Pôvodná poézia: Peter Uhrin

Peter Uhrin

Čo je!?

 

 

 

xxx

 

Čo je!?

Maličká.

Pančucháče ťa obchádzajú.

 

ČO JE?

 

Máš bicykel,

v taške pár mincí,

cestu na čele

 

a dušu,

 

s ktorou sa možno raz

dostaneš k obchodu,

kde predávajú chlieb.

 

 

 

 

xxx

 

Kone s píšťalami

pohybujú  kruhom.

Tancujú,

a to, že sa trasú,

má iný význam.

 

Aj tak sa to dá povedať,

ten smútok, čo opisuje telo.

 

SMIEŠNE

 

Malý vojvodca zapíska

na povel,

oni

kopytom prerazia zvuk,

a hlina sa obráti

do úplne iného sveta.

 

Tam sú len píšťaly

a kone.

 

xxx

 

Máš oči šialenca.

 

ŠIALENCA.

 

Hovor ďalej

a skríkneš dosť a pokračuj.

 

Pár ich oželie

náš vreskot a mĺkvosť.

 

Niektoré stokrát oľutujú

naše zvrhlosti a nežnosť.

 

Ktosi tisíckrát prekľaje

naše záchvaty a ľahostajnosť,

 

až napokon

 

nás všetky

opustia,

zatratia

alebo stvoria

obyčajného človeka.

 

 

 

xxx

 

Vyhodila jaštericu

z úst

až  chvost

prehol

steny

medzi stropom

a srdcom.

 

Je niekto doma?

 

Stolička odľahčila nohy.

 

Klince

zatlčené

medzi ďasná

prišili

izbu k perám

a tie s praskotom

zbledli.

 

OTVORTE

 

Už zhasli,

aj na poschodí.

 

 

 

xxx

 

Budem mať šaty

pruhované,

moje stáda.

Moje,

MOJE

 

zebry a obočia

 

nadvihnúť do pocitov

a čo sa deje?

 

… miláčik…

 

Čierna, biela,

čierna, biela.

 

Pávy sú smrť,

hnusná smrť,

taká pestrofarebná.

 

 

 

xxx

 

Zhasil

ženu

o rozpálené ústa

 

so slákom,

 

hrala ako krik

medzi strunami stien.

 

Kde ste boli,

keď som rozsypala kvety?

PETER.

 

A on naslúchal ďalšej repríze zúfalstva.

 

 

xxx

 

V zamotanom skle

prepletený gejzír rozumu

sa rozkričí vzduchom

a zvýrazní cestu

na kraj veterného okna

preľaknutej dúhy.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.