Pôvodná poézia: Lucia Hasbach

Lucia Hasbach

 

 

Neznáma bytosť

ukrytá v dieťati

vo chvíli zrodenia

ožila skutočnosť

 

kto je Boh ak nie ten, čo dáva život?

kto má odpovedať, ak nie ja?

 

Neznáma bytosť

mám veľa otázok

smejem sa od šťastia

plačem od dojatia

 

kto je Boh, ak nie ten, čo ožíva?

kde je odpoveď, ak nie tu?

 

Neznáma bytosť

keď som ja, keď si ty

nič viac nám netreba

len blízkosť objatia

 

 

 

 

 

Život nás dobieha

má svoje vlastné ja

nedá sa proti tomu bojovať

 

zdá sa že je všetko dané

lenže je to nepoznané

a tí, čo sú znavení chodia skoro spať

 

otroci spánku…

… je február

 

 

 

 

 

Chýbaš mi

 

Toľko krát sme boli opustení

že sme sami začali opúšťať

Málokto nám vie odpustiť

sami sme začali odpúšťať

Chceli sme večné detstvo

a nevieme sa ho vzdať

chýbaš mi, anjelik, aj keď ti

nemám už čo povedať

čakám  ťa v posteli,

dieťa spí,

ráno všetko zmaže,

dúfam, že nezaspím

Nevieme, kto spravil chybu

možno žiadna nie je

nemaj strach vrátiť sa

rada zabúdam…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.