Michal Molnár, 1983, Bratislava
Pohľady
Vo vzduchu cítiť dážď
Bez jedinej kvapky
Ďalší Pán Boh sa zabil
Pri páde z oblaku
A kúsky tvojej duše
Chvejú sa za oponou
Vidieť len čo má byť videné
muzatka@post.sk
Vzrušenie
Poetika mojich rán
sa skryla pod pahrebu.
Suseda mi nechcela ublížiť.
Len sa cítila chudera tak sama.
Moje rany niekto opäť otvoril.
Musím sa tváriť, že ho nepoznám.
Jeho ruky plné vášne a nehy.
Čo môžem robiť, keď som divná.
(slečna zabudli ste otáznik)
Idem, idem, cítim, cítim,
učupená v rose plnej dažďa
mám šaty ušité z pomaranča.
A ešte náušnice z kôry stromov.
Poď, dedo mráz,
ideme domov.
Veď o týchto veršoch vôbec
nikto nemusí vedieť.
Ale moja duša šťavu dostáva.
V mojich žilách koluje
jej miazga.
Moja suseda mi nechcela ublížiť,
chcela sa len ku mne priblížiť.
A nepodarilo sa.
Chvíľa
Skrútila som sa do klbka.
Všetci ma chceli vrátiť
do polohy kríža.
Ja sa budem chvíľu kotúľať.
Po námestiach a obchodoch.
A prejdem aj do kasína.
Oslepená bankovkami
splodím veľdielo hodné umenia.
Papierové nič a
predám ho za milióny.
Je tu tá možnosť
Možnosť že sa vrátiš je
M I Z E R N Á
Ktovie kam sme sa mali
vlastne dostať
A čo sme vlastne mali
cítiť
A či vôbec niečo
Keď sme hodní milovania
citov čo nikdy neumrú
A už radšej choď
lebo sa zbláznim
Lucia Bacigálová, Bratislava
Nikola to nevie
Bicyklujem bez bŕzd po strope izby, vyhýbam sa lampe …
Z končekov vlasov mi steká benzín na parkety, cinkám zvončekom
Stváram nebezpečné skoky z balkóna – skáčem z prízemia do mäkkého trávnika…
A Nikola to nevie…
V deviatom mesiaci
Keď som ťa z parkoviska zazrel na balkóne len v spodnej bielizni,
rýchlo som sa vyviezol výťahom do nášho bytu.
Kým som prišiel na jedenáste, ty už si sedela v maxitričku na gauči a ujedala zo sterilizovaných uhoriek…
Vonku prestávalo snežiť.
Škoda, že nie sme manželia…
Magdalénka, 21 rokov, Bratislava
Ťažko s ovcami mékať,
békať sa tiež neoplatí,
sú to proste ovce.