Právo I.

Vážení čitatelia, v nasledujúcich riadkoch sa zaoberáme témou veľmi dôležitou aj pre mladú literatúru a to témou autorského  práva. Prvá časť z tejto „exkurzie do právnych vôd” vás oboznámi so základnými termínmi a pojmami autorského práva a s autorským zákonom. V ďalších pokračovaniach sa budeme podrobnejšie venovať autorským právam a ochrane autora.

 

                                                                                                                                    – red –

 

Časť I.

 

           

Je autor chránený druh?

 

 

Kultúra je nenahraditeľným pilierom ľudského spoločenstva. Je všadeprítomným fenoménom, ktorý sa dokáže prihovoriť každému jednotlivcovi a osloví ho vždy originálnym spôsobom.  Má  mnoho podôb a nedá sa jednoznačne definovať. Kultúra od nepamäti formuje ľudstvo, jeho myslenie a cítenie. Každý nový kultúrny podnet sa premieta do konania jednotlivca,  rodiny, alebo celých národov, ktoré tvoria ľudskú civilizáciu.

            Kultúra je pre bytie človeka životne dôležitá, pretože bez  kultúry by  človek nikdy  nebol tým, za čo sa vyhlasuje a za čo sám seba považuje. Práve kultúra formuje životnú filozofiu a  rozvíja duchovnú stránku každej ľudskej bytosti.

            Kultúra ako nespočítateľný a nedefinovateľný súhrn materiálnych a duchovných hodnôt jednotlivcov, národov a v konečnom dôsledku celej ľudskej civilizácie úzko súvisí s existenciou autorského práva a jeho vplyvu na celú spoločnosť. Tento článok je venovaný  rozvoju právnej kultúry v prostredí tvorcov kultúry – autorov a výkonných umelcov. Právo je dôležitým nástrojom fungovania spoločnosti. Jeho úlohou je  chrániť práva a určovať povinnosti aj v autorsko-právnej oblasti tak, aby tým pomáhalo uchovať a rozvíjať kultúru v najširšom slova zmysle. Pokúsim sa stručne a vzhľadom na rozsah skutočne iba okrajovo načrtnúť problematiku autorského práva, podstatu a zmysel jeho existencie. Reč  bude  o autorskom práve a právnom vedomí v spojení s umeleckou tvorbou ako aktívnou duševnou činnosťou.

 

            Čo je autorské právo?

 

 

            Spoločensko-politické zmeny, ktoré u nás nastali po roku 1989 podnietili aj zmeny v oblasti autorského práva a práv príbuzných autorskému právu. Autorské právo vo vzťahu k literárnej, umeleckej a vedeckej tvorivej činnosti plní svoju spoločenskú funkciu najmä tým spôsobom, že upravuje komplex zákonných oprávnení absolútnej povahy – subjektívne autorské právo, ktoré musí rešpektovať každý subjekt právnych vzťahov. V posledných  desaťročiach zaznamenalo ľudstvo významný pokrok aj vo  vedecko-technickom rozvoji, a tento jav  sa odrazil aj na šírke a rozsahu spoločenských vzťahov, ktoré sú regulované autorským právom. Autorské právo sa považuje vo svete za  najdynamickejšie sa rozvíjajúce právne odvetvie.  Tento trend úzko súvisí s rozvojom vedecko-technického pokroku, akým je napríklad masový vplyv výpočtovej techniky a internetu, masové rozšírenie reprografie, zvukových a zvukovo-obrazových kaziet, káblovej televízie, satelitného vysielania a iných vplyvov, ktoré vznikli tvorivou duševnou činnosťou človeka. Rozvoj vedy a techniky vo veľkej miere ovplyvnil aj nosnú časť autorsko-právnej ochrany, ktorá sa týka literárnej a umeleckej činnosti.

            Pojem autorské právo je súčasťou širšej skupiny práv, ktoré právna teória, ako aj aplikačná právna prax označujú ako práva duševného vlastníctva. Samotný pojem práva duševného vlastníctva možno veľmi  zjednodušene definovať ako súhrn všetkých osobno-majetkových práv a majetkových práv, ktoré súvisia s osobno-majetkovými právami. Táto základná a nedokonalá charakteristika  je základným predpokladom členenia  práv duševného vlastníctva podľa predmetu ich uplatňovania v praxi na:

  • a) autorské právo, právo výkonných umelcov asúvisiace práva
  • b) priemyselné práva
  • c) práva šľachtiteľov odrôd rastlín aplemien zvierat

     Posledná etapa vývoja autorského práva u nás súvisí so vznikom nezávislej Slovenskej republiky 1.1.1993. Od tohto historického momentu kráča slovenské autorské právo vlastnou cestou. Autorský zákon vznikol ako dôsledok zmeny štátoprávneho usporiadania. Tento krok si vyžiadal prestavbu celého právneho poriadku vrátane potreby ochrany autorov, výkonných umelcov  a všetkých výtvorov z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti vrátane audiovizuálnej tvorby. Základným stavebným kameňom  ochrany autorského práva je na Slovensku zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.

Autorský zákon ochraňuje predmet autorského práva, ktorý môžeme charakterizovať ako výsledok tvorivej duševnej činnosti človeka, objektívne vnímateľný ľudskými zmyslami a ktorý má buď literárnu, vedeckú, alebo umeleckú formu.  Takúto činnosť je schopný vykonávať len človek – fyzická osoba, ktorý je subjektom autorského práva. Znamená to, že nositeľmi autorského práva sú len ľudia, v žiadnom prípade nie  právnické osoby, medzi ktoré zaraďujeme napríklad obchodné spoločnosti, nadácie, príspevkové organizácie, štátne inštitúcie, samosprávne orgány a pod. Pôvodným subjektom autorského práva môže byť aj viac autorov súčasne, vtedy hovoríme i tzv. kolektívnom autorstve. Pre kolektívne autorstvo je rozhodujúci pomer ich skutočnej tvorivej činnosti na výsledku – od tejto objektívnej skutočnosti potom odvodzujeme riešenie otázky pôvodných subjektov autorského práva, ako aj problematiku obsahu a rozsahu pôvodného autorského práva každého z nich. Medzi kolektívne formy autorstva zaraďujeme spoluautorstvo, autorstvo pri spojení diel, autorstvo pri súbornom diele a         autorstvo pri spoločnom diele. Princípy vzájomných vzťahov v autorskom práve však nevylučujú právo právnických osôb disponovať s autorským právom, a to na základe súhlasu autora – fyzickej osoby, ktoré takéto osoby nadobudli prevodom, alebo na ktoré tieto práva prešli. Medzi takéto právnické osoby patria napríklad autorské ochranné zväzy, literárne alebo hudobné vydavateľstvá, umelecké agentúry, galérie, aukčné domy a pod. Autorské právo, ktoré je definované aj v autorskom zákone ( § 16 ) pozostáva z troch skupín a niekoľkých podskupín:

  • 1) osobné autorské právo, do ktorého patrí právo na autorstvo, ktoré autorovi dáva možnosť označiť svoje dielo občianskym menom alebo pseudonymom, prípadne dielo vôbec neoznačiť, potom právo na nedotknuteľnosť diela, ďalej právo na autorskú korektúru diela anakoniec právo rozhodovať ouverejnení diela
  • 2) dispozičné autorské právo, ktoré umožňuje autorovi nakladať sautorským dielom, t.j. dielo použiť, alebo udeliť súhlas tretej osobe na použitie diela ( svýnimkou tzv. zákonných licencií)
  • 3) majetkové autorské právo, ktoré pozostáva zpráva autora na odmenu za vytvorenie diela apráva autora na odmenu za každé použitie diela ( svýnimkou tzv. zákonných licencií) aprávo na náhradu odmeny [1]

Autorské právo nemá zákonom predpísanú formu, ktorá musí byť dodržaná, aby autorské právo vzniklo. Autorské právo tak vznikne vždy, keď človek vytvorí autorské dielo vnímateľné ľudskými zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu vyjadrenia. Ak som načrtol spôsob vzniku autorského práva, je potrebné vysvetliť, ako autorské právo môže zaniknúť. Takzvané osobné autorské právo, t.j. právo autora diela trvá dovtedy, pokiaľ existuje dielo, ku ktorému sa toto právo viaže. Autorské dispozičné právo, t.j. právo použiť autorské dielo  zaniká buď uplynutím doby, alebo ak neprešlo na dedičov autora alebo v prípade, ak ide o autorské dielo spoluautorov a autorské právo neprešlo ani na druhého spoluautora alebo ďalších spoluautorov, prípadne ak zaniklo samotné autorské dielo a neexistuje ani jedna jeho rozmnoženina.[2]

Autor je nositeľom autorského práva a môže s ním ľubovoľne nakladať. Aby bolo dielo všeobecne dostupné čo najväčšiemu počtu ľudí, je potrebné autorské dielo zverejniť.  Autorské dielo možno použiť vždy len za podmienok, ktoré  ustanovuje autorský zákon:

  • a) so súhlasom autora alebo so súhlasom subjektu, na ktorý bolo autorské právo prevedené, alebo na ktorý autorské právo prešlo – vtakomto prípade hovoríme otzv. zmluvnej licencii
  • b) vprípadoch, ktoré ustanovuje autorský zákon – vtakomto prípade hovoríme otzv. zákonnej licencii
  • c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

 

 

Autorský zákon

Spomínaný nový  autorský zákon č. 383/1997 Z.z. sa oproti predchádzajúcim právnym úpravám autorského práva podrobnejšie zaoberá problematikou autorskej ochrany počítačových programov a je v ňom zapracovaná Smernica rady Európskych spoločenstiev z 14. mája 1991 (91/250/EEC) o právnej ochrane počítačových programov a Smernica Rady Európskych spoločenstiev z 11. marca 1996 o databázach (96/9/EEC). Znenie tohoto autorského  zákona spĺňa podmienky na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Rovnako vytvára primerané podmienky na spoluprácu v oblasti kultúry, vedy, vzdelania a obchodu, čo je plne v súlade so záväzkami Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a osobitne vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO). Slovenský autorský zákon berie do úvahy Smernicu Rady Európskych spoločenstiev z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a určitých právach, ktoré súvisia s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva (92/100/EEC), ktorá je záväzná pre štáty Európskej únie od 1. júla 1994. Novela autorského zákona  akceptovala naplnenie záväzku, ktorý Slovenskej republike vyplýval z čl. X dvojstrannej medzinárodnej dohody so Spojenými štátmi americkými o obchodných vzťahoch z 12. apríla 1990, čo prispelo k slobodnému obchodu počítačových programov softvérových diel a diel podľa autorského zákona vôbec. Transformovanie základných  princípov z oboch spomínaných dokumentov pomohlo účinnejšie  bojovať proti pirátstvu, ktoré vážne poškodzuje legálnych výrobcov, distributérov a iných používateľov tak počítačových programov, ako aj autorov, výrobcov, distributérov a používateľov ostatných diel podľa autorského zákona.  Autorský zákon plne akceptuje aj Smernicu Rady Európskych spoločenstiev z 29. októbra 1993, ktorá zlaďuje trvanie autorského práva a niektorých príbuzných práv. Všeobecné trvanie práv sa podľa nového autorského zákona predlžuje na obdobie počas života autora a 70 rokov po smrti autora alebo 70 rokov potom,  ako sa dielo zákonne sprístupnilo verejnosti. Trvanie príbuzných práv sa ustanovuje na 50 rokov po udalosti, ktorá spôsobí plynutie príslušného obdobia. Slovenský autorský zákon bol viac-menej vypracovaný podľa vzoru autorského zákona, ktorý pripravila Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO).

Autorský zákon  v odborných kruhoch napriek spomínaným progresívnym ustanoveniam rozvíril polemickú diskusiu kvôli celkovej kvalite jeho vypracovania a existujúcim problémom v aplikačnej praxi.  Pod vplyvom kritických názorov a nedokonalosti niektorých častí tejto právnej normy, ako aj v dôsledku narastajúcej dynamiky vývoja spoločnosti sa zákon za posledných desať rokov niekoľkokrát novelizoval. Posledná novela č. 234/2000 Z.z. všetky kritické momenty neodstránila, preto v odborných kruhoch prevláda názor, že  v blízkej budúcnosti budeme pravdepodobne svedkami ďalšej úpravy autorského zákona.

Ku komplexnej právnej úprave autorského práva patria aj nespočetné podzákonné normy ( vyhlášky a nariadenia) ako aj zákon č. 283/1997 Z.z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a samozrejme celý komplex medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorých signatárom je aj Slovenská republika. Medzi najznámejšie medzinárodné zmluvy, ktoré sa zaviazalo Slovensko dodržiavať a začleniť do svojho právneho poriadku  patrí Bernský dohovor  o ochrane literárnych a umeleckých diel, Všeobecný dohovor o autorskom práve, Dohovor o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel, Dohovor Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve, Dohovor Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch a Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových snímok a rozhlasových organizácií

( Slovenská republika je členským štátom všetkých uvedených zmlúv od 1.1.1993). Tento základný zväzok dokumentov je východiskom pre orientáciu v spleti právnych noriem, ktoré upravujú fungovanie ochrany práv autora a práv výkonného umelca.

 

 

Papier alebo autorské dielo?

 

            Práve v rukách držíte tento časopis, listujete  v ňom, a rozhodujete sa, či si ho kúpite a prečítate? Vaše zmysly zamestnáva súčasne jeho forma aj obsah. Zrakom vnímate  grafické spracovanie, dotykom kvalitu papiera a svojim osobným mozgovým počítačom jednotlivé myšlienky usporiadané v článkoch do rôznych literárnych foriem. Predpokladám, že pri prvom styku s časopisom Vaša prvotná myšlienka smeruje vždy  k niektorému zo spomenutých vonkajších znakov. Napadlo Vás niekedy, čo vlastne držíte v rukách? Zrejme áno a odpoveď by mala byť zdanlivo jednoduchá – časopis, presnejšie časopis s názvom

„ DOTYKY “

Všetko to však môže byť aj trochu inak. V rukách držíte nielen kus  kvalitného a  technicky dobre spracovaného papiera, ale najmä autorské dielo. Samotné  autorské dielo  tvorí súbor ďalších na sebe nezávislých autorských diel.  Tento príklad  môže byť trochu komplikovaný, preto ho podrobnejšie vysvetlím. Časopis má dve podstaty – tzv. materiálnu a ideálnu. Tá materiálna reprezentuje časopis ako hmotnú vec, ktorú je možné fyzicky držať a vlastniť, a tým pádom s ňou nakladať ako s reálnym predmetom. V právnickej terminológii to znamená, že je možným predmetom vlastníckeho práva. Toto právo vzniká tým, že vlastník nadobudol svoje vlastnícke právo ku konkrétnemu výtlačku časopisu jedným z právnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Takýmto spôsobom je napríklad kúpa veci, darovanie, zákonné vydržanie, dedenie a iné. Časopis z hľadiska  materiálnej podstaty je teda vec.   Ideálna podstata spočíva v nehmotnej podobe časopisu, čiže v jeho obsahu. Časopis obsahuje  autorské dielo, prípadne diela, ktoré sú predmetom  nie vlastníckeho, ale autorského práva. V zjednodušenej forme možno povedať, že časopis ako materiálna vec je hmotným nosičom obsahu, ktorý tvoria autorské diela ( literárne alebo výtvarné).

            Pri pokuse napísať presnú definíciu pojmu autorské dielo, by  som asi jednoznačný úspech nemal. Tento pojem je pupočnou šnúrou naviazaný na celý rad ďalších vzťahov  a charakteristík, ktoré súvisia s tvorivou duševnou činnosťou.

 

            Známe-neznáme autorské dielo

 

            Autorské diela vznikajú od počiatku ľudskej civilizácie. Prvé pokusy o ich  charakteristiku a kategorizáciu sa ale objavujú až v období Rímskej ríše. Historické obdobie antiky však iba naznačilo  obsah pojmu, keď nám z rímskych čias do dnešných dní pretrval výraz plagiát, ktorí používali rímski básnici vo vzťahu k ochrane svojich diel, ktoré si neoprávnene prisvojovali cudzí básnici. Výsledky tvorivej duševnej činnosti sa vo všeobecnosti v neskorom staroveku a stredoveku nepovažovali za natoľko hodné, aby boli predmetom špeciálnej právnej ochrany zo strany svetskej alebo cirkevnej moci. Preto pojem autorské dielo a autorské právo je naznačený až v neoficiálne prvom autorskom zákone, ktorým je  anglický zákon kráľovnej Anny z roku 1709  a v zákonodarstve francúzskej republikánskej vlády z obdobia francúzskej revolúcie z rokov 1791 až 1793.  Ako som už spomínal názvoslovie a charakteristika jednotlivých práv, ktoré chránia výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka sú veľmi úzko prepojené, ale nemajú ustálenú podobu. Aj preto, alebo možno najmä preto, že sa pokúšajú ochraňovať tvorivosť ducha. Sami uznáte, že tvorivosť ducha sa nedá vtesnať do žiadnej zmysluplnej a vyčerpávajúcej právnickej formulácie. Preto aj samotná právna veda, ktorá sa už niekoľko storočí snaží nájsť vhodný rámec na ochranu autorského diela a jeho tvorcu, resp. toho, kto autorské dielo dokáže umelecky stvárniť  ( výkonný umelec) nie je  ani v súčasnosti jednoznačne uzrozumená s tým, čo sa má zahrnúť pod jednotlivé pojmy vyjadrujúce tvorivý potenciál duševnej činnosti človeka. Každý, kto chce  porozumieť autorskému dielu a nájsť vhodnú a čo najpresnejšiu charakteristiku autorského diela musí pochopiť samotnú podstatu procesu vzniku autorského diela a vplyv všetkých kultúrnych a spoločenských faktorov na ľudskú tvorivú duševnú činnosť. 

            Pojem autorské dielo sa skladá z viacerých vrstiev, pričom každá z nich ho vymedzuje iným spôsobom. Každý autor by mal vedieť identifikovať autorské dielo na základe jeho hlavných znakov. Tieto znaky sú odvodené z litery autorského zákona, ako aj ďalších právnych noriem, ktoré upravujú autorské práva. Takýmto nezameniteľným znakom je v prvom rade   forma autorského diela, ktorá je zákonom definovaná ako  literárna, vedecká alebo umelecká forma autorského diela. Ďalším dôležitým charakteristickým znakom autorského diela je samostatná  tvorivá duševná činnosť  autora spojená s literárnou, vedeckou alebo umeleckou formou autorského diela. Posledným  znakom, ktorý bližšie osvetľuje pojem autorské dielo je spôsobilosť autorského diela byť vnímané ľudskými zmyslami, a to jednotlivými zmyslami alebo v ich akejkoľvek kombinácii.

Autorské dielo je jedinečný výsledok vlastnej tvorivej literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti autora, objektívne vyjadrený v takej forme, ktorá opakovane umožňuje jeho zmyslové vnímanie. Ako príklad uvádzam  najčastejšie sa vyskytujúce autorské diela, ktorými sú slovesné dielo, počítačový program, prejav, prednáška, dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, divadelné dielo, pantomimické dielo, choreografické dielo, hudobné dielo s textom alebo bez textu, audiovizuálne dielo, maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, fotografické dielo, alebo architektonické dielo.

 

                                                                                                Lukáš Machala

 


[1]JUDr. P. Muríň,CSc.: Autorské právo. EPOS. Bratislava 2002.s.98-99.

 

[2]Zákon č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa  Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z.z.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.