Poézia: Zuzana Grochalová

Zuzana GROCHALOVÁ

KÝM MI KOŽU VYPRÁŠIŠ

 

 

rozhor(ú)čená

posedkávam

hompáľajúc nohami

 

obočím sa naťahujem

do otázky

 

smeješ sa mi

ani sa nečudujem

 

cícerkom odkvapkávam

na kolomaž

 

xxx

neistá tichá skrotená

tvárim sa nenápadne

chúlim sa k zemi skrčená

nestaviam sa na zadné

 

bodaj som zbesnela

 

Presviedčal si ma, že nie si detailista

Nejasná postava

Odchádzaš zostávam

Už pomaly tuším

Čo sa vlastne stalo

Nebavil ťa slalom

Medzi mojimi náladami

 

obžerstvo

bruško ma pobolieva

som truľo čo nalačno

pohltal pohladenia

z ufúľaných rúk

 

sk(l)ony psa

z brlôžteka

vrčím štekám

mám na rováši

i za ušami

čakám kým mi

kožu vyprášiš

 

Nastali škoricovo-jablkové dni – kombinácia, ktorú zbožňujem

pochod medzi zababušenými do pajzlíka

prichádzame trochu pozavadzať

stretávam Chronického Posmeškára

zdochýna mu úsmev

 

odbieham von

a za mnou sa tacká

dym omlátený o steny

 

len pekne zhlboka

 

eutanázia

odkiaľ sa po daždi berú

dážďovky na chodníkoch

 

táto jedna

konkrétna

zrozumiteľne žobronila

o zľutovanie

 

vyhovela som

 

pred vstupom do budovy

si treba utrieť obuv

 

Prihorelo na panvici

Pália ma brušká

Prštekov

Pofúkam si

Oškreli sa keď

Ískala som mu strnisko

Utiekol

Nohy na plecia strmý skok

zo zajatia von

 

Dlane mám plné jaziev

Osmutnievam a vážniem

 

Neveriaci Tomáš

Lampášikom kydáš žiaru

Áno tu som

 

Vyhŕňaš si rukávy

Vraj nehopotne ma

vylákaš zo zármutkov

 

tak to chcem vidieť

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.