Linda Šagátová: Cez prah

Linda Šagátová

Cez prah

 

 

Láska

 

Láska je krutá

a občas podvádza.

Dievčatá sa ukazujú s chlapcami,

ich trofejou sú ruka v ruke cesty,

vdovy vravia o nej čiernym súknam,

za závojom ju hľadajú nevesty.

Láska je… ľahká otázka,

na ktorú nikto nevie odpoveď.

Je to šťastie,

ktoré chceme všetci hneď.

 

 

 

Balada študentská

 

Kráčam cez prah

v neznámych topánkach

ťažkých od zodpovednosti.

Radšej sa nepozerám na očká svetra,

len mi pripomenú tie,

čo boli zdrojom môjho svetla

ešte pred chvíľou.

 

Existujú psychologické vlaky,

čo odcestúvajú,

však bez spomienok,

ktoré ostávajú vnútri

v pobalenom kufri

a tlačia.

 

Tak odchádza študent

z domu na galeje

za sprievodu orchestra,

čo diriguje

môj žalúdok.

Ten zostáva prázdny,

s pocitom hany

a posledné prosí:

„Postavte sochu polievke,

v ktorej sú ruky mojej mamy.”

 

 

 

Rodný kraj

zo všetkých najkrajnejší

 

Na širokých slovenských lúkach

kosia trávu mladí narkomani.

A lepé devy v bikinách

bystro bystria po Alfa Romeovi.               

 

Tá slovenská detvač

v popísanom tričku,

odkojená reklamou

peknou na básničku.

 

 

Podvečer

 

Slnko práve rezignovalo

A domy

Zapadajú do tmy

Rozsvietené okná

Ako pexeso visia

Z čiernej oblohy

Vzduch ticho spieva

Operu zo stromov

Niekto zrazu zbúral priestor

– je len nekonečná nekonečná

tma

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.