Almanach 25 – poézia

Natália Chovancová

 

 

Biely kôň

a zelená tráva.

Každý vie, čo sa môže stať.

Oči zatváraš

a vlasy splývajú

s kobercom sveta.

Pozri-

na tvári

sa leskne

daň za slobodu.

 

 

Množstvo slov

sa ženie von.

Hnev.

Strach.

A nejaký cit.

Všetko je len hra,

ktorú neviem,

nechcem hrať.

Chcem ťa mať,

s tebou sa smiať.

Bez zábran

sa spolu zabávať

môžu len deti,

čo sa vidia prvý krát.

Po prvej hre dieťa utieklo,

ostala žena,

ktorá potrebuje viac,

než požičanú hračku.

 

 

Bol si pre mňa všetkým

stratila som nádej.

Neverím, že predtým

Veril si, že ťa nájdem.

Bol si mojim snom,

Mojou hrou a mojim zlom.

 

Natália Chovancová, 1983, Bratislava

 

 

 

Dáša Múziková

 

Juhoafrická republika

 

Rozprávky začínajú slovami:

„Kde bolo, tam bolo…,”

mne stačí „Tu a teraz,”

 – nie je to predsa príbeh.

 

Oskar sa pomaly preberal

za bránami chladných vrchov,

kde ho držali na samotke.

 

Sneh už dávno nevie,

ako skryť trávu,

rozlial sa po kvapkách

medzi tmavú smädnú pôdu.

Dal priestor iným veciam…

 

Konečne! Je tu loď…

Juhoafrická republika.

Nadšené výkriky, víťazné ovácie,

všetko sa zobúdza.

Svet žije duchom života.

 

„Kde bolo, tam bolo…,”

zmením na: „Kde bol, tam bol jeden svet.”

Svet v Juhoafrickej republike.

 

Oskar zhodil zopár kíl

a snaží sa preraziť.

Celkom mu to ide…

 

Stále mi stačí: „Tu a teraz,”

 – nie je to predsa príbeh.

Mal by byť?

A načo?

Veď kolobeh sa opakuje…

 

 

 

Môžem nechcieť?

 

Nemôžem chcieť, čo mi nepožičia,

čo mi nepožičajú,

nemôžem chcieť, čo mi nedá,

čo mi nedajú.

Nemôžem chcieť, že mi požičia,

lebo uverím tomu, že mi dáva.

 

Nemôžem chcieť byť šťastná

– to sa nedá.

Nemôžem nechcieť milovať človeka.

Môžem nechcieť úsmev,

myšlienku, ružu na Valentína?

 

Nemôžem chcieť a vedieť,

že to nedostanem.

Chcem a viem.

 

Nemôžem nechcieť (nemať a)

nesnívať.

Nemôžem chcieť snívať bez toho,

aby som chcela, aby sa mi sny splnili.

 

Môžem nechcieť?

 

 

Dáša Múziková, 1983, Žiar nad Hronom

 

 

 

Zuzana Fapšová

 

Vzdušný mráz

 

Ďaleko od oblohy,

v hĺbke zovretej nádeje,

škrtím bezohľadné hviezdy:

tak ďaleko, ďaleko od zeme,

v truhle svojho dychu,

meravo zápasím o slobodu.

Visím vo vzduchu

oči mám zakalené

kolíšem sa. Sneh v prstoch.

Krídla.

Navždy zovreté v modlitbách.

 

 

Socha

 

Tvaruješ hlinu

prehovorí murované peklo

v zákulisí abstrakcie

okuliare zapichnuté vo vyziabnutej

hlave

vidia teba

ako pražíš črty mojej lásky

driapeš do čreva nádeje

vo vytržení hyeny

hľadajúcej svoju mať

socha hľadí

a plače
stŕpnutá večnou kliatbou

teba

kvôli srdcu v srdci

kričí

nik ju nepočuje

len perly jej vzlykov

kotúľajú sa po zemi

a zhadzujú tvoje šaty

len srdce vo večných putách

vzpína svoju svalovinu

v útrpných kŕčoch

uplakaná od kliatby

v tebe neprestávam horieť.

 

Ariskovi

 

I.

Môj anjelik

v kŕdli

na ružovj hrudi

zápasíš s mečom

odvraciaš hlávku

v nežnom pohybe

tvoja duša vsiaknutá do mojej

roní krv

v sieťovitek hline

jemný kŕč v srdci

vyvrátenie

 

II.

Klopanie v uškách

Kde si?

Ostávam bez nôh

Môj malý Arisko

Bez teba v kŕčoch

Len s ryhou v srdci

Klopkám do tvojej ozveny.

 

 

Zuzana Fapošová, 1986, Piešťany

 

 

 

 

Petra Hüblová

 

Láska na dve noci

 

Každému sa to možno

Aspoň raz stane

Je to trochu zvláštne

A veľmi nečakané.

Láska na dve noci,

veď aj to sa stáva.

Láska na dve noci

Silnú iskru máva.

Láska na dve noci

Záhadou ostáva.

Čo bolo, stalo sa

A už sa nikdy nestane.

Len smutné pohľady

A žiadne poznanie.

 

 

Petra Hüblová, 1984, Bratislava

 

 

Mário Polónyi

 

radodaj

 

prvá druhá do očí luhá

nenápadne poza chrbát kradne

kto? ja že sa nepodelím?

dám i všetko.

tebe sa nič máli?

 

 

Mário Polónyi, Bratislava

 

 

 

Peter Goffa

 

x x x

 

Je to zvláštne,

počítať vlákna tvojho srdca.

Pokúšať sa nájsť

všetky kosti. Zabudnuté

v krivkách popínavých rastlín.

 

Peter Goffa, 1974, Humenné

 

 

 

Marcela Antošová

 

Ulice

 

Sú plné rozsypaných otáznikov.

Aj dnes ma jeden pichol do Ahillovej päty.

Slepecký pes sledoval pouličné farby

za dvoch.

 

Marcela Antošová, 1976, Stropkov

 

 

Alena Zavocka

 

x x x

 

v osirelej izbe

vŕzgajú dvere

a v rytme valčíka

aj lampa

kvapká svetlo

v trojštvrťovom takte:

raz dva tri

tri dva tri

sadá mi na oči

uprostred parketu

čakám

kto ma dnes

vytočí

 

Alena Zavocka, 1976, Košice

 

 

Slavo Spiššák

 

x x x

 

nemá význam ísť vlakom

dlho som ťa nvidel

a keď tu nie si

vždy v sobotu je ráno.

mám čakať?

veď to

čo je v rozbitých vázach

sa už aj tak nesplní

 

Slavo Spiššák, 1975, Rožňava

 

 

Michal Demko

 

x x x

 

Presne tak to asi beží

sneží

hreje

kvitnú čerešne

a do toho čas

trochu nečestne

svoju kávu zohriva

 

presne tak to asi beží

keď nesneží

prší

alebo sa niečo

iné serie

trháme zo seba perie

aj keď vieme, že ho nemáme

postúpme už trochu ďalej

do vozu

 

Michal Demko, 1977, Michalovce

 

 

 

Filip Németh

 

Chcem sa s tebou milovať

 

celú noc

a keď vyjde slnko

a bude mi opekať pokožku

zastriem rolety

ty odídeš

sadnem si na posteľ

otvoím fľašu piva

a napíšem akúsi stupídnu báseň

o láske

o priateľstve

a možno aj o iných volovinách

 

a ľudia si to prečítajú

a povedia

že je to super

nenávidím poéziu

milujem teba

 

Filip Németh, 1985, Vráble

 

 

 

Martin Odler

 

Realita

 

Priamo pri polobohoch

na terasách

sedávajú polobohyne

 

Práve zostúpili z Olympu

 

Smejú sa zvonivo

jako umieráčik

 

Zhodne zvodne

láskajú si vlasy

prstami

 

Si ryšavý blázon

a ani nemá dosť uší

ktoré by si si mohol odrezať

 

Noža sa však nechytaj

 

Ešte som neokončil opis

 

Pred nimi pivo

v ústach cigareta

 

Martin Odler, 1985, Ležiachov

 

 

Lýdia Sobeková

 

x x x

 

o tom

prečo je jablko

sladké

napísal pán boh

celú knihu

a ja

nočnú seba

 

 

x x x

 

príchuť jablka

vo všetkom

čo urobím

 

kto

zje

viac

 

x x x

 

krídla

dostaneme skôr

ako ty mnou prejdeš

bez zranení

 

 

Lýdia Sobeková, 1982, Bardejov

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.