemné či amorfné karikatúry človeka reagujeme odporom, strachom alebo smiechom.

 

Prototyp moderného netvora

Frankensteinov mýtus sa stal súčasťou ľudovej kultúry dvadsiateho storočia rovnako, ako Coca Cola, James Bond, Drakula, džínsy, Mickey Mouse, Marilyn Monroe, Elvis Presley alebo Beatles. Vyše osemdesiat filmov má v názve meno “Frankenstein”, hoci viaceré z nich nemajú spoločné nič iné s románom Mary Shelleyovej a využívajú populárny symbol len na reklamu. Televízne programy, videoklipy, komiksy a animované filmy (epizódy z Looney Tunes/Bugs Bunny, The Flintstones, Tom & Jerry) predstavujú “frankensteinovské” akčné postavy. Americké vydavateľstvo komiksov Marvel publikovalo od januára 1973 do septembra 1975 seriál The Frankenstein Monster.

Libretisti Stan Lee a Jack Kirby premenili Frankensteinovho netvora na superhrdinu podobného Supermanovi, Batmanovi či Spidermanovi. Netvor ostal mocnou postavou, priateľským susedom aj tragickou bytosťou, ktorú ľudia často odmietajú, podobne ako ostatných komiksových „superhrdinov”. Pomáha nevinným a bojuje proti zločinu a zlu (tentoraz pod menom globálneho kartelu ICON – International Crime Organizations Nexus). Do komiksu vstúpila aj vedkyňa Veronica Frankensteinová, posledný potomok Viktora Frankensteina. Chce netvorovi pomôcť a vynahradiť mu to, čím mu barón Frankenstein ublížil vyše sto rokov pred jej narodením.

 

Zobrazenie neviditeľného

Nezačal ho Wells. Konštrukcie sveta vďačia za celistvú architektúru mágii kultúrnej slepoty: ľudia i veci sa objavujú alebo miznú len v konkrétnych súvislostiach. Text dekódujeme kľúčom kultúry, z hľadiska ktorej je text napísaný.

Netvorom textov socialistického realizmu bola postava kapitalistu alebo militaristického špióna. Netvormi príbehov Iana Fleminga sú komunisti a iní nepriatelia kapitalizmu, poznačení už  vonkajším výzorom. James Bond s nimi zaobchádza ako so zloduchmi, lebo v optike hrdinského obhajcu slobody a demokracie si nič iné nezaslúžia.

Vytvoriť postavu netvora vo svete hegemonicky rozdelenom na dobrý a zlý, demokratický a komunistický, bolo rovnako jednoduché na obidvoch stranách bariéry. Kryptografia príbehu je zložitejšia vo svete plnom subkultúr, bez jasnej hegemónie jednej alebo dvoch ideológií. Dlhé roky prevládalo maskulínne čítanie poviedok Jamesa Tiptree Jr., chvála za „jeho” skvelý ponor do mužskej psychiky. Názov poviedky Ženy, ktoré muži nevidia bol však ironicky mienený a radikálne feministické interpretácie diela Jamesa Tiptree Jr. sa objavili až po odhalení skutočnosti, že autorkou je žena – Alice Sheldonová.

Muži „nevideli” ženy v Sheldonovej poviedkach, ale ženy v nich objavili samy seba až potom, keď im sama autorka prezradila, že sa tam môžu nájsť. 

 

Rozmnožujúci sa netvor

Od osemnásteho storočia prevládal názor, že existujú dve nemenné protikladné pohlavia a celý hospodársky, sociálny, kultúrny a politický život mužov i žien je založený na tomto fakte.” Thomas Laqueur 

Kráľ bol tehotný.” Ursula K. Le Guinová

 

Netvor symbolizuje obavy silných zo straty moci nad osudmi iných ľudí aj strach slabých zo straty moci nad vlastným osudom. Aj v dobe pred emancipáciou žien boli netvory často ženské alebo feminizované. Desivý mimozemský netvor vo filmoch Votrelec je samica, a v boji proti mimozemským netvorom víťazí žena – Ripleyová.

Strašidlá na dobrú noc – áno, ale kto s nimi bude spať?

Telesná premena človeka na votrelca má silné sexuálne konotácie. Muž ovládaný hypnotickým pohľadom netvora stráca vlastnú vôľu a stáva sa pasívnou obeťou zvádzania, zvádzania k smrti. Žena bola dlho netvorom alebo jeho symbolom, metaforou nebezpečenstva.

Biologická reprodukcia bola vždy hlavným záujmom človeka, často dôležitejším, ako zachovanie života. V dvadsiatom storočí sa do vedeckých diskusií o kontrole reprodukčného procesu zapojila široká verejnosť. Kontrola pôrodnosti, génové inžinierstvo, klonovanie, kyborgizácia, ale aj umelá a mimozemská inteligencia sú na prelome tisícročí horúce témy.

Diskusie o nich sa podobajú rovnici s dvoma neznámymi:

Dokážeme zmeniť sami seba tak, že zároveň ostaneme tým, čím sme – teda ľuďmi?

Ak sa človek môže zmeniť na čosi neľudské, teda na netvora, máme právo správať sa k celým skupinám ľudí ako k neľuďom?

            Hranice medzi ľudskosťou a neľudskosťou sa opäť raz rozkolísali. A vzdula sa mohutná vlna obrany záujmov marginalizovaných skupín. Aj tej najpočetnejšej, ku ktorej patrí polovica ľudstva – žien. V situácii nebývalej emancipácie žien, ktorú muži v defenzíve nazývajú (neraz oprávnene) ofenzívou matriarchátu, sa rozpútalo feminististické hnutie.

            Poukazuje na meniace sa vzťahy a roly žien v spoločnosti. „Mužské” a „ženské” obsadilo nové politické, ekonomické, kultúrne a ideologické teritóriá po stranách hranice medzi mužským a ženským telom.

            Strach z prekročenia hranice zamenil strach z nemožnosti prekročiť ju a strach mužov zo straty moci sa stal bojom o sociálne a kultúrne prežitie. Áno, zveličujem, ale nezabudnite, že píšem o fantastických netvoroch.

Muži sa už neboja stratiť moc nad ženami: už ju stratili, aspoň v Európe a v USA. Nechcú sa však feminizovať a stať sa „tretím pohlavím”, teda netvormi.

Schopnosť reprodukovať ľudský život bez účasti druhého pohlavia je fantastická a zároveň neľudská. Zámer baróna Frankensteina vytvoriť rasu nadľudských bytostí bez pomoci ženy pokračuje hrozbou partenogenézy, rozmnožovania žien bez účasti mužov.

V eseji Donny Harawayovej Manifest kyborgov je kyborg technicko-biologický organizmus, zmes sociálnej reality a fikcie. Feministky hľadajú identitu ženy ako technickú realizáciu „opozičného vedomia ženských kyborgov”, agentov „feministického tretieho sveta”. Výroba ženských kyborgov presahuje zámer ich tvorcu. Organická symbióza človeka so strojom vyrába hybridné bytosti, strašidlá mýtickej minulosti aj  archaizmy anachronickej prítomnosti. Ženský kyborg vyzýva na súboj patriarchálne hodnoty, je odvetou za marginalizáciu odlišných skupín, vyhráža sa zvýšenou schopnosťou poskytovať fyzickú slasť aj bolestne ublížiť.

Žena ako zdroj ohrozenia je ľahko identifikovateľná. S modernými netvormi má obyčajný človek komplikovaný problém profesionálnej kontrarozviedky: ako rozoznať votrelca medzi nami.

 

Cudzinec

Fenomén „cudzieho” je nositeľom diskurzov fantastiky. Mýtický netvor, bájny živočích, kyborg, mimozemšťan či umelá inteligencia je „cudzinec”, metafora odlišnosti. Slúži ako indikátor historickej a sociálnej skúsenosti z kultúrnych kontaktov a konfliktov s neznámym.

Cudzí netvor hrozí odplatou za zločiny proti ľudskosti, ktorých sa ľudia dopustili voči menšinám svojho vlastného druhu, aj proti spoluobyvateľom nášho spoločného ekologického priestoru, živočíchom a rastlinám. Cudzinec umožňuje aj pozitívny prístup, konfrontáciu s rasovou, náboženskou a kultúrnou toleranciou. Otcovsky múdry a láskavý cudzinec symbolizuje nádej na zhovievavosť, pomoc a odpustenie napriek našim chybám a ľudskej nedokonalosti.

Kontakt človeka s cudzincom osvetľuje vzájomné kontakty ľudí. Interakcie s cudzincom sú tragikomédie ľudských omylov a nedorozumení. Fantastická literatúra, filmy a seriály zobrazujú cudzincov podobných netvorom.

Keď veda dobyla morské hlbočiny, pralesy a horské štíty, obývané divými mýtickými stvoreniami, obrami, trpaslíci, trolovia, elfi a vlkolaci ustúpili do detských rozprávok a animovaných filmov.

Divočinu našej súčasnosti predstavujú cudzie planéty a vzdialené galaxie, džungľa veľkomesta a umelé životné prostredie. Ľudovú fantáziu zaľudnili nové stelesnenia odvekých desov: androidy, kyborgovia, mimozemšťania, geneticky manipulované netvory, klony a umelé inteligencie. Nové netvory zhatili naivnú nádej na víťazstvo rozumu nad jeho vlastnou iracionálnou stránkou. Moderná fantastika je plná robotov, votrelcov, androidov, kyborgov, umelých inteligencií a iných cudzincov. Dekódovala nových netvorov ako obrazy  nového strachu, strachu z techniky a kultúry, ktoré nedokáže ovládať starými metódami.

Vzťahy s cudzincom môžu byť intelektuálne a ekonomické, biologické, kultúrne, ba aj erotické. Cudzinec môže byť pravdivým  alebo pokriveným zrkadlom človeka, jeho negatívom alebo doplnkom, zobrazujúcim to, čo nám chýba do človeka. Chladne racionálny Vulkánec Spock aj android Dat v seriáli Star Trek odzrkadľujú silu aj slabosť ľudskej citovosti.

 

Netvor v nás

Najhorším nepriateľom človeka je on sám a najnebezpečnejší cudzinec je ten, ktorý sa vie premeniť na človeka a v ľudskej podobe nepozorovane rozosievať zlo medzi jednotlivcami, v rodine i medzi národmi. O túto myšlienku sa opiera známy americký televízny seriál Invasion of the Body Snatchers.

Viac razy sfilmovaná poviedka Johna Campbella Ono (Who Goes There?) si zaslúži podrobnejšiu zmienku. Mimoriadne zákerný votrelec s pudovou túžbou ovládnuť cudzie rasy a planéty môže symbolizovať zlé svedomie imperialistického dobyvateľa rovnako, ako hrôzu z odlišnosti.

Mimozemšťan nie je nevinne mŕtvy ani po dvadsaťtisíc rokoch uväznenia pod ľadovým pancierom Antarktídy. Zvyšky telepatického vedomia prinútia výskumný tím, aby oslobodil zdanlivo mŕtveho votrelca. A začne sa peklo.

Oživený mimozemšťan sa postupne premieňa na výskumníkov. Imituje „normálneho” človeka natoľko dokonale, že nikto nevie, či jeho kolega a priateľ, milenka alebo milenec nie je netvor. Všetci vedia, že niektorí sa stali netvormi, ale nikto si nie je istý, kto. Netvora však treba zlikvidovať za každú cenu: keby unikol na slobodu, zničil by celé ľudstvo. To je dostatočný dôvod na stratu škrupulí a neľútostný boj proti neviditeľnej všadeprítomnej hrozbe: „Závan ničivého nebezpečenstva prenikol telá všetkých mužov; pozorovali sa navzájom podozrievavejšie ako kedykoľvek predtým – je človek vedľa mňa neľudský netvor?”

Ak chceme nepriateľa zničiť, musíme ho identifikovať.

Campbellov netvor vyjadruje odveké obavy človeka z neznáma mimo nás, aj strach z netvorov nášho nevedomia. Alegorizuje však konkrétne ideologické a politické obavy, strach z fašizmu a komunizmu. Nadväzuje aj na idealizáciu americkej predvojnovej morálky a životného štýlu. Príbeh vystihuje archetypickú xenofóbiu, ale konkrétnu formu mu dala kultúrno-politická atmosféra doby. 

Deviácie od sociálnej normy môžu kritizovať idealizované sociálne inštitúcie a politické postoje. Netvor pôsobí radikálne a subverzívne, keď provokuje k zamysleniu nad ideologickou dilemou identity a odlišnosti, nad dilemou univerzalizmu a diferenciácie: všetci sme rovnakí, aj cudzinci – ale každý má právo byť iný, aj netvor.

Zdalo sa, že naše ikony sú jasné a na svojom mieste. Mocný a nemotorný netvor, vzdelaný a fanatický vedec boli ešte v devätnástom storočí v nezlučiteľnom protiklade. Pán upírov Drakula vyhlásil: „Vaše ženy mi už patria; a cez ne budete moji aj vy a iní vášho rodu, moji sluhovia a moja potrava, keď budem chcieť.”

Moderná fantastika pokračuje v tradícii fiktívneho záznamu boja kultúry proti prírode. V minulosti predstavovali neznáme prírodné sily obrovia a trpaslíci, víly a poludnice. V súčasnosti dozrieva do veku dospelosti nová generácia netvorov. Ich stvoriteľom je veda. Hraničná čiara medzi človekom a jeho výtvorom sa zmenila na krajinu technokultúry. Jej obyvateľmi sa stali nové netvory.

Ak popierame zásadnú podobnosť iných s nami, vyhlasujeme ich za odlišných; ak sa vyhlasujeme za odlišných od farebných, domorodcov, neveriacich a disidentov, od žien, robotníkov, intelektuálov, ak vyhlasujeme za cudzincov iné národy, rasy a triedy, popierame ich ľudskú rovnosť s nami. Vyhlasujeme ich za neľudí, za netvory, za cudzincov. A tým sa sami stávame netvormi, lebo sa odcudzujeme svojej ľudskej podstate.

 

Pomsta netvorov

Ani jeden divák, ktorý videl film Votrelec, nezabudne na scénu pokojnej večere kozmonautov, v ktorej sa jednému z brucha prehryzie mimozemský jašter. Hybnou silou hororového negatívu poslednej večere je mláďa moderného netvora, zvestujúce nástup nových generácií netvorov.

Príbeh zrodenia moderného netvora je skutočný, a preto ešte desivejší. Jedným zo zdrojov moderného hororu je sexuálna dekadencia. Len málo ľudí uvítalo odvrátenú tvár začínajúcej sexuálnej emancipácie moderného veku nadšenejšie než anglický básnik Percy Shelley. Shelley trval na oslobodení od pút starej morálky, hoci jeho prvá manželka spáchala samovraždu, keď ju opustil kvôli Mary Godwinowej. Podnecoval mladučkú družku, aby spala s jeho priateľmi. Tragédia býva príčinou inej tragédie. Mary Shelleyová sa nedokázala povzniesť nad svoju výchovu a povahu. Radikálne idey ju sklamali, ale uverila im príliš hlboko, než aby vedela prekonať výčitky svedomia iným pokáním, ako literárnou katarziou.

Napísala Frankensteina, dielo o netvorovi technickej civilizácie. Hlavným hrdinom románu nie je človek, tvorca netvora, ale sám netvor, bezmenný podobne ako anonymné mechanizmy modernej spoločnosti. Bezmenný a neľútostný ako hlas svedomia, trvajúci na morálnom poriadku aj vtedy, keď sa ho snažíme nevnímať, ozývajúci sa znova a znova ako pomstychtivý netvor.

Pomstivý netvor osvietenského podvedomia mal viacero konkrétnych tvárí. Jednou z nich bol syfilis. Nejeden záletný manžel infikoval nevinnú manželku a dedičstvo „skazenej krvi” odovzdal aj svojim potomkom. Stokerov prototyp upírskych príbehov Drakula o upírovi, ktorý infikuje krv nevinných dievčat, symbolizuje smrteľnú nákazu aj pokus autora vyrovnať sa s utrpením: Bram Stoker trpel syfilisom.

Azda už existujú príbehy, symbolizujúce nákazu AIDS postavou netvora. Autor v nich potlačí pravdivý horor svojho života a nahradí ho postavou netvora, slúžiaceho ako pokrivené zrkadlo pravdy.

Mimozemský netvor filmu Votrelec z roku 1979 zdanlivo nemá nič spoločné so sexuálnou revolúciou druhej polovice dvadsiateho storočia. Lenže dielo výtvarníka filmu H. R. Gigera je plné obrazov spätých s interrupciou a mŕtvymi dojčencami. Scéna oslobodenia jašterieho mláďaťa z vnútorností mužského kozmonauta, záver prvého filmu, v ktorom Ripleyová (žena) zabije dospelého netvora tým, že ho vypudí z lode podobne ako pri interrupcii aj scény a obrazy ďalších dielov série Votrelec obsedantne pripomínajú interrupcie. Neľútostné vzájomné vraždenie dvoch „inteligentných” rás, ľudí a mimozemšťanov, sa nevyhýba deťom ani ženám.

Nevysloveným cieľom boja obidvoch rás je genocída, v ktorej zvíťazí vynachádzavejšia a ukrutnejšia z nich. Vo všetkých dieloch Votrelca zatiaľ zvíťazili ľudia. Nevyslovená otázka seriálu znie: Kto je tu netvor?

 

Na čo je netvor v príbehu

Kanonizované netvory dnešnej populárnej kultúry ako upír, vlkolak či Frankensteinov netvor majú svoje dejiny. Netvory sú súčasťou dedičstva našej kultúry, osobitne životaschopnými prvkami jej reči. Netvory zvestujú krízy a neblahé udalosti v živote jednotlivca aj spoločnosti: žijú na oboch stranách hranice, spochybňujú naše poznanie a životné skúsenosti, duševný svet človeka aj zákony ľudskej spoločnosti.

Pre pochopenie netvora je podstatná neistota a dvojznačnosť. Postava netvora je kľúčová, lebo nie je len zdrojom strachu a odporu, ale aj ambivalencie, ktorá uvádza príbeh do pohybu a dodáva mu hodnovernosť. Neúplnosť našej predstavy o tom, čo je pravda, spočíva do značnej miery v mnohých možnostiach interpretácie faktov. Pochybnosť o tom, na čiej strane je pravda v boji protikladov „dobra” a „zla” oživuje postavy a mení ich z čiernobielych schém na živých ľudí.

Postava netvora klamne a zaujímavo predstiera, že vytyčuje hranicu medzi dobrom a zlom, človekom a neľudskosťou tým, že sa pohybuje na obidvoch jej stranách. Netvor bez problémov prekračuje hranice, neprekonateľné pre človeka – totiž, ak sa nechce stať netvorom. Spochybňuje tým naivnú sebaistotu majiteľov jedinej pravdy a vedie nás k úvahám o etických systémoch, ktoré môžu spájať viaceré hodnoty skutočnej ľudskosti, aj také, ktoré sme doteraz považovali protirečivé.

Zakázané poznanie minulosti sa v spoločnosti informácií stalo fetišom súčasnosti. Estetika netvorov sa stáva etikou: netvor je silnejší, inteligentnejší, vnímavejší a životaschopnejší ako človek. Postava fantastického netvora v modernej populárnej kultúre odzrkadľuje realitu vernejšie ako postava reálneho človeka, je zaujímavejšia a vynucuje si väčšiu pozornosť: ľudia sa stávajú vedľajšími postavami príbehov o netvoroch.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.