7 dotykov s… Luciou Hablovičovou

 7 dotykov s…

 

 

Vážní a milí, rozhodli sme sa, že v rubrike 7 dotykov s… občas vyspovedáme aj mladých ľudí, ktorí sa pohybujú vo svete slovensko-českého popbiznisu. Keďže literatúra nemusí byť ich „domácou témou”, môžu byť ich odpovede o to zaujímavejšie.

V tohtočíslových 7 dotykoch s… sme oslovili úspešnú moderátorku a modelku slečnu Luciu Hablovičovú.

 

 

 

1. Aký máš vzťah k literatúre a čo pre teba znamená?

 

Literatúra pre mňa znamená pocit pohody, relaxu a chvíle voľna. Najradšej čítam doma v posteli pri svetle nočnej lampy a sviečok.

 

 

2. Asi každý mladý človek prejde obdobím, keď sa pokúša písať. Niekto píše básničky, iný poviedky, dievčatá si zvyknú robiť denníkove záznamy. Ako to bolo s tebou a keď si spätne prečítaš svoje texty, aké máš z nich pocity?

 

Denník som si nepísala, ale moje literárne pokusy začali už na základnej škole, keď som sa rozhodla písať nekonečný román inšpirovaný dobrodružstvami Tomma Sawyerra a Huckleberryho Finna. Obsahoval najhrôzostrašnejšie príhody, ktoré by som určite vyskúšala na vlastnej koži, ak by som bola chlapec. V období puberty som písala básničky, ktoré mám dodnes odložené a vždy mi pripomenú obdobie života, ku ktorému boli viazané.

 

 

3. Spomínala si, že ak sa poriadne začítaš do knihy, tak ju nechceš odložiť, pokým neobrátiš posledný list. Vieš si predstaviť, že by si mala knihu v ktorej posledný list neexistuje, v ktorej po otočení posledného listu bude nasledovať ďalší a potom ďalší a ďalší, až do nekonečna. Čo urobíš?

 

Vďaka dobrej fantázii sa okamžite vžijem do deja a určite by ma taká kniha potešila. Viem si predstaviť, že by som si jedného dňa uvedomila, že už nežijem svoj život, ale príbeh z tej knihy…..a určite by sa končil šťastne….

 

 

4. Máš možnosť vybrať si päť kníh na opustený ostrov, ktoré to budú a prečo?

 

Bola by to kniha na spôsob Urob si sám, alebo nejaký Skautský denník, tie by mi pomohli pri prežití :o), ďalej dlhý napínavý román o stroskotancovi so šťastným koncom, aby som nemyslela na svoju bezútešnú situáciu, potom bibliu, Alicu v krajine zázrakov a nejaké vtipné postrehy a zamyslenia napríklad od Milana Lasicu, či Tomáša Janovica.

 

 

5. Aký to je pre ženu pocit, keď sa zrazu stane éterickou bytosťou, keď sa v predstavách básnika ocitne na najvyššom stupni vnímania a cítenia a premení sa na zázrak, ktorému hovoríme múza. Chcela by si ňou byť?

 

Myslím, že som zatiaľ nikoho múzou nebola, takže neviem, aký je to pocit, ale určite príjemný, musí to byť zázračné pozerať sa na krásny výtvor a nájsť v ňom kúsok človeka, ktorý ho vytvoril a aj kusok seba.

 

 

6. “Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.” Čo si o tejto vete myslíš? Čo čítaš ty?

 

Súhlasím, aj keď raz za čas si prečítam aj veci, ktoré nemajú žiadnu trvalú hodnotu, len potrebujem prísť na iné myšlienky a rozptýliť sa. Rada čítam poviedky mladých slovenských autorov, naposledy som čítala zbierku poviedok od českych autorov Miluj mně víc, mám rada básničky napríklad od Préverta a pači sa mi aj tvorba Vlada Jančeka. Mojou slabosťou je Bulgakov a jeho román Majster a Margaréta, túto knihu sa už skoro rok pokúšam dočítať a nedarí sa mi.

 

 

7. Nemáš niekedy pocit, že sme len postavami z voľne prúdiacich kníh? A ak to tak je, kto tie knihy píše a hlavne pre koho?

 

Myslím si, že každý človek má svoj život dopredu naplánovaný a čo má byť sa stane. Je len na nás, ktorým smerom sa vyberieme k svojmu cieľu. Prečo to tak je netuším, ale možno to niekto napísal do knihy života a ja verím, že ten môj príbeh sa skončí happyendom.

 

 

 

Pripravil Boris Brendza

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.