Pavol Majdák
Alkoholy
Pochybnosti
S chudobnou mimikou na nohách vratkých
chabo sa pokúšam odpratať zvratky
v utkvelej predstave že kazia dojem
Otváram obloky na plné ráno
do izby napúšťam po plafón vánok
a nežne premýšľam či boli moje
Pred rozvodom IV
Vzdialili sme sa tak
že väčšina viet
umiera od vysilenia
skôr ako stihne doraziť
Uprostred stojí syn
a úporne falšuje
občasné správy
za dobré
Zo všetkých síl
ich posiela ďalej
Otráveným šípom
cloní
vlastným
drobným
telom
Únikové cesty
Získal som presvedčivý dojem
že z ciest tie vedľajšie sú moje
a s nimi aj ich zákruty
Z hlavných ma zväčša odstreľuje
čo koľko vládzem kompenzujem
a potom bývam mrzutý
Už ani neviem kam som išiel
len staré kľučky staré skrýše
tmavé trináste komnaty
Tak dobrý večer tu ma máte!
Ako to vravel psychiater?
Kľučkovať
sa oplatí!
Robotník
Bože
som robotník
z mnohých
endo a exogénnych
opakovane
analyzovaných príčin
ale hlavne preto
že je to
už raz tak
tak tak
aj vyzerám & cítim & myslím
že nie som
z toho smutný
Vieš že som chcel
byť užitočný
aspoň vo svojej
mierke
Náš vzťah II
(Kompromisy)
Dofajčím nočnú cigaretu
oklepem popol o balkón
a kašľom vrátim pozdrav svetu
s úctou a čerstvým debaklom
Odošlem tiché parte strechám
odkráčam telo do spálne
na štipcoch vedľa prádla nechám
otázky čo je normálne
Po pamäti sa zamknem zdnuka
nech za mnou viacej nelezú
a tvoja malá teplá ruka
nahmatá iba protézu
In memoriam
Poézia je zreteľne tuhá
(ledva som zbadal kedy a ako)
vo vlasoch čierna smútočná stuha
a večná slečna je horeznakom
V podstate celkom banálny úhyn
aj vonku iba tak letne hrmí
dve oči vpité pod tmavé kruhy
namiesto šminiek posmrtné škvrny
Po vleklom procese ju už nič nebolí
teplotou splynula s najbližším okolím
vo vyschnutom tele len prach a vredy
A tak tu leží chladná a bledá
bojím sa že mi asi už nedá
ale ja chcem
ešte naposledy