Pôvodná poézia: Libuša Vikorová

Libuša Vikorová

 

 

Stredová

 

Viem, že lístok

z čerešne

opäť vietor odveje.

Zajtra nanovo prebudí

sa streda.

Bude to len chvíľa

večných dní,

taká, ako každá iná

včera i dnes.

 

Dni sa kopia,

kopí sa pošta.

nechodíš, nevraciaš sa.

Ani poštár už

nezvoní dvakrát.

 

nemusí.

 

Adresa obelela,

vybledli spomienky…

Ani margaréty

už nie sú mladé.

 

Cítim tvoje kroky?

Áno, naozaj sú tvoje.

Vyberáš si kartu – prvú, druhú,

hneď aj dlaň, aj čiaru,

volíš si dvere,

kde zatváraš naše telá.

 

Nové oči,

dlane, ktoré nepoznám.

Všetko je také čudné.

Odchádzam.

 

 

Malý veľký princ

 

Ak ma niekedy

budeš hľadať v rozutekanom

svetle pouličnej lampy,

vo veselom hluku

detskej vravy,

vo veľkom svete

ukrytom na malej planéte,

v mokrom piesku

alebo pestrej jeseni…

 

poviem, že poznáš

tajné vrecká môjho

jediného života.

 

 

Obľúbená tvár

 

Nehodlám tancovať

pri mesačnom svetle,

ani piť a spievať,

veseliť sa.

 

Dnes určite nie je

na to správny deň.

 

Miesto piesne

studenú ruku na čelo

ti prikladám

a slová…

slová si šetrím

ani neviem na kedy.

 

V očiach ti drieme

temnota,

ani nežmurkajú,

len prosia, aby som im

odobrala z bolesti.

 

Som celkom bezmocná,

bezbrehá duša unášaná

v povetrí.

Spolu s tebou behám

studenými chodbami sna.

Žiada ťa o bozk

už aj cez deň.

Prsty ti slabnú,

v tichu prosím za ne

i za mladú tvár

ešte nedotknutú časom.

 

Odriekam tvoju obľúbenú

báseň

a čakám, či nepoložíš dlaň

na moju,

iba dúfam.

Iba bdiem nad tvojou nocou.

Len ráno býva svedkom zázrakov.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.