Peter Uhrin
Čo je!?
xxx
Čo je!?
Maličká.
Pančucháče ťa obchádzajú.
ČO JE?
Máš bicykel,
v taške pár mincí,
cestu na čele
a dušu,
s ktorou sa možno raz
dostaneš k obchodu,
kde predávajú chlieb.
xxx
Kone s píšťalami
pohybujú kruhom.
Tancujú,
a to, že sa trasú,
má iný význam.
Aj tak sa to dá povedať,
ten smútok, čo opisuje telo.
SMIEŠNE
Malý vojvodca zapíska
na povel,
oni
kopytom prerazia zvuk,
a hlina sa obráti
do úplne iného sveta.
Tam sú len píšťaly
a kone.
xxx
Máš oči šialenca.
ŠIALENCA.
Hovor ďalej
a skríkneš dosť a pokračuj.
Pár ich oželie
náš vreskot a mĺkvosť.
Niektoré stokrát oľutujú
naše zvrhlosti a nežnosť.
Ktosi tisíckrát prekľaje
naše záchvaty a ľahostajnosť,
až napokon
nás všetky
opustia,
zatratia
alebo stvoria
obyčajného človeka.
xxx
Vyhodila jaštericu
z úst
až chvost
prehol
steny
medzi stropom
a srdcom.
Je niekto doma?
Stolička odľahčila nohy.
Klince
zatlčené
medzi ďasná
prišili
izbu k perám
a tie s praskotom
zbledli.
OTVORTE
Už zhasli,
aj na poschodí.
xxx
Budem mať šaty
pruhované,
moje stáda.
Moje,
MOJE
zebry a obočia
nadvihnúť do pocitov
a čo sa deje?
… miláčik…
Čierna, biela,
čierna, biela.
Pávy sú smrť,
hnusná smrť,
taká pestrofarebná.
xxx
Zhasil
ženu
o rozpálené ústa
so slákom,
hrala ako krik
medzi strunami stien.
Kde ste boli,
keď som rozsypala kvety?
PETER.
A on naslúchal ďalšej repríze zúfalstva.
xxx
V zamotanom skle
prepletený gejzír rozumu
sa rozkričí vzduchom
a zvýrazní cestu
na kraj veterného okna
preľaknutej dúhy.