Pôvodná poézia: O. M. Mirza

Kosatá

bozkom zaschnutým

na pokraji papiera

ranenej mŕtvici

zatláčaš oči

 

cholericky rozosmievaš

čierne holubice

bez zubov

 

z ruky ti zobem

pramienky vlasov

 

rozlož sa

mne do rúk

zatĺkaš klince

 

pokrčené priedomie

ľadových spomienok

 

oko

ťahavo zavýja

 

popros ju

o strpenie…

tú s kosou

 

My seľ

myslím

že teda som

z my len y

na modrom

podstavci

lacná busta

mysliteľa krokov

nemyslí

 

Nahé majáky

stratený medzi datľovými palmami

veštby z premoknutej vreckovky

nerozlúštiteľné

 

niekde v diaľke sadá tma

na svoj chladný trón

vytesaný z popŕhlených plášťov

haliacich všetky bremená

 

najväčším bremenom ostáva…

… pohľad do zrkadla

… krátka chvíľa precitnutia

zo všetkých mdlých snov

… miniatúrne rozzrnenie prachu

v útrobách mihalníc

 

zabudnutie

 

tma je starý vetchý kráľ

desivo pomaly sadá

na svoj trón

hlboko v mojich ústach

nevládnych a upchatých

 

holé datlové palmy

posmešne svietia do diaľky

– ako majáky

na opustených ostrovoch

kdesi na začiatku sveta

kde raz všetko skončí

 

Ubúda…

 

odkrajuješ

skúpe slnko

skúpemu mesiacu

šerosvit

 

cez priesvitku

obkresľuješ nohy

stratené v extáze

nekonečných banalít

 

vypil som

všetok čas

so suchým hrdlom

kráčam pospiatky

 

zastavím

iba seba

všetko plynie

vyblednuté otázky

 

nadčasovo

strácam

napriek tvojmu

mrazivému úškrnu

 

zanedbané lúče

vnucuješ

nechtiac chtivým

pre zmenu:

 

nevychádzaj

nezapadaj

 

( bez názvu)

čochvíľa

nastane tá chvíľa

keď odrátam

ten moment

ktorý príde

ak sa stanem

večným

 

(bez názvu)

smrteľná posteľ

nesmrteľná posteľ

 

smrteľný úraz

nesmrteľný úraz

 

nesmrteľná láska

smrteľná láska

 

si tak smrteľná

keď si nesmrteľná

 

si tak nesmrteľná

keď nežiješ

 

si tak nie si

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.