Preklad P. Stamm

Peter Stamm – Zvedavý ako Švajčiar?

 

Švajčiarska prozaická tvorba nemecky píšucich autorov vždy nachádzala u slovenských čitateľov odozvu. Najvýraznejšími rozprávačmi boli Max Frisch a Friedrich Dürenmatt. Ani nastupujúca generácia nestratila nič z rozprávačskeho umenia nadchnúť a pritiahnuť si čitateľa tak, aby sa nedokázal odtrhnúť od knihy. Štyridsiatnikovi Petrovi Stammovi sa to podarilo už viacerými prózami. Počnúc jeho debutovým románom Agnes (1998) až po najnovšiu zbierku poviedok V cudzích záhradách (2003).

Ak je niekto príliš zvedavý, zvykne sa hovoriť, že je zvedavý ako stará baba. Po prečítaní si poviedok P. Stamma máme pocit, akoby tú svoju zvedavosť prenášal na nás. Sledujeme príbehy ľudí, špehujeme ich, dostávame sa prostredníctvom dier v plotoch do ich bezprostrednej blízkosti, ale nestotožňujeme sa s nimi. Nestihneme to, pretože Stamm dokáže v pravom okamihu prerušiť svoje rozprávanie. V čitateľovi to vyvoláva napätie. Aj miesta, na ktorých sa odohrávajú ľudské osudy alebo len úseky životných etáp, sú rôzne, nielen Švajčiarsko, ale i Amerika, a v nemeckej literatúre stále viac obľúbenejšie Rusko, krajina neobmedzených možností i zážitkov. Toto cestovanie v priestore súvisí s mnohými cestami P. Stamma, ktorý sa od začiatku deväťdesiatych rokov živí iba písaním, čo v zahraničí, na rozdiel od Slovenska, umožňuje spisovateľovi slušnú a bezstarostnú existenciu. 

Peter Kubica

 

 

Peter Stamm – Das Experiment. Z knihy In fremden Gärten – V cudzích záhradách (Arche, Zürich-Hamburg 2003) preložil Peter Kubica.

Experiment – dotyky

   Chrisa som spoznal na basketbalovom ihrisku, hore na Manhattane. Stále tam hrávali chalani z miestnej štvrte a každý jeden prichádzal, kedy chcel, a hral tak dlho, až kým nebol unavený. Chris bol jediným belochom, ktorého som tam kedy stretol. Ak hral, vždy chcel vytvárať družstvá, počítal koše a vykrikoval, keď mal niekto loptu príliš dlho.

   Keď som sa cítil unavený, posadil som sa do tieňa stromov na kraji ihriska a pozeral som sa na ostatných. Raz si Chris ku mne prisadol a spýtal sa ma, či bývam v tejto štvrti. Trochu sme sa zarozprávali a celkom dobre sme si rozumeli. Keď som mu povedal, že si hľadám bývanie, ponúkol mi, aby som sa nasťahoval k nemu. Práve sa rozišiel s priateľkou, povedal, a tak si hľadá podnájomníka.

   Istý čas sme bývali spolu bez toho, že by sme sa videli príliš často. Potom sa Chris na nejakej párty na univerzite zaľúbil. Ešte v tú noc mi o tom porozprával. Už som spal. Keď ma zobudil, bolo už po polnoci.

   „Zaľúbil som sa,” povedal.

   „No fajn, teraz už môžem spať ďalej?”

   „Je to Indka, Yotslana. Má tie najkrajšie čierne vlasy, aké si len dokážeš predstaviť. A oči…”

   Nasledujúci večer sme sa zhovárali o ženách a o láske. Chris básnil o svojej Yotslane, a možno preto, že ma tým dráždil, som tvrdil, že skutočná láska by nemala byť telesná. Telesno pokazí všetko. Človeku otvorí oči a zničí ideálnu, duchovnú lásku.

   „Veľkú lásku by si mal človek uchovať,” hovoril som mu. „Nesmie sa naplniť. Popri nej môžeš mať iné vzťahy, dokonca môžeš s inou ženou aj žiť.”

   Chris mlčky počúval. Nasledujúce týždne býval zamyslený.

O Yotslane už nepadlo ani slovo. Príležitostne sa s ňou stretával a vtedy sa vracal domov neskoro v noci. Keď prišla jeseň, sťahoval som sa do Chicaga. Chris mi pomáhal zbaliť si veci a odprevadil ma na stanicu.

   „Ako sa má tvoja Indka?” spýtal som sa.

   „Milujeme sa. Nasťahuje sa ku mne. Stále sa háda s rodičmi a tá izba je teraz voľná.”

   „Veľa šťastia,” povedal som a sľúbil som mu, že ho na jar navštívim.

   V Chicagu som býval u jedného mladého páru vo veľkom byte v južnej časti mesta. Ona bola tanečníčkou, on fotografom. Pochádzal z Brazílie. Vzali sa preto, aby mohol zostať v Štátoch. Je teplý, vysvetlila mi tanečníčka hneď v prvý večer. Ale oni sa mali skutočne radi, možno že viac ako iné páry, pretože nič od seba navzájom neočakávali. V nedeľné ráno si k nej niekedy vlezie do postele, potom je ako malé dieťa.

   Zima bola veľmi chladná, ale náš byt bol svetlý a útulný. Nelson, fotografov priateľ, prichádzal takmer každý večer, a keď sa obaja stratili v spálni, tanečníčka sa rozosmiala a pustila hlasnejšie hudbu. Žili sme každý sám pre seba. Len občas sme si večer spolu varili a počúvali klavírnu hudbu Chopina a Ravela. A niekedy v nedeľu ráno sme ležali v trojici alebo vo štvorici vo veľkej posteli tanečníčky, pili sme čaj a pozerali sme si v telke staré diely Star Treku.

   Na jar som išiel na dva týždne do New Yorku. Zatelefonoval som Chrisovi. Povedal mi, že môžem bývať u nich, myslel tým seba a Yotslanu.

   Keď som prišiel, bol večer. Chris otvoril dvere. „Škoda,” povedal, „Yotslana prenocuje u jedného kamaráta. Ale ráno sa s ňou spoznáš.”

   Varili sme a zhovárali sme sa o minulom lete. Rozprával som mu o Chicagu, o tanečníčke a fotografovi, o ľadovom vetre v meste. Chris bol netrpezlivý, akoby mi chcel niečo povedať. Keď sme umývali riad, zrazu povedal: „Yotslana a ja ….. nespávame spolu.”

   Nevedel som, čo na to povedať. Chris vybral z chladničky dve plechovky piva a usadili sme sa v obývačke. Svietila tam iba malá lampa na písacom stole. Celá miestnosť bola zaprataná knihami.

   „Milujeme sa,” povedal. „Ešte nikdy som tak nemiloval žiadnu ženu. Ale nespávame spolu.”

   „Bývate spolu, ste tak blízko seba a…”

   Chris vstal, rýchlymi krokmi prešiel k policiam s knihami, ktoré sa nachádzali v takmer úplnej tme. Otočil sa ku mne.

   „Spávame v spoločnej posteli,” dodal a rozosmial sa. „Zabíja ma to. Navzájom sa nedotýkame. Je to experiment.”

   Mlčali sme. Keď Chris rozprával ďalej, nevidel som mu poriadne do tváre.

   „Ty si ma priviedol na túto myšlienku. Len tak sa dá zachrániť skutočná láska pred každodennou všednosťou, pred zvykom.”

   „To bol myšlienkový experiment. Nikdy som mu neveril. Ó, môj Bože! Je to strelené!”

   „Práve naopak,” oponoval mi Chris, „funguje to. Milujeme sa ako v prvý deň.”

   Ráno som sa stretol s Yotslanou. Musela prísť domov, kým som spal. Osprchovala sa, mala na sebe krátky župan a bola taká krásna, ako mi ju opisoval Chris. Sedela pri kuchynskom stole a čítala knihu. Predstavil som sa.

   „Chris je už na univerzite,” povedala Yotslana. „Dáš si kávu?”

   Posadil som sa oproti nej. Nehovorila veľa, prezerala si ma skúmavým pohľadom. Pili sme kávu. Potom odišla do spálne. Ja som opustil byt a išiel som do centra.

   S Yotslanou som si rozumel. Nebývala často na univerzite, a tak sme sa chodievali prechádzať do blízkeho parku, kde sme sa rozprávali o všetkom možnom. Občas ma chytila pod pazuchy a hovorila o Chrisovi, o veciach, ktoré jej na ňom vadili. Že je taký tvrdohlavý a pedant, že berie všetko vážne.

   „On je teoretik,” povedala, „a racionálny. Som úplne iná. Odviazaná.”

   Keď som sa nasledujúce ráno holil, Yotslana vošla do kúpelne. Za mojím chrbtom sa vyzliekla. Videl som ju v zrkadle, jej nahý chrbát, ramená, ktoré mala dosť široké, a úzke hrdlo, keď si vypla vlasy dohora. Otočila sa. Naše pohľady sa stretli. Yotslana sa usmiala a vošla do starej vane, aby sa osprchovala. Rýchlo som sa oholil, ale zrazu vykukla spoza sprchovacieho závesu a poprosila ma: „Podáš mi uterák?”

   Zobrala mi ho z rúk, vyšla z vane a osušila sa.

   „India musí byť prekrásna,” povedal som.

   Zasmiala sa. Z parapetnej dosky si zobrala pleťové mlieko a začala sa ním natierať. Išiel som k dverám, ale ona sa neprestávala so mnou zhovárať. Pozeral som sa inam, na svoje ruky, na plafón. Potom mi hodila vlhký uterák. Mlčala. Posadil som sa na záchod a pozeral som sa na ňu. Natierala si ruky, prsia, brucho a stehná. Posadila sa na okraj vane a starostlivo si krémovala chodidlá, každý prst.

   „Natrieš mi chrbát?” spýtala sa, podišla predo mňa, vopchala mi do ruky pleťové mlieko a otočila sa.

   Vstal som. Natieral som jej krk, ramená, chrbát, kríže. Hladil som jej driek, boky, zadok a pozoroval som pritom viac svoje ruky ako jej telo. Yotslana sa otočila a moje ruky sa pohybovali ďalej, kĺzali sa po jej tele, nasledované a potom vedené jej rukmi. A vtom to bola už len jedna ruka. Yotslana ju viedla a potom pustila. Oprela sa o umývadlo a privrela oči.

   Keď spadlo na zem puzdro na mydlo a s rachotom sa rozbilo, Yotslana sa zasmiala, položila si svoju ruku na moju, zdvihla ju a bozkala moje prsty.

   „Voniaš mnou.”

   „Keď príde Chris…”

   „To ti malo napadnúť skôr.”

   Neskôr sme sa spoločne osprchovali a poutieral som ju uterákom, ktorý bol ešte vlhký.

   „Nezájdeme sa spolu najesť?” spýtal som sa.

   „Nemám čas,” odvetila. „O dvanástej mám jedno stretnutie.”

   Popoludní som zašiel na basketbalové ihrisko, ale nebol tam nikto. V posledných dňoch často pršalo a na vyasfaltovanej ploche ležalo lístie ešte od minulej jesene. Vrátil som sa do bytu, keď bola už tma. Chris varil. Spýtal sa ma, či sa s ním najem.

   „Yotslana prenocuje u jedného kamaráta,” povedal. „Ako sa ti páči?”

   „Je veľmi krásna,” odpovedal som. Hanbil som sa.

   Počas toho večera sme vypili veľa pív. Ako za starých čias, povedal Chris.

   „Klape vám to s Yotslanou? Veď raz sa musí niečo stať, že sa jeden z vás…” Chris pokrčil plecami.

   O niekoľko dní som sa vrátil z mesta skôr ako zvyčajne. Od rána som bol na nohách. Pršalo, a keď sa po obede rozpršalo ešte viac, rozhodol som sa, že sa vrátim. Yotslana nebola doma. Zo spálne som začul hlasy a smiech. Vošiel som do kuchyne a uvaril som kávu. Vtom vošiel Chris aj s nejakou ženou. On mal na sebe iba rifle a ona dlhé tričko. V trojici sme si vypili kávu. Potom sa žena obliekla a odišla. Chris povedal, aby som o tom Yotslane nehovoril.

   „Pozná Meg z univerzity,” dodal.

   „Meg?” spýtal som sa.

   „Nie je to môj typ, ale je celkom sladká. Yotslana ju nemôže vystáť.”

Vydýchol som si.

   Počas týchto dní sa Yotslana správala zvláštne. Keď bol Chris doma, vymieňala si s ním zamilované pohľady, ale sotva odišiel, prišla ku mne, objímala ma a nechávala sa objímať.

   Opäť pršalo, celé popoludnie. Ležali sme vedľa seba na posteli. Ležal som na chrbáte. Yotslana na bruchu. Delili sme sa o plechovku piva. Vychladenou plechovkou som sa dotýkal jej nahých lopatiek a pokračoval som pozdĺž jej chrbtice. Otočila sa, zobrala mi z ruky plechovku a položila si ju na brucho.

   „Dokázala by si si predstaviť, že by si žila v Chicagu?” spýtal som sa.

   „Nie,” odvetila. „Chicago je príliš chladné.”

   „New York je tiež chladný.”

   „Okrem toho tu študujem.”

   „Mohol by som sa vrátiť do New Yorku…”

   „Nie,” povedala zlostne. Vopchala mi do ruky plechovku, vstala a odišla do kúpeľne.

   „Milujem ťa,” zavolal som za ňou. Pripadal som si smiešne.

   Yotslana neodpovedala. Počul som, ako sa sprchovala a ako neskôr opustila byt.

   Môj posledný večer v meste som strávil varením pre Chrisa a Yotslanu. Pri káve som povedal: „Ľúbim Yotslanu.”

   Chris sa na mňa pozrel, pričom sa usmieval.

   „Ty si sa zbláznil,” povedala Yotslana.

   „Vyspali sme sa spolu,” povedal som bez toho, že by som si ju všímal. Chris zavzdychal a pokrčil plecami. Yotslana chcela uchopiť jeho ruku. Napokon si prekrížila ruky a oprela sa o operadlo stoličky.

   „Puzdro na mydlo,” povedal Chris a pokrútil hlavou.

   „Chris sa s Meg…,” povedal som.

   „Meg?” povedala Yotslana a výsmešne sa pousmiala.

 Chris rozpačito zdvihol ruky a opäť mu klesli.

   „Bože,” povedal. „Aj ja som len človek.”

   „Čo sa to s vami deje,” zvolal som. Bol som zúrivý. „Milujem Yotslanu!”

   Yotslana si odpila z kávy a povedala: „Dve telá do seba vrážajú a opäť sa vzdaľujú.”

   „To bola tvoja myšlienka,” povedal Chris. „Že muž nemá spať so ženou, ktorú miluje. Dlho sme nad tým premýšľali. A funguje to. Len vždy sa všetci zamilujú do Yotslany.”

   „Keď idem s nejakým chlapom do postele, on si hneď myslí, že si ho chcem vziať,” povedala. „Chris to má jednoduchšie. Ženy nie sú až také emocionálne.”

   Nepočúval som a len som opakoval: „Yotslana, milujem ťa!”

   Na rameno mi položila ruku.

   „Mám ťa rada,” povedala. „Si iný ako Chris. Taký romantický.”

   „Yotslana sa do teba trošku zaľúbila,” dodal Chris. „Poradil som jej, aby sa s tebou vyspala. Aby to skončilo.”

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.