Star Trek I.

Ondrej Herec

Socialistická utópia Star Treku (1. časť)

 

Na planéte Omega IV našla posádka lode Enterprise dva znepriatelené kmene. Khomovia s ázijským výzorom bývajú v dedine, belošskí Yangovia žijú v divočine ako zvieratá. Takmer nemajú reč, no reagujú na slovo “sloboda”. Názvy kmeňov sa odvodzujú od slov “Yankee” a “komunista”. Keby Khomovia boli dobrí a Yangovia zlí, epizódu Sláva Omegy (Omega Glory) by mohol napísať socialistický scenárista. A rovnako aj mnohé ďalšie epizódy Star Treku, iste aspoň jeho prvej generácie. Uniforma bezpečnostnej služby je červená.

 

Nekonečný príbeh

Nápad predstaviť Star Trek ako socialistickú utópiu vyplynul z môjho dlhoročného nesústavného sledovania televízneho seriálu a ešte dlhšieho (o čosi sústavnejšieho) záujmu o modernú fantastiku ako nositeľa súčasnej sociálnej utópie. (Zavše si spomínam na príjemný pocit, že vykonávam ilegálnu činnosť, ktorý som mal pri sledovaní Kirkových a Spockových dobrodružstiev vo vysielaní ORF na čiernobielom televízore značky Dajana.) Za impulzy k prednáškam vďačím organizátorom brnianskeho Draconu ´99 a pražského Star Trek Conu 2000. A potom sa zdanlivo uzavretá téma začala rozrastať. Viackrát som sa pokúsil nevrátiť sa k Star Treku, ale nedokázal som to. Tu sa k nemu vraciam na požiadanie tých, ktorým sú nedostupné moje staršie publikácie najmä v zbierkach Krutohlav 2000, Slovenský syndikát autorov fantastiky a Národné osvetové centrum, Bratislava 2001 a Cyberpunk: Vstupenka do tretieho tisícročia, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2001.

Mnohí slovenskí a českí trekisti mi pomohli pripomienkami. Za neoceniteľnú odbornú pomoc som zaviazaný znalcom a prekladateľom MVDr. Dane Krejčovej a JUDr. Janovi Pavlíkovi. Za ďalšie pripomienky ďakujem Martine Nemsilajovej, Petre Pštrossovej a Ing. Martinovi Vaněkovi. PhDr. Františke Vrbenskej ďakujem za pomoc pri zisťovaní bibliografických údajov. Martine Pilcerovej vďačím za zapožičanie časopisov. Richardovi Štěpánkovi a ďalším trekistom ďakujem za morálnu podporu vo chvíľach, keď som sa chcel vzdať sizyfovskej práce na monumentálnej téme „Star Trek“.

 

Star Trek

 

Všetci vieme, čo je Star Trek. Po očarujúcom začiatku Original series (TOS) nasledovali The Next Generation (TNG), Deep Space Nine (DSN), VoyagerEnterprise. Za 40 rokov videlo aspoň niekoľko dielov Star Treku vyše sto miliónov ľudí zo všetkých vekových skupín, sociálnych vrstiev a povolaní, bez ohľadu na rasu, národnosť, štátne občianstvo, náboženské vyznanie a politické názory. Je mu verná už tretia generácia fanúšikov a vnukovia prvej generácie vychovávajú štvrtú.

Star Trek sa takmer pol storočia menil a menilo sa tiež jeho vnímanie obecenstvom. Stal sa míľnikom premien populárnej kultúry a zrkadlom verejnej mienky v polstoročí 1960 – 2010. A odborná analýza explodovala. Pochybujem, že by niekto dokázal spočítať všetky odborné články, eseje, vedecké štúdie, ročníkové, diplomové a dizertačné práce a iné analýzy Star Treku. Keď som si pripravoval prvú prednášku, naivne som sa pokúsil spočítať internetové stránky, venované Star Treku. Vzdal som sa pri počte čosi vyše milión dvestošesťdesiattisíc. Napočítal som 37 odborných kníh napísaných do decembra 2007 na témy od biológie Star Treku cez nakrúcanie seriálu či mytológiu po kostýmy či vplyv na kultúru. Bibliografie sú dosť dôkladné na to, aby každého odradili od pokusov stať sa odborníkom na všetky aspekty Star Treku. Preto sa aj tu pridŕžam môjho pôvodného prístupu – Star Trek ako socialistická utópia.

Star Trek je vraj mŕtvy, lebo sa stal obeťou vlastného úspechu (Greven, David 2008: The twilight of identity: Enterprise, neoconservatism, and the death of Star Trek. Jump Cut: A Review of Contemporary Media No. 50. http://www.ejumpcut.org/currentissue/StarTrekEnt/text.html, prístup 20. 9. 2008).Obecenstvo údajne unavilo 700 televíznych epizód, 10 celovečerných filmov (uvedenie jedenásteho v roku 2009 pripravuje masívna reklama), animácie, komiksy, DVD, 70 miliónov výtlačkov kníh v takmer dvadsiatich jazykoch vrátane čínštiny, scenáre a filmové poviedky, kalendáre, kuchárske knihy, slovníky, encyklopédie, memoáre hercov aj popularizačné publikácie.

Koluje legenda, že Star Trek po rozhodnutí v roku 1969 zastaviť produkciu aktualizoval až prvý film Star Trek I: The Motion Picture, Robert Wise 1979. Desať rokov ho údajne udržiavali pri živote kluby, fanziny, cony, predaj vedľajších produktov, plagátov, modelov, hračiek, kostýmov aj desiatok suvenírov s charakterom devocionálií. A samozrejme webové stránky, hry a fandomová tvorba.

Obchodná stratégia komplexného produktu a licencií v rokoch 1973 – 1974 priniesla na televízne obrazovky animovaný seriál Star Trek: The Animated Series (ST:TAS). Jeho 22 epizód zasialo univerzum Star Treku do vedomia detí a na DVD dodnes udržiava hrdinov vo vedomí nasledujúcich generácií (http://www.nytimes.com/2006/12/03/arts/television/03vinc.html?_r=1&oref=slogin, prístup 20. 09. 2008). Animačná technika ST:TAS vyniesla deti do krajín fantázie, nedosiahnuteľných hranému originálu, obmedzenému fyzickými možnosťami živých predstaviteľov, materiálnymi kulisami a finančným rozpočtom. Internet explodoval novými stránkami a STARTREK.COM vytvoril pre ST:TAS osobitnú sekciu.

Star Trek je plný strategických a logických, holodeckových, športových, bojových, hazardných aj iných hier. Hry sú aj finančným motorom licenčného kontinua Star Treku: simulačné, stolové kartové aj iné, videohry, rolové, strategické, arkády, počítačové, konzolové, divadelné, hry pod holým nebom… MMORPG Star Trek® Online je rolová hra mnohomiliónovej internetovej komunity.

Miliardový produkt priemyslu zábavy by po desaťročia neudržala pri živote len obchodná stratégia. Star Trek predstavuje hodnoty humanizmu, odlišnosť, pluralizmus, toleranciu, nekonformnosť, individualizmus, odpor proti tradičným autoritám a statu quo. Staval sa proti nacionalizmu, vojne, otroctvu, odcudzeniu, dehumanizácii, fanatizmu a zneužitiu moci. Jeho tvorcovia sa môžu zdať hrdinami osvietenskej science fiction v čase, keď ešte ani v USA nepatrila k spoločensky uznávaným formám zábavy a umenia. Star Trek znamenal pre fanov pravdu, ktorá nebola kdesi „tam vonku”. Kirk, Spock a McCoy boli reálnymi hrdinami, rolovými modelmi mládeže, vesmírnymi vzormi správania v konfliktoch za ľudské práva, slobodu, rovnoprávnosť a osud ľudstva (Asa, Robert 1999: Classic Star Trek and the Death of God: A Case Study of ‘Who Mourns for Adonais‘? In Porter, Jennifer E. – McLaren, Darcee L. (eds.) 1999: Star Trek and Sacred Ground: Explorations of Star Trek, Religion, and American Culture. Albany: SUNY Press, s. 34.)

Svet sa mal zmeniť na lepší: „Hybnou silou už nie je túžba po bohatstve, pracujeme pre lepšie ľudstvo” (Kapitán Picard v Star Trek VIII: First Contact, Jonathan Frakes 1996). „Ekonomický systém Star Treku je nepochybne socialistický… nevídane blahobytný” (http://dmitrychernikov.com/blog/star-trek/, prístup 20. 9. 2008). Meno „Ferengi” je odvodené z perzského „Farangi”, ktoré v hindustánčine znamená “európsky”: fanatici kultúry zisku nevidia rozdiel medzi obchodom, podvodom a pirátstvom. Drsne kapitalistickí Ferengovia napokon v duchu Federácie transformujú svoju spoločnosť na štát blahobytu: ľavicovo liberálne ideologické spektrum Star Treku vyúsťuje do socializmu (Star Trek: Deep Space Nine). Čo v Star Treku znamená socializmus? Nič konkrétne. Je výzvou pre fantáziu, nie revolučným učením, ktoré sa dá realizovať. Socializmus Star Treku je utopický.

V pokrokovom humanizme Star Treku sa skrýva tradicionalizmus. Vesmírne rasy musia prijať ideál bieleho muža a americkú demokraciu (Bernardi, Daniel Leonard 1998: Star Trek and History: Race-ing Toward a White Future. New Brunswick: Rutgers UP). Podľa Star Treku „normy žiadnej kultúry nie sú správne ani nesprávne, lebo neexistuje univerzálna etika, nezávislá od názorov ľudí” (Baradová, Judith 2000: The Ethics of Star Trek. New York: HarperCollins, s. 4). Ak neexistuje objektívna pravda, nie je pravdivý ani kultúrny relativizmus, podľa ktorého sú všetky pravdy relatívne (Baradová, s. 13). Hollywood sa postavil proti Hollywoodu a smeruje od racionalizmu k iracionalizmu. Do popularity Star Treku vstúpili seriály ako Akty X, Xena: bojovná princeznáBuffy: premožiteľka upírov. Multikultúrna tolerantná vízia Star Treku má neokonzervatívne ideologické dôsledky.

Mnoho analýz vychádza z predpokladá, že posolstvo kontinua Star Treku určuje „kánon” (podobne ako sa v analýzach mýtov často predpokladá existencia jedinej pôvodnej verzie, utopenej v hlbočine vekov). Rozmanitý megatext Star Treku uprednostňuje toleranciu pred autoritárstvom, diskurzívny prístup pred monologickým a pokrok pred reakcionárstvom. Nebezpečenstvo filozofie pokroku spočíva v premene humanistických hodnôt na ich opak; v uskutočnených utópiách sa právo na slobodu mení na právo silných utláčať slabých, rovnosť na nivelizáciu, vláda zákona na svojvôľu diktatúry. Star Trek prekročil dimenzie televízneho seriálu, vytvoril mnohomiliónovú obec fanúšikov, stal sa fenoménom ľudovej kultúry vo dvoch storočiach a vlajkovou loďou priemyslu zábavy, lebo je niečím viac ako len jeho produktom. Podstatnou zložkou jeho pôvabu je utópia i jej sebaklam. Utopické sny sa v 20. storočí neraz zmenili na horory, ale nezanikli, lebo nádej žije.

 

            Utópia

 

            V bežnom vedomí utópia predstavuje ideálny štát, spoločnosť blahobytu, krajinu, v ktorej v potokoch tečie víno a pečené holuby samy lietajú ľuďom do úst. Sú to túžby a nádeje ľudstva od čias Iambulovho utopického cestopisu spred dvetisíc rokov, ostrovy šťastia a mapy rajských krajín. Homérov ostrov blažených a mierne indolentných Lotofagov, arkadické a bukolické krajny od antických básnikov až po zakladateľa modernej utópie Thomasa Morusa, od ktorého pochádza názov zároveň dokonalej aj neexistujúcej krajiny. Od Morusovej Utópie (1516), od Novej Atlantídy (1627) Francisa Bacona a Merciérovho Roku 2440 (1761), po prvý raz umiestňujúceho utópiu nie do neznámeho priestoru, ale do budúcnosti, sa utópie stali konkrétnejšími obrazmi ideálnych predstáv o živote a usporiadaní spoločnosti.

            Existuje viacero možností, ako analyzovať a definovať utópie. Pre naše účely postačia nasledujúce znaky:

Utópia predstavuje ideálnu spoločnosť, vzor hodný nasledovania pre všetky skutočné, ale nedokonalé spoločnosti.

Utópia je ideálnou spoločnosťou vďaka vláde rozumu. Opiera sa o ľudské poznanie, ktorého najvyššou formou je veda, víťaziaca nad prírodou aj nad nedokonalou povahou človeka.

Utópia sociálneho pokroku, príznačná pre socialistické utopické myslenie, je utópiou spravodlivého vlastníctva a rozdeľovania v ideálnom štáte či dokonalej spoločnosti. Jej ideál vyjadruje heslo „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho zásluh”.

Utópia vedecko-technického pokroku je utópiou blahobytu vďaka dokonalej výrobe. Jej ideál vyjadruje heslo „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb”.

Utópia solidarity je utópiou ideálneho kolektívu, dokonalého spoločenstva, žijúceho podľa hesla „Jeden za všetkých, všetci za jedného”.

Utópia dokonalého človeka je utópiou ideálneho jednotlivca, prekonávajúceho obmedzenia ľudskej povahy aj tela. Jej ideál stručne vyjadruje názov Wellsovho románu Ľudia ako bohovia.

Utópia zobrazuje ideál, ale nie cestu k nemu. Návodom na uskutočnenie utópia prestáva byť sama sebou a stáva sa sociálno-politickou teóriou, prípadne revolučným učením. (Tým sa ešte nemusí vzdať iných utopických znakov.)

Antiutópia je opakom ideálu, predstavuje najhoršie možnosti vývoja spoločnosti. Na rozdiel od utópie, prezieravo zamlčiavajúcej cestu k šťastiu, antiutópia dokáže veľmi realisticky zobraziť cestu do nešťastia. Často ju zjednodušujú na výstražnú funkciu poplašného zvonca civilizácie: „Ak budete takto pokračovať, stane sa vám to a to…”

            Klasickú utópiu teda možno definovať ako ideálnu spoločnosť, usporiadanú zdanlivo rozumne, ale nehybnú a totalitnú. Funguje ako uzatvorený systém, izolovaný ostrov neskutočnej a neúprosnej dokonalosti. Bráni sa zmenám, lebo akékoľvek zmeny ideálu sú zmenami k horšiemu. Vznik utópie sa nedá vysvetliť reálnymi politickými, hospodárskymi a sociálnymi zmenami pre jej izoláciu a neschopnosť vývoja. Utópia nevzniká evolučne, postupným zdokonaľovaním, ale radikálnym pretrhnutím vzťahu k minulosti, prerušením historickej kontinuity. Diktatúry preto milujú revolúciu a vyhlasujú svoje totalitné režimy za stelesnenie utopických ideálov, nedosiahnuteľných inými spoločnosťami.

 

            Utopický ostrov Enterprise

 

            Vesmírne lode sú modelové svety budúcnosti, izolované od vonkajšieho prostredia a uzavreté do svojho vnútorného prostredia rovnako, ako väčšina utopických ostrovov. Enterprise je mikroutópiou priestoru, času, dokonalej techniky aj spravodlivého rozdeľovania.

            V budúcnosti socialistickej utópie aj v Roddenberryho 23. storočí sa národy Zeme aj ostatných planét Spojenej federácie planét zomkli do mierovej spoločnosti, prekonali vojny, rasizmus, kolonializmus, biedu a choroby. Až po šesťsto epizódach sme sa dozvedeli, ako sa podarilo vybudovať utópiu Star Treku. Zem aj Federácia sú vzdialené tisíce svetelných rokov. Scenáristi múdro šetria konkrétnymi údajmi o pomeroch na Zemi aj vo Federácii v 23. storočí. Divák sa o nich dozvedá najmä nepriamo, z dobrodružstiev posádky Enterprise.

            Na palube vládne spotrebný komunizmus podľa hesla „Každému podľa jeho potrieb”. Ani jeden člen posádky netrpí nedostatkom. Automat vydáva potraviny a nápoje na požiadanie, bez platenia a potvrdeniek. Sklady a replikátory sa zdajú nevyčerpateľnou studnicou nástrojov, prístrojov a zbraní, spotrebného materiálu, potravín, liekov, šatstva, ale aj luxusných nápojov a predmetov. Všetko je zadarmo a rovnako prístupné všetkým členom posádky. Nikto neprotestuje proti privilégiám Kirka, Chekova, Spocka, McCoya, Scotta, Uhury ani iného dôstojníka. Nemôže, lebo na lodi neexistujú privilégiá.

            Peniaze existujú, ale len pre obchod s inými rasami, ako sú Ferengovia, predstavujúci spoločnosť raného kapitalizmu. Ľudstvo sa oslobodilo od túžby po materiálnych hodnotách a povznieslo sa nad zákony zisku (Rules of Acquisition), ktoré uctievajú Ferengovia: „Ferengi bez zisku nie je Ferengi” (osemnásty zákon: Heart of Stone; Ferengi Love Song). Kapitán Picard hovorí trojici ľudí, ktorí sa dali v roku 1989 zmraziť, lebo boli nevyliečiteľne chorí, a po 375 rokoch ich prebudili: „Pre ľudí už nie je dôležité vlastniť veľké bohatstvo. Odstránili sme hlad, biedu aj nutnosť byť bohatý. Ľudstvo dospelo… sme v 24. storočí. Materiálna bieda neexistuje” (The Neutral Zone).

            Socialistickí autori, ako Eberhard del´ Antonio, plasticky propagujú stranícky ideál: „Ak chceš mať desať párov topánok, prosím, nezaplatíš za ne ani halier. Ale prečo sa chceš zaťažiť toľkými topánkami?” (del´ Antonio, Eberhard 1972: Titanus, Berlin 1959; Titanus, Bratislava). Predstavitelia „buržoázneho myslenia, poznačení prežitkami kapitalizmu” boli v socialistickej fantastike odstrašujúcimi príkladmi morálnej zaostalosti.

Gene Roddenberry nebol komunista. Vychádzal z námorníckeho románu, z príbehu posádky, ktorá nič nevyrába, nekupuje ani nepredáva, ale jednoducho pláva s loďou na šírom mori k určenému cieľu: Navigare necesse est. Cieľom posádky je cesta, nevyhnutnosťou je solidarita proti nepriateľskému vonkajšiemu prostrediu. K príťažlivosti Star Treku patrí utópia solidarity na palube lode, kde má každý svoju úlohu, jasne vymedzené práva a povinnosti. Princípom deľby práce nie je konkurencia, ale spolupráca: každý závisí od všetkých a všetci od každého. „Beam me up, Scotty” je kľúčová veta, vyjadrujúca túžbu po bezpečnosti v lone kolektívu, pripomínajúca bezpečný útulok embrya v materskom lone. Loď sama symbolizuje matku posádky, jej velitelia otcovskú autoritu. Starší medzi nami si ešte spomenú na metaforiku socialistického realizmu – robotnícka trieda či strana ako matka proletariátu, geniálni vodcovia Lenin a Stalin ako jeho otcovia.

 

            Socialistický kolektív lode

 

            Život 430-člennej posádky spoznávame prevažne prostredníctvom dobrodružstiev a správania sa dôstojníkov na veliteľskom mostíku. Menej ako desať ľudí, Kirk, Spock, McCoy, Uhura, Scott, Sulu a Chekov zastupuje celú posádku. Zloženie tejto sociologickej vzorky je príznačné.

            Spisovateľ Günther Krupkat (NDR) v jednom rozhovore presne vyjadril oficiálnu ideológiu autorov socialistickej SF: „V kozmickej lodi musel byť jeden Afričan, jeden Ind, Angličan a jeden Američan, no a veliteľom bol samozrejme Soviet.” Každý člen posádky má jasnú ideologickú úlohu. Afričan a Ind stelesňujú národy, oslobodené od kolonializmu (slovo „uhura” vo swahilčine znamená „sloboda”), Angličan a Američan naznačujú mierovú koexistenciu alebo symbolizujú víťazstvo socializmu v baštách kapitalizmu. Stačí spomenúť si na romány Vladimíra Babulu Signály z vesmíru (1955) a Planeta tří sluncí (1957), alebo na nespočetné príbehy sovietskych autorov. U Babulu ešte nachádzame Nemcov Grubera a Krausa aj Američana McHardyho v úlohách zlých sabotážnikov. Škandinávec Severson nachádza milosť v očiach oficiálnej ideológie a stáva sa plnohodnotným členom posádky. V menej dôležitej pozícii sa na palube podľa národnosti autora musel vyskytovať aj jeho krajan, Čech, Maďar, Poliak, Bulhar alebo občan inej socialistickej krajiny, aby sa podčiarkla demokratickosť socialistického spoločenstva.

Ako v socialistickej fantastike, aj posádka Enterprise je spojená spoločnou ideológiou. Je mnohonárodná, ale nie multikultúrna. Rozdiely medzi národmi sa redukujú na folklórne kuriozity alebo biologické znaky: černošský pôvod Uhury, aziatské črty Suluho, škótsky prízvuk Scottyho alebo ruský prízvuk Chekhova. Američan aj Rus, černoška aj Japonec sú jednoducho pozemšťania. Výnimkou je iba pán Spock. Polovičnému Vulkáncovi Roddenberry priznal vlastnú filozofiu, kultúru a osobnosť. Azda aj preto sa Spock stal najobľúbenejšou postavou prvej série Star Treku. (Najmä však preto, aká to je osobnosť, kultúra a filozofia, no to už by bola iná úvaha.)

            Rasy a národy Federácie sa rozvíjajú podľa vzoru národov s najpokročilejšou vedou a technikou. Pokrok má svoje výhody. Ak chcete, môžete k nim rátať aj nivelizáciu a trošku kultúrneho imperializmu. Ako napísal George Orwell: „Všetky zvieratá sú si rovné. Ale niektoré sú rovnejšie ako ostatné.” Celú posádku zastupuje niekoľko jednotlivcov. Tvorcom seriálu ani na um nezíde, aby spochybnili individualistický princíp slobodnej demokratickej spoločnosti.

Napriek svedomitému úsiliu mnohých autorov, ani v socialistickej fantastike sa nepodarilo dôsledne uplatniť teoretický postulát socialistického realizmu – typický hrdina v typických okolnostiach. Dobrodružný príbeh, nadhistoricky platný tvorivý princíp populárnej literatúry, zvíťazil nad teóriou socialistickej utópie. Podozrenie ideologických cenzorov voči fantastickej literatúre bolo oprávnené: Aj v socialistickej fantastike vynikajú nad revolučnými masami výnimoční jednotlivci, prežívajúci neuveriteľné (a teda netypické) dobrodružstvá. Zodpovedný „veliteľ oblasti” Akmolajev závidí „úžasnú slobodu” ľuďom, čo sa „poddávajú vášňam”. (Bilenkin, Dmitrij 1980: Prípad na Ganyméde. In: Dvere do iného sveta. Bratislava.) „Historicky nutné” dobrodružstvo revolúcie sa v tézovito triviálnych nížinách socialistickej fantastiky stalo historicky nudným. Revolúcia má dramatickú funkciu len v niektorých dielach (napríklad v tvorbe Alexeja Tolstého). Skvelí ľudia budúcnosti v príbehoch bratov Strugackých sú skôr elitou utópie ako jej masou a v ich neskorších dielach sa stávajú obeťami (tragický príbeh Antona a Kiry v románe Ťažké je byť Bohom, 1964). Mase sa nepodarilo stať elitou, ani elite masou. Individualita nebýva ideálom vzbúreného davu a revolúcie, ktorých cieľom je oslobodiť všetkých, sa ľahko končia otroctvom pre väčšinu. Revolučné masy splnili svoje historické poslanie vo chvíli, keď vybojovali lepší zajtrajšok pre svojich vodcov.

            Či sa loď volá Enterprise alebo Ciolkovskij, veliteľom je silná osobnosť, ktorá je občanom vedúceho národa. O tom, že Kirk je Američan, niet pochybností. Aj z tohto hľadiska stvárnil rodený Kanaďan William Shatner Roddenberryho predstavu dokonale. Jej predobrazom bol kapitán líniovej dopravnej lode z 18. storočia Horatio Hornblower v dobrodružných príbehoch C. S. Forrestera.

            Enterprise je ozbrojená loď hviezdnej flotily s obrovským ničivým potenciálom a na jej palube vládne vojenská disciplína. Členovia posádky študovali vo vojenskej akadémii, majú vojenské hodnosti a nosia uniformy. Veľa sa demokraticky diskutuje o problémoch, ale rozkazy veliteľov sa poslušne plnia. Všetko na palube sa podriaďuje splneniu úloh, neexistuje závisť, chamtivosť ani intrigy. Povinnosťou dôstojníkov je efektívne využívať schopnosti posádky, starať sa o jej výkonnosť, psychickú pohodu, atmosféru vzájomnej dôvery a solidarity. Každý člen posádky si je vedomý svojich povinností a ich plneniu podriaďuje svoj osobný život. Kirka aj Picarda, Uhuru aj Deannu Troi, Spocka aj Worfa, McCoya aj Crusherovú uspokojuje vedomie, že ich schopnosti sa optimálne využívajú. Ctižiadostivosť poznajú len ako zdravú túžbu plniť si ešte náročnejšie povinnosti. Utópia slobodnej demokracie pochoduje do vesmíru vojenským krokom výcvikového seržanta zelených baretov: Kadet Harry Kim sa cíti „programovaný, aby sa stal dokonalým dôstojníkom Flotily” (Disease).

Kanonický román socialistickej fantastiky Hmlovina Andromedy zdôrazňuje „nevyhnutnosť vychovávať v ľuďoch prísnu spoločenskú disciplínu” (Jefremov, Ivan Antonovič 1957: Tumannosť Andromedy, Moskva). Literatúra, ktorá chcela osláviť mierový pokrok ľudstva, si obľúbila vojenskú disciplínu, porovnateľnú s „programovaním” postáv Star Treku. Socialistická fantastika sa rada vyjadrovala slovníkom vojny, armády a zbraní. Pilot kozmickej rakety pri oblete Mesiaca „každým nervom cítil, že raketa sa rúti dolu ako strmhlav útočiaca stíhačka”. S troškou zveličenia možno azda väčšinu socialistickej fantastiky chápať ako „chladne vecný” a zároveň „vrúcne vášnivý hymnus na systém, čo funguje podľa železných pravidiel stroja, a ešte sa tým pýši”. V sociálnej „stabilite živej pyramídy” socialistickej spoločnosti „každý musí žiť podľa pravidiel” a „svojvoľnosť neznamená priestupok, ale zločin”. Aj v jej umení „tak zákonito, ako voda na mraze tuhne v ľad, ľudský kolektív sa upevňuje tým tvrdšou disciplínou, čím má ťažšie podmienky”. Ani pri „porušení rovnováhy iniciatívou, v ktorej spočíva záchrana” sa nedá nájsť „stredná cestička medzi pravdami” (Volkov, Konstantin: Zvezda utrenjaja. Moskva 1957; Přistání na Venuši. Praha 1960).

Múdry medzigalaktický tajomník komunistickej budúcnosti ľudstva vyhlasuje: „Niet spoločenského zriadenia, ktoré by si nevyžiadalo určité obete… ľudstvo nikdy nič nedosiahne bez obetí” (Fărcăşan, Sergiu: O iubire din anul 41042. Bukurešť 1960; Bolo to roku 41042. Bratislava 1961). Strašná realita totality, v ktorej sa každý môže stať obeťou, sa premieta aj do literatúry; beda je rovnako víťazom ako porazeným: „Súd nad víťazmi je potrebnejší ako súd nad porazenými” (Bilenkin 1980).

Obete za kolektív sú samozrejmé aj v Star Treku. Spock sa obetoval, aby zachránil loď aj posádku. Zomierajúc, utešuje Kirka vulkánskym príslovím: „Nebuďte smutný, admirál, buďte logický: Potreby mnohých sú dôležitejšie ako potreby niekoľkých alebo jednotlivca.” Hlboko zarmútený Kirk pevným tónom zvestuje otrasenému McCoyovi: „Pokým budeme živí, bude aj on žiť v našich spomienkach” (Star Trek II: The Wrath of Khan, Nicholas Meyer 1982).

Logika kolektivistickej utópie je neúprosná k osudu jednotlivca aj na prahu smrti. Rozsudok individualistickej utópie nad víťazmi našťastie nebýva príliš prísny. Kirk aj jeho priatelia sa úprimne potešili láskavému trestu za neuposlúchnutie rozkazu: degradáciou sa mu vrátila funkcia veliteľa lode. Posádke, záujmom Federácie aj samému Kirkovi jeho pôvodné postavenie vyhovuje viac než komplikovaná pozícia admirála. Nadriadení opäť raz rozhodli múdro aj morálne, našli utopicky spravodlivý kompromis medzi potrebami spoločnosti a záujmom jednotlivca (Star Trek IV: The Voyage Home, Leonard Nimoy 1986).

            Militantná utópia Enterprise zodpovedá utopickým predstavám socialistickej fantastiky o solidarite ideálneho kolektívu: poslušnosť krížená so slobodou, otcovská starostlivosť šéfov o svojich zverencov, oddanosť radových budovateľov socializmu žiarivému cieľu a ich podriadenie múdrym funkcionárom, ktorí všetko vedia lepšie.

 

            Utopická rodina

 

            Každý ideál má svoju cenu, aj utópia ideálneho kolektívu. Star Trek je antiutópiou rodiny, členovia posádky majú len zriedka normálne rodinné vzťahy, a tie sa často končia katastrofou. Anamnéza rodinného života posádok Star Treku by sa čítala ako zápisky psychológa manželskej poradne.

            Nešťastný (a nemanželský) vzťah Kirka ku Carol Marcusovej tragicky vyvrcholí záhubou ich syna Davida, vychovaného matkou v nenávisti voči vlastnému otcovi (Star Trek III: The Search for Spock, Leonard Nimoy 1984). Picarda otec zavrhol, lebo vstúpil do Akadémie Hviezdnej flotily proti jeho vôli (Tapestry). To isté urobil aj Spockov otec; zdá sa, že Flotila nie je u otcov príliš obľúbená. Aj Picardov vzťah s bratom je plný dramatického napätia (Family). Rikerovi zomrela matka, keď mal dva roky, a jeho otec Kyle sa o syna staral len nedbanlivo (The Icarus Factor). Palubná psychologička Deanna Troi z rasy Betazoidov s telepatickými schopnosťami trpí nenaplnenou túžbou po otcovskej starostlivosti: prvý muž, ktorého milovala, bol jej otec, „ktorý mi spieval a ochraňoval ma. A potom ma opustil” (The Host). Jej vychladnutý vzťah s Rikerom po rokoch vznieti jeho dvojník, ale pocit spolupatričnosti k posádke je silnejší: Deanna nedokáže opustiť loď a nasledovať svoju lásku (Second Chances).

            Inšpirácia psychologického prístupu autorov k postavám Star Treku oidipovským komplexom ani modernejšími variantmi Freudovej teórie podvedomia sa nedá dokázať. Ich tragické osudy sú však neraz porovnateľné s osudovosťou antickej tragédie. Worfovi rodičia zahynuli v Khitomerskej masakre a vychoval ho ruský manželský pár na Zemi (Sins of the Father). K´Ehleyr, matku Worfovho syna Alexandra Rozhenka, zabil Klingonec Duras (Reunion). Klingonec Koris nazýva Worfa „bratom”, keď ho navádza, aby zradil Enterprise. Worf opätoval svojmu krajanovi láskyplné oslovenie predtým, než ho zabil (Heart of Glory). Majorka Kira Neris pripravila bombový atentát na vlastnú matku, ktorá sa stala milenkou nenávideného tyrana a mala zahynúť spolu s ním. Doktorka Crusherová je vdova a sama vychováva svojho syna. Rodičia Geordi LaForgea boli karieristickí dôstojníci Hviezdnej flotily, ktorí sa nikdy nezdržali na jednej planéte dosť dlho na to, aby mohli svojho syna vychovávať spoločne (Interface). Dokonca aj virtuálna rodina hologramu lodného lekára, ktorú si sám naprogramoval na holodecku, mu prináša viac starostí ako radosti od vzdorovitého syna až po tragickú smrť holografickej dcérky (Real Life).

 „Pre ignoranciu mojich rodičov ma vychovali Borgovia,” trpko sa sťažuje Seven of Nine. Nikdy nedokázala odpustiť rodičom, že „podcenili Kolektív”, ktorý ju spolu s nimi kyborgizoval pre ich nedbanlivosť. Nenávidí Borgov, ktorí ju vychovali, a bojí sa ich. Pocit opory a bezpečnosti nachádza len v posádke lode: „Voyager je môj Kolektív,” hovorí kapitánke Janewayovej. Tá ju chváli za nenávisť k pestúnom: „Vaše pokroky ako jednotlivca sú pozoruhodné.” Prvý diel epizódy Dark Frontier sa končí „zostúpením” kráľovnej Borgov, ktorá pohladká Seven of Nine po líci: „Vitaj, dieťa.”

Niektorí členovia posádky majú zvláštne príbuzenstvo. Rikerovho starého otca uhryzol štrkáč: „Po troch dňoch strašných bolestí had biedne zahynul” (Peak Performance). V Star Treku ožívajú zlovestní príbuzní z rozprávok a romantickej fantastiky. Androidi Dat a Lore sú čiernobiele dvojčatá: Dat je dobrý, Lore je stelesnené zlo. Ich „otec” Dr. Noonian Soong je sebecký starec, ktorým autori scenára obnovili v Star Treku postavu šialeného vedca. Skonštruoval Data, aby si ním odhryzol svoje súkromné sústo nesmrteľnosti, podobne ako iní ľudia v deťoch (Brothers). Jeho ctižiadostivé pokusy Data takmer stáli život a napokon radšej vymazal synovi spomienky na detstvo: Boli také strašné, že by mohli porušiť duševnú rovnováhu robota (Inheritance). Konštruktérovo úsilie dať stroju citový život človeka bolo napokon korunované úspechom: druhý “syn” Lore ho zabil v záchvate zúrivosti, čím sa stal plnohodnotným členom rodiny. Datova matka Dr. Juliana Tainerová je v skutočnosti stroj, trpiaci sebaklamom, že je žena, a Dat jej na to príde: „Juliana nie je tým, čo o sebe tvrdí” (Inheritance). Ako zlá macocha z rozprávky, bez výčitiek svedomia nechá syna zahynúť na vzdialenom svete. Lore apeluje na bratove rodinné city, keď ho ponúka nápojom, otráveným omamnou drogou. Neskôr vrúcne presviedča Data, aby ho nezabil: „Brat môj, milujem ťa.” Nepresvedčil ho. (DataLore; Brothers; Descent II.)

            Čudujem sa, že členom posádky nestačí čo len začuť slovo „rodina”, aby ich pochytila triaška a nervózne si overili, či majú nabitý phaser. Za najväčšie hrdinstvo všetkých fantastických dobrodružstiev posádky možno pokladať, že toľko ráz dokázali bez zachvenia povedať „rodina” – často s úsmevom a niekedy dokonca aj neozbrojení.

Komandér Remmick podáva admirálovi Quinnovi hlásenie o výsledku inšpekcie: „Príležitostné dôvernosti medzi posádkou na veliteľskom mostíku, ktoré však zväčša pramenia zo zmyslu pre kolektívnu prácu a z pocitu rodinnej súdržnosti” sú jediným nedostatkom, ktorý môže uviesť (Coming of Age). Každý rodinný vzťah, dokonca aj k inému členovi posádky, je nebezpečný. Rodina, ak nie je totožná s celou posádkou lode, má v sebe čosi temné a hrozivé.

            Najvzácnejším privilégiom a zároveň symbolom sociálnej pozície na každej vojenskej lodi je priestor. Pre nedostatok priestoru posádka prenocuje v spoločných spálňach a už malá samostatná kója symbolizuje vysoké postavenie majiteľa, cenné privilégium práva na súkromie. Kajuty lodí Star Treku pripomínajú skôr prepychové apartmány luxusného hotela – a členovia posádky ich zväčša obývajú sami, bez partnerov a rodinných príslušníkov. Priestor, ktorý majú k dispozícii, ich nespája do párov a skupín, ale izoluje ako jednotlivcov s jediným záväzným vzťahom. Je ním vzťah k lodi a jej posádke ako celku.

            Kirk vyznáva svoje pocity k Enterprise slovami milenca o náročnej milenke, ktorá ho „celého naplňuje a ovláda”, lebo je jeho „jedinou ozajstnou láskou” (The Naked Time). Spockovi a McCoyovi sa priznáva, že oni sú jeho rodina. „Priatelia, sme doma!” hovorí po návrate na loď zo spoločnej dovolenky na Zemi (Star Trek IV: The Voyage Home). Chladne logický Vulkánec Tuvok sa čuduje odhodlaniu človeka obetovať sa za loď: „Nechápem sklon ľudí prilipnúť k neživým predmetom. Loď nie je živá bytosť.” Kapitánka Janewayová mu odpovedá s oddanosťou dieťaťa matke: „Mýlite sa. Loď nás niesla, ochraňovala a živila. Teraz potrebuje jedného z nás.” Tvrdo odmietne rozdeliť posádku v ohrození: „Sme jedna posádka a jedna loď. Rozdeliť rodinu? Nikdy! Dôležité je, že sme spolu a pracujeme pre jediný cieľ: prežiť!” (The Year of Hell I.)

            Rodinou Star Treku je posádka, matkou loď a otcom veliteľ. Manželkou kapitána je jeho loď: „Už mám ženu, o ktorú sa musím starať. Volá sa Enterprise” (Kirk v The Corbomite Manoeuvre). Kirk ani Picard nikdy nemali čas oženiť sa a Sisko sám vychováva svojho syna: láskyplné plnenie otcovských povinností k Jakovi symbolizuje otcovskú starostlivosť veliteľa Deep Space Nine o členov posádky. Kapitánka Janewayová pôsobí nepresvedčivo nie preto, že je ženou v úlohe veliteľky, ale preto, lebo je to žena v úlohe otca.

            „Jedinou reálnou filozofiou” posádky generačnej lode v komunistickej budúcnosti ľudstva je „korábnické vlastenectvo, láska k ich životnému priestoru ako k ideálnemu priestoru jestvovania” (Sergiu Fărcăşan 1960). V Jefremovovovej Hmlovine Andromedy deti od útleho veku vychovávajú v kolektívnych zariadeniach. Rodičia ich navštevujú zriedka, aby nenarušovali výchovný proces, a len keď im to dovolia ich povinnosti voči spoločnosti. Utopický štát aj skutočná totalita nadraďuje vernosť jednotlivca kolektivistickej ideológii nad všetky ostatné vzťahy, aj rodinné. Socialistická literatúra predložila miliónom detí ako vzor mravnosti sovietskeho pioniera Pavlíka Morozova, ktorý udal vlastného otca (Gubarev, Vitalij Georgijevič 1948: Pavlík Morozov. Moskva).

            Trampoty hviezdoplavcov Star Treku s rodinným životom možno odzrkadľujú obľúbené moralizovanie aj skutočné krízy rodiny, predovšetkým však realisticky predpokladajú neprimeranosť jej súčasných foriem pre život v neznámych hlbočinách vesmíru. Rumunský spisovateľ mal rovnaký názor ešte pred vznikom Star Treku: „Pokrok oddávna vštepil do mysle každého človeka presvedčenie, že víťazstvo medziplanetárneho spoločenského zriadenia je súčasne víťazstvom najdokonalejšieho, dovtedy poznaného typu rodiny. Predlžovanie života a neustále rozširovanie kozmických hraníc ľudstva však skomplikovalo túto otázku” (Sergiu Fărcăşan 1960).

            Náreky na úpadok rodinného života sú rovnako staré ako rodina. Údajne už na ktorejsi klinopisnej tabuľke sa pisár ponosoval, že mládež je skazená a rodina nie je taká, ako v minulosti. Podobu rodiny vo vzdialenej budúcnosti kozmických ciest ťažko predpovedať. Ľutujem každého psychológa, ktorý by mal Tomovi Parisovi poradiť správnu formu rodinného života s kapitánkou Janewayovou a s ich spoločným potomstvom – malými jašteričkami (Threshold).

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.